Pho kpẹ obo revun rọyen

ENỌ RẸ IGHENE NỌ

Die Mi Che ru Ọsẹ vẹ Oni Mẹ ra Rhọnvwe nẹ Me Reyọ Sosha Midia Vwo Ruiruo-o?

Die Mi Che ru Ọsẹ vẹ Oni Mẹ ra Rhọnvwe nẹ Me Reyọ Sosha Midia Vwo Ruiruo-o?

 Ọ sa dianẹ igbeyan wẹn eje reyọ sosha midia vwo ruiruo, ayen je ta ota kpahọn ọkieje. Ọ je sa dianẹ ayen reyọ owẹ vwọ jehwẹ kidie nẹ wọ reyọ sosha midia vwo ruiruo-o. Diẹ yen ofori nẹ wọ riẹn kpahen ẹdia na? Kẹ die yen wo se ru kpahọn?

Obo ro fori nẹ wọ riẹn

 Ọ dia owẹ ọvo yen hirharokuẹ ẹdia nana-a. Emiọvwọn buebun rhọnvwa kẹ emọ rayen nẹ ayen reyọ sosha midia vwo ruiruo-o. Ayen riẹnre nẹ a vwọ reyọ sosha midia vwo ruiruo sa so ebẹnbẹn rehẹ obotọ na:

  •   ofudjevwe vẹ erọnvwọn efa re yanghan iroro na.

  •   re vwo nẹ ihoho rẹ ihwo re banphiyọ, re vwo siẹ evuẹ rẹ ọfanrhiẹn vwo rhe ihwo, vẹ re vwo shenyẹ ihwo womarẹ ifonu.

  •   ẹghwọ vwẹ uvwre rẹ igbeyan fikirẹ erọnvwọn ri te emuọvo-o.

 Ighene buebun brorhiẹn rẹ ayen vwọ dobọ rẹ sosha midia ji. Ayen komobọ rhe mrẹvughe nẹ imuoshọ rẹ sosha midia sua vwọ kẹ ayen bun vrẹ erhuvwu rẹ ayen mrẹ vwọ. Fuẹrẹn idje rẹ oborerhiẹromrẹ rehẹ obotọ na:

  •   Priscilla mrẹvughe nẹ sosha midia reyọ ọke rẹ ofori nẹ o vwo ru omamọ orọnvwọn.

  •   Jeremy dahẹ sosha midia, ọ mrẹ bẹnbẹn ro vwo sun erọnvwọn ri je fo re ro ifonu rọyen.

  •   Bethany mrẹvughe nẹ sosha midia nẹrhẹ ọ tẹnroviẹ oborẹ ihwo efa ruẹ gan nọ.

 “Mi brorhiẹn mi vwo si aplikeshọni ri sosha midia nẹ ifonu mẹ, oma vwerhen ovwẹ nẹ mi ru ọtiọyen. O sivwe urhurhu-u kidie mi rhi vwo ọke buebun me vwọ tẹnroviẹ erọnvwọn re ma ghanre kẹ vwẹ.”​—Sierra.

 “Oborẹ sosha midia mu ohwo oma te vẹ oborẹ oma ru vwẹ ọkievo siẹrẹ ihwo da ta eta kpahen oborẹ mi phi phiyọ ghwe je vwe-e. Ọ lọhọ kẹ vwẹ mi vwo si aplikeshọni na vwo nẹ ifonu mẹ-ẹ, ẹkẹvuọvo, ugege mi ghwe vwo ruo, oma de phẹn vwẹ.”​—Kate.

Obo wo se ru

 Muọghọ vwọ kẹ irhi rẹ ọsẹ vẹ oni wẹn vwo mu. Jẹ ayen mrẹvughe nẹ wẹwẹ ohwo ro se nene irhi rayen ababọ rẹ ophu yẹrẹ unuebro.

 Odjekẹ ri Baibol: “Ẹkpa fobọ muophu, ẹkẹvuọvo ihwo ri vwo aghwanre vwo edirin ji sun oma rayen.”​—Isẹ 29:​11, Easy-to-Read Version.

 Ihwo evo sa vuẹ wẹ nẹ wo siomanu reyọ sosha midia vwo ruiruo vwẹ idjerhe rẹ ọsẹ vẹ oni wẹn vwo jẹ ẹriẹn, yẹrẹ vwo akantu rẹ odjahọn. Ọyena cha dia emu rẹ ẹkpa! Emu tiọyena sa nẹrhẹ ẹwẹn obrorhiẹn wẹn kpokpo uwe je ro ẹnwan. Ọ sa nẹrhẹ ayen ghwọku uwe siẹrẹ ayen da rhe riẹn​—ọ me je nẹrhẹ ẹroẹvwọsuọ rẹ ayen vwo kpahen owẹ ghwru va wẹ abọ.

 Odjekẹ ri Baibol: “Avwanre guọnọ dia ihwo rẹ uyota vwẹ erọnvwọn eje.”​—Hibru 13:18.

 Jẹ ọ dia orhiẹnbro wẹn. Kerẹ ighene ra ta ota kpahen vwẹ obenu na, wo se vwo iroro sansan re sa nẹrhẹ wọ kẹnoma kẹ sosha midia. O de phẹn kẹ wẹ nẹ sosha midia yovwin kẹ wẹ-ẹ, gba kẹnoma kẹ, ọ diẹ kidie nẹ ọyen orhiẹn rẹ ọsẹ vẹ oni wẹn bru kẹ wẹ-ẹ, ẹkẹvuọvo ọyen orhiẹn romobọ wẹn. Ọtiọyena, oma rha cha vo wẹ siẹrẹ ihwo rẹ wẹ vẹ ayen gbahẹ edjedje da nọ wẹn kpahọ-ọn​—ayen rha cha fobọ reyọ owẹ vwọ jehwẹ-ẹ.

 Obo ra ta na kọna: Muọghọ kẹ ọsẹ vẹ oni wẹn, wo ji ru oborẹ wẹ vẹ ayen rhọnvwephiyọ, rere orhiẹnbro rayen jẹ vwọ dia orhiẹnbro wẹn. Jẹ enẹna, vwọ sa dia ababọ rẹ sosha midia.