Pfukelani kha mafhungo

Pfukelani kha zwi re ngomu

NDIMA 10

Ndi Ḓo Ita “Uri Ni Tshile”

Ndi Ḓo Ita “Uri Ni Tshile”

HESEKIELE 37:5

TSHIPIKWA: Bono ḽi ambaho nga ha u vuswa ha “marambo o omaho” na nḓila ye zwa itea ngayo nga nḓila khulwane

1-3. Ndi ngani Vhayuda vha re Babele zwo vha kela maṱari? (Sedzani tshifanyiso tsha u thoma.)

VHAYUDA vha re Babele zwo vha kela maṱari! Ho no fhela miṅwaha i ṱoḓaho u vha miṱanu Hesekiele a tshi khou tsivhudza vhathu uri vha litshe u ḓifhura nga murunzi wa ningo, fhedzi zwa sokou sea zwi tshi ṱanama. Hesekiele o vha vhudza zwine zwa ḓo itea, a tshi shumisa zwifanyiso na u vha sumbedza nḓila ine zwa ḓo itea ngayo. Fhedzi vhenevho Vhayuda vho thubiwaho a vho ngo vhuya vha tenda uri Yehova u ḓo tendela muḓi wa Yerusalema u tshi fheliswa. Na musi vha tshi pfa uri muḓi wa Yerusalema wo tangiwa nga mmbi ya Vhababele, vho vha vha tshi kha ḓi fhulufhela uri a hu nga itei tshithu kha vhadzulapo.

2 Musi ho no fhela miṅwaha mivhili muḓi wo tangiwa, muṅwe munna o shavhaho a tshi bva Yerusalema, o swika Babele a ḓisa muvhigo une wa ri: “Muḓi wo fheliswa!” Eneo mafhungo o tsikeledza vhenevho Vhayuda vho thubiwaho. Zwo vha konḓela u pfesesa uri muḓi u funwaho, thembele khethwa, shango ḽi funwaho, zwo lovha zwoṱhe! Zwoṱhe zwe vha vha vho zwi fhulufhela zwo mbo ḓi pfuvha.—Hesek. 21:7; 33:21.

3 Fhedzi musi vha tshee vho hanganea, Hesekiele a sumbedzwa bono ḽi re na maanḓa ḽi ṋeaho fhulufhelo. Ḽeneḽo bono ḽo vha ḽi tshi khou amba nga ha mini? Ḽeneḽo bono ḽi kwama hani vhathu vha Mudzimu ṋamusi, nahone ḽi nga vhuyedza hani muṅwe na muṅwe washu? U itela u wana phindulo, kha ri vhone uri Yehova u dzumbululela mini Hesekiele.

“Porofitela Enea Marambo,” “Porofitela Muya”

4. Hesekiele o ṱhogomela mini kha bono?

4 Vhalani Hesekiele 37:1-10. Kha bono, Hesekiele o vhewa govhani ḽo ḓalaho marambo. U itela uri Hesekiele a pfesese zwavhuḓi ḽeneḽo bono, Yehova o mu vhudza uri a “pfukekanye” eneo marambo o balanganaho. Musi Hesekiele a tshi khou tshimbila kha ḽeneḽo govha, o ṱhogomela zwithu zwivhili nga ha eneo marambo: tshivhalo tshao na nḓila ye a vha e ngayo. O ṱhogomela uri “o vha e manzhi” nahone “o oma.”

5. Ndi zwifhio zwithu zwivhili zwe Yehova a zwi vhudza Hesekiele, nahone ho itea mini musi Hesekiele o no zwi ita?

5 Yehova o vhudza Hesekiele zwithu zwivhili zwe zwa vha zwi tshi ḓo itea musi vhurabeli ho kunaho vhu tshi vusuluswa. Tsha u thoma, o mu vhudza uri: “Porofitela enea marambo,” u a vhudze uri a “tshile.” (Hesek. 37:4-6) Musi Hesekiele a tshi tou porofita, “ha pfala phosho ya marambo a tshi khou ṱangana,” nga murahu ha zwenezwo, “misipha na ṋama” zwa ya kha marambo, “a vha na lukanda.” (Hesek. 37:7, 8) Tsha vhuvhili, o mu vhudza uri: “Porofitela muya,” u u vhudze uri “u vhudzule” kha vhenevho vhathu. Musi Hesekiele a tshi tou porofita, “mufemo wa dzhena khavho, vha thoma u tshila, vha ima nga milenzhe, vho vha vhe vhanzhi-vhanzhi.”—Hesek. 37:9, 10.

