Pho kpẹ obo revun rọyen

UKẸCHA VWỌ KẸ ORUA | ẸROEVWOTE RẸ EMỌ

Emọ vẹ Sosha Midia​—Ẹbẹre 2: Idjerhe ro Fori nẹ A Reyọ Sosha Midia Vwo Ruiruo Wan

Emọ vẹ Sosha Midia​—Ẹbẹre 2: Idjerhe ro Fori nẹ A Reyọ Sosha Midia Vwo Ruiruo Wan

 Fikirẹ imuoshọ rehẹ sosha midia, esẹ vẹ ini buebun rha rhọnvwa nẹ emọ rayen reyọ vwo ruiruo-o. Ẹkẹvuọvo, wọ da rhọnvwe nẹ ọmọ wẹn sa reyọ vwo ruiruo, mavọ yen wọ sa vwọ chọn uko vwọ kẹnoma kẹ imuoshọ re herọ, je vwẹ aghwanre vwọ reyọ vwo ruiruo?

Vwẹ uyovwinrota nana

 Obo re ma ghanre kẹ ọmọ wẹn

 Oborẹ ofori nẹ wọ riẹn: Ọ vwọ dianẹ sosha midia mu ohwo reyọ mamọ na, ọmọ wẹn sa guọnọ ukẹcha wẹn rere o se vwo sun uchọke rọ ghwọrọ phiyọ.

 Odjekẹ ri Baibol: “Vwo imuẹro rẹ erọnvwọn re ma ghanre.”​—Filipae 1:10.

 Obo re roro kpahen: Sosha midia djobọte ọke ro fori nẹ ọmọ wẹn vwọ vwerhẹn, iruo ra vwọ kẹ isikuru, yẹrẹ akpeyeren rẹ orua? Ihwo ri ruẹ ehiahiẹ tare nẹ ofori imighene vwọ vwẹ omarẹ inọke irinrin vwọ vwerhẹn, ẹkẹvuọvo, vwọ kẹ e re ghwọrọ inọke buebun phiyọ sosha midia, ọkiẹvo ayen sa vwerhẹn te inọke ighwrẹ-ẹn.

 Obo wo se ru: Wẹ vẹ ọmọ wẹn ta ota kpahen obo re ma ghanre vẹ aghwanre rọ herọ e de si ọke ra ghwọrọ phiyọ sosha midia kpotọ. Vwẹ irhi ri fori vwo mu, kerẹ e vwo jẹ ifonu, itablẹti yẹrẹ ikọmputa ẹnyẹ vwẹ ọke ovwerhẹn. Ọdavwẹ wẹn ọyen wọ vwọ vwẹ ukẹcha kẹ ọmọ wẹn vwo vwo omaẹriẹnsuon​—uruemu rọ cha chọn uko vwẹ ọke ro de te omiragua re.​—1 Kọrẹnt 9:25.

 Obo ro djobọte ọmọ wẹn wan

 Oborẹ ofori nẹ wọ riẹn: Wo de nẹ ifoto iyoyovwin vẹ ividio rẹ igbeyan wẹn re riakpọ, ọ sa nẹrhẹ wo muomaphiyọ ji no nẹ e ni we sua-a.

 Odjekẹ ri Baibol: “Ovwan siobọnu . . . omaẹriọ.”​—1 Pita 2:1.

 Obo re roro kpahen: Ọmọ wẹn vwanvwan oma vẹ ihwo efa, ọ me rhe nẹrhẹ o muomaphiyọ fikirẹ obo rọ hepha? Ọmọ wẹn no nẹ akpeyeren rẹ ihwo pha sasasa jẹ ọrọyen fẹnẹre?

 Obo wo se ru: Nene ọmọ wẹn ta ota kpahen imuoshọ rehẹ omaẹvwanvwọn. Riẹn nẹ emetẹ yen ọnana me djobọte, kidie ayen yen me mu ẹwẹn kpahen oyerinkugbe vẹ oborẹ ekroma rayen hepha vwọ vrẹ emeshare. Wo se tobọ jiro kẹ ọmọ wẹn nẹ ọ dobọ rẹ ẹreyọ vwo ruiruo ri sosha midia ji vwẹ ọke evo. Eghene ọshare ọvo re se Jacob da ta: “Mi si aplikeshọni ri sosha midia mẹ no vwẹ uvwre rẹ ọke evo. Ọ nẹrhẹ me rhuẹrẹ obo re ma ghanre kẹ vwẹ ji wene ẹro mi vwo nẹ oma mẹ vẹ ihwo efa.”

 Uruemu rẹ ọmọ wẹn djephia vwẹ intanẹti

 Oborẹ ofori nẹ wọ riẹn: A vwọ ro sosha midia pha kerẹ ohwo rọhẹ obaro rẹ ihwo buebun re mrẹ erọnvwọn eje ru wo ruẹ. Ẹghwọ vẹ jẹ ohwohwo ẹruọ te sa vwomaphia.

 Odjekẹ ri Baibol: “We siobọnu koka koka rẹ ivun emiovwo ọgangan, ophu, ophu ọgangan, ovan kugbe ekan ẹhanrhọn . . . Ẹkẹvuọvo we dje uruemu esiri kẹ ohwohwo.”​—Ẹfesọs 4:​31, 32.

 Obo re roro kpahen: Sosha midia nẹrhẹ ọmọ wẹn vwobọ vwẹ iguegun, ẹghwọ yẹrẹ eta ri jefo?

 Obo wo se ru: Yono ọmọ wẹn vwo vwo omamọ uruemu vwẹ itanẹti. Ọbe na Digital Kids da ta: “Ọyẹn owian ro te emiọvwọn rẹ ayẹn vwo yono emọ rayen oborẹ ayen sa vwọ kẹnoma kẹ obo re brare vwẹ otọ yẹrẹ vwẹ intanẹti.”

 Karophiyọ nẹ sosha midia dia obo re ghwa ghanre-e, ọ je dia emiọvwọn eje yen vwẹ uphẹn kẹ emọ rayen nẹ ayen reyọ vwo ruiruo-o. Wọ da vwẹ uphẹn kẹ ọmọ wẹn nẹ ọ vwẹ sosha midia vwo ruiruo, gbe jẹ omuwẹro nẹ ọmọ wẹn ghwanre tẹ ohwo ro se gbere ughwru phiyọ uchọke rọ ghwọrọ phiyọ, mu omamọ rẹ igbeyan je kẹnoma kẹ erọnvwọn ri jefo.