“Marambo Ashu O Oma, A Ri Tshee Na Fhulufhelo”

6. Yehova o vhudza mini Hesekiele u itela u mu thusa uri a kone u pfesesa bono?

6 Yehova o dzumbululela Hesekiele zwine bono ḽa amba zwone, a ri: “Haya marambo ndi a vha nnḓu yoṱhe ya Isiraele.” Musi Vhayuda vho thubiwaho vha tshi pfa uri muḓi wa Yerusalema wo fheliswa, vho pfa vho kulea nungo zwa tou nga vho fa. Ndi ngazwo vho lila vha ri: “Marambo ashu o oma, a ri tshee na fhulufhelo. Ro laṱiwa tshoṱhe.” (Hesek. 37:11; Yer. 34:20) Yehova o pfa tshililo tshavho, a vha dzumbululela uri kha ḽeneḽo bono ḽa marambo ḽi ofhisaho, hu na mulaedza wavhuḓi u ṋeaho fhulufhelo.

7. Ndi mini zwe Yehova a zwi dzumbululela Hesekiele kha Hesekiele 37:12-14, nahone zwo ita uri vhathu vha Yehova vho thubiwaho vha vhe na vhungoho ha mini?

7 Vhalani Hesekiele 37:12-14. Yehova o shumisa ḽeneḽo bono u itela u khwaṱhisedza Vhayuda vho thubiwaho uri u ḓo ita uri vha tshile, a vha vhuyedzedza shangoni ḽa havho uri vha dzule henefho. Zwiṅwe hafhu, Yehova o dovha a vha vhidza uri “vhathu vhanga.” Eneo maipfi a fanela u vha o khuthadza vhukuma vhenevho Vhayuda vho thubiwaho vhe vha vha vho tsikeledzea! Ndi ngani vho vha vha tshi nga vha na vhungoho ha uri Yehova u ḓo ita zwe a vha fhulufhedzisa? Ndi ngauri ndi Yehova nga dzawe we a fhulufhedzisa. O ri: “Nṋe Yehova ndo zwi amba na u zwi ita.”

8. (a) “Vha nnḓu yoṱhe ya Isiraele” vho vha vha tshi tou nga vho fa nga nḓila-ḓe? (b) Hesekiele 37:9 i sumbedza hani zwo itaho uri Vhaisiraele vha nge vho fa nga lwa pfanyisedzo? (Sedzani ṱhaluso i re magumoni a siaṱari.)

8 Lushaka lwa Isiraele lwo vhona hani hu tshi itea zwiṅwe zwa zwithu zwe ha porofitiwa nga hazwo kha bono ḽi ofhisaho? Vhaisiraele vho vha vha si tsheena vhushaka na Yehova musi muvhuso wa tshaka dza fumi u tshi fheliswa na u thubiwa nga 740 B.C.E. Nga murahu ha miṅwaha i ṱoḓaho u vha 130, vhathu vha Yuda na vhone vho thubiwa, zwa ita uri vha “nnḓu yoṱhe ya Isiraele” vha vhe vhuthubwani. (Hesek. 37:11) Nga lwa pfanyisedzo, vhathu vhoṱhe vho thubiwaho vho vha vha si tsheena vhushaka havhuḓi he vha vhuya vha vha naho na Yehova. Vho vha vha tshi tou nga vho fa, u fana na marambo e Hesekiele a a vhona kha bono. * Humbulani uri Hesekiele o vhona marambo “o omaho” vhukuma, zwine zwa sumbedza uri vho vha vha tshi nga vho fa nahone vho fhedza tshifhinga tshilapfu vhe kha honoho vhuimo. Vhathu vha Isiraele na vha Yuda vho fhedza miṅwaha i fhiraho 200 vhe kha honoho vhuimo vhu ṱungufhadzaho, u bva nga 740 u swika nga 537 B.C.E.—Yer. 50:33.

9. Zwe zwa itea kha Vhaisiraele vha kale zwi fana hani na zwe zwa itea kha “Isiraele wa Mudzimu”?

9 Vhuporofita vhu ambaho nga ha u vusuluswa ha Vhaisiraele vhu ngaho ho ambiwaho nga Hesekiele, vhu ḓo itea nga nḓila khulwane. (Mish. 3:21) Lushaka lwa kale lwa Isiraele lwo “vhulawa,” lwa dzula lwo fa nga lwa pfanyisedzo lwa tshifhinga tshilapfu. Nga hu fanaho, na “Isiraele wa Mudzimu” ane a vha tshivhidzo tsha Vhakriste vho ḓodzwaho, o vhulawa lwa pfanyisedzo, a fhedza tshifhinga tshilapfu o thubiwa, zwa tou nga o fa. (Vhagal. 6:16) Ngoho ndi ya uri tshivhidzo tsha Vhakriste vho ḓodzwaho tsho fhedza tshifhinga tshilapfu tsho thubiwa. Zwenezwo zwo ita uri vha si tsha vha na vhushaka havhuḓi na Yehova, u fana na marambo “o omaho.” (Hesek. 37:2) Samusi zwo ṱalutshedzwa kha ndima yo fhiraho, u thubiwa ha tshivhidzo tsha Vhakriste vho ḓodzwaho ho thoma ḓanani ḽa vhuvhili ḽa miṅwaha C.E. Ho fhela miṅwaha minzhi-minzhi vhenevho Vhakriste vho ḓodzwaho vho thubiwa, samusi Yesu o zwi amba kha tshifanyiso tshawe tshi ambaho nga ha goroi na tsheṋe.—Mat. 13:24-30.

Marambo “o omaho” e Hesekiele a a vhona kha bono, o vha a tshi imela tshifhinga tshilapfu tshee vhaḓodzwa vha Yehova vha tshi fhedza vho thubiwa, zwi tshi tou nga vho fa (Sedzani dziphara 8, 9)

“Marambo A Tshi Khou Ṱangana”

10. (a) Kha Hesekiele 37:7, 8, ho dzula ho ambiwa uri hu ḓo itea mini kha vhathu vha Mudzimu? (b) Ndi mini zwo itaho uri vhathu vha Mudzimu vho thubiwaho vha dovhe vha vhe na fhulufhelo nga zwiṱuku nga zwiṱuku?

10 Zwifhingani zwa kale, Yehova o vha o amba uri vhathu vhawe vha ḓo itwa uri vha dovhe vha tshile nga zwiṱuku nga zwiṱuku. (Hesek. 37:7, 8) Zwino ho itea mini nga zwiṱuku nga zwiṱuku, zwe zwa ita uri vhathu vha Mudzimu vho thubiwaho vha vhe na fhulufhelo ḽa uri vha ḓo vhuyelela Isiraele, samusi vho fhulufhedziswa? Zwo ambiwaho nga vhaṅwe vhaporofita vha tshifhingani tsha kale, zwi nga vha zwi zwiṅwe zwa zwithu zwo itaho uri vha vhe na fhulufhelo. Sa tsumbo, Yesaya o vha o amba uri masalela a vhathu vhane vha vha “mbeu khethwa,” vha ḓo vhuyelela shangoni ḽa havho. (Yes. 6:13; Yobo 14:7-9) Zwiṅwe hafhu, a zwi timatimisi uri na zwithu zwinzhi zwe Hesekiele a zwi porofita nga ha u vusuluswa, zwo ita uri vha dzule vhe na fhulufhelo. Babele ho vha hu na vhanna vha fhulufhedzeaho vha ngaho muporofita Daniele. Vhenevho Vhaisiraele vho thubiwaho, vho dovha vha vhona muḓi wa Babele u tshi wa zwi songo lavhelelwa nga 539 B.C.E. Zwenezwo zwi fanela u vha zwo ita uri vha vhe na vhungoho ha uri vha ḓo humela shangoni ḽa havho.

11, 12. (a) “Isiraele wa Mudzimu” o vusuluswa hani nga zwiṱuku nga zwiṱuku? (Sedzani na bogisi “Vhurabeli Ho Kunaho Ho Vusuluswa Nga Zwiṱuku Nga Zwiṱuku.”) (b) Zwo ambiwaho kha Hesekiele 37:10 zwo ita uri hu vhudziswe mbudziso ifhio?

11 “Isiraele wa Mudzimu” ane a vha tshivhidzo tsha Vhakriste vho ḓodzwaho, o vusuluswa hani nga zwiṱuku nga zwiṱuku u fana na zwe zwa itea kha lushaka lwa Isiraele? Musi vho no fhedza miṅwaha minzhi-minzhi vho thubiwa, zwi tshi tou nga vho fa nga lwa pfanyisedzo, ho pfala “phosho ya marambo” musi vhathu vha ofhaho Mudzimu vha tshi takuwa vha imelela vhurabeli ha ngoho. Sa tsumbo, ḓanani ḽa vhu 16 ḽa miṅwaha, Vho-William Tyndale vho ṱalutshedzela Bivhili nga Tshiisimane. Vhafunzi vha Kereke ya Katolika vho sinyuwa musi vha tshi ṱhogomela uri Bivhili i ḓo thoma u vhaliwa na nga vhathu zwavho. Vho-Tyndale vho mbo ḓi vhulawa. Fhedzi vhaṅwe vhathu vha re na tshivhindi vho bvela phanḓa vha tshi ṱalutshedzela Bivhili nga dziṅwe nyambo, zwa ita uri vhathu vhanzhi vha kone u vhala Ipfi ḽa Mudzimu.

12 Nga murahu, musi Vho-Charles T. Russell na vhashumisani navho vha tshi thoma u ita vhuḓidini ha u vusulusa ngoho i re Bivhilini, zwo vha zwi tshi tou nga “misipha na ṋama” zwi khou ya kha marambo. Zion’s Watch Tower na dziṅwe khandiso, zwo thusa vha re na mbilu dzavhuḓi uri vha wane ngoho i re Bivhilini, zwa ita uri na vhone vha shele mulenzhe na Vhakriste vho ḓodzwaho kha u shumela Mudzimu. Mathomoni a vho 1900, zwishumiswa zwi ngaho “Photo-Drama of Creation” na bugu ine ya vhidzwa The Finished Mystery, zwo ita uri vhathu vha Mudzimu vho ḓodzwaho vha vhe na mafulufulu. Nga murahunyana ha zwenezwo, ho swika tshifhinga tsha uri Mudzimu a ite uri vhathu vhawe “vha im[e] nga milenzhe.” (Hesek. 37:10) Zwenezwo zwo itea lini nahone hani? Zwe zwa itea Babele zwi ri thusa u fhindula yeneyo mbudziso.

“Vha Thoma U Tshila, Vha Ima Nga Milenzhe”

13. (a) Zwe Hesekiele a zwi amba kha Hesekiele 37:10, 14 zwo itea hani u thoma nga 537 B.C.E.? (b) Ndi afhio maṅwalo a sumbedzaho uri vhaṅwe vhathu vha bvaho kha muvhuso wa tshaka dza fumi vho vhuyelela Isiraele?

13 U thoma nga 537 B.C.E., Vhayuda vha re Babele vho thoma u vhona hu tshi itea zwi re kha ḽeneḽo bono. Zwo itea hani? Yehova o ita uri vha tshile, a ita uri vha “im[e] nga milenzhe” nga u vha vhofholola vhuthubwani na u ita uri vha vhuyelele Isiraele. Vhaisiraele vha 42 360 na vhaṅwe vhane vha si vhe Vhaisiraele vha 7 000, vho bva Babele vha ya u fhaṱulula muḓi wa Yerusalema na thembele yawo, vha dzula shangoni ḽa Isiraele. (Esera 1:1-4; 2:64, 65; Hesek. 37:14) Nga murahu ha miṅwaha ya 70, vhathu vha 1 750 vhe vha vha vho thubiwa, vho vhuyelela Yerusalema na Esera. (Esera 8:1-20) Vhayuda vhoṱhe vhe vha vhuyelela Yerusalema vho vha vha tshi fhira 44 000, vho vha vhe “vhanzhi-vhanzhi.” (Hesek. 37:10) Ipfi ḽa Mudzimu ḽi dovha ḽa sumbedza uri vhathu vha muvhuso wa tshaka dza fumi, vhe vhomakhulukuku wavho vha thubiwa nga Vhaasuri ḓanani ḽa vhumalo ḽa miṅwaha B.C.E., na vhone vho vhuyelela Isiraele u itela u thusa musi hu tshi fhaṱululwa thembele.—1 Koron. 9:3; Esera 6:17; Yer. 33:7; Hesek. 36:10.

14. (a) Zwi re kha Hesekiele 37:24 zwi ri thusa hani u ḓivha tshifhinga tshee zwo porofitiwaho zwa itea nga nḓila khulwane? (b) Ho itea mini nga 1919? (Sedzani na bogisi “‘Marambo O Omaho’ Na ‘Ṱhanzi Mbili’—Zwi Tshimbidzana Hani?”)

14 Zwe Hesekiele a zwi porofita zwo itea hani nga nḓila khulwane? Samusi Yehova o dzumbululela Hesekiele kha vhuporofita vhu tshimbidzanaho na honovhu, zwe zwa porofitiwa nga ha u vusuluswa zwo vha zwi tshi ḓo itea nga nḓila khulwane, musi Yesu Kristo ane a vha Davida Muhulwane o no thoma u vhusa sa Khosi. * (Hesek. 37:24) Nga 1919, Yehova o mbo ḓi shululela vhathu vhawe muya mukhethwa. Nga zwenezwo, vho mbo ḓi thoma u “tshila,” vha vhofhololwa vhuthubwani ha Babele Ḽihulu. (Yes. 66:8) Nga murahu ha zwenezwo, Yehova o vha dzudza kha “shango” ḽavho ḽine ḽa vha pharadiso ya pfanyisedzo. Zwo ḓa hani uri vhathu vha Yehova vha musalauno vha vhe “vhanzhi-vhanzhi”?

15, 16. (a) Vhathu vha Yehova vha musalauno vho vha hani “vhanzhi-vhanzhi”? (b) Zwe Hesekiele a zwi porofita zwi ri thusa hani u konḓelela musi ri vhuimoni vhu konḓaho? (Sedzani bogisi “U Thuswa Uri Ri Takuwe Ri Ime Nga Milenzhe.”)

15 Hu sa athu u fhela tshifhinga tshilapfu Kristo o vhea mulanda a fhulufhedzeaho nga 1919, vhashumeli vha Mudzimu vho thoma u vhona hu tshi itea zwo ambiwaho nga muporofita Sakaria we a vha e muṅwe wa vho vhuyaho vhuthubwani. O vha o amba uri: “Vhathu vhanzhi na vha tshaka dzi re na maanḓa vha ḓo ḓa . . . vha ṱoḓa Yehova.” Onoyo muporofita o sumbedza uri vhane vha ḓo ḓa vha ṱoḓa Yehova, ndi “vhathu vha fumi vhane vha bva kha tshaka dza nyambo dzoṱhe.” Vhenevho vhathu vho vha vha tshi ḓo fara tshiambaro tsha “Muyuda” ane a vha Isiraele wa Mudzimu, vha ri: “Ri ṱoḓa u ṱuwa na iwe, ngauri ro zwi pfa uri Mudzimu u na inwi.”—Sak. 8:20-23.

16 Ṋamusi, Isiraele wa Mudzimu (masalela a vho ḓodzwaho) na “vhathu vha fumi” (vha dziṅwe nngu,) ndi “vhanzhi-vhanzhi” musi vho ṱangana, ndi dzimiḽioni. (Hesek. 37:10) Samusi ri maswole a Kristo ane a khou engedzea, ri bvela phanḓa ri tshi tevhela Yesu ane a vha Khosi yashu u vhuya u swika ri tshi wana phaṱhutshedzo.—Ps. 37:29; Hesek. 37:24; Vhafil. 2:25; 1 Vhathes. 4:16, 17.

17. Ri ḓo haseledza nga ha mini kha ndima i tevhelaho?

17 U vusuluswa ha vhurabeli ho kunaho zwo vha zwi tshi ḓo ita uri vhathu vha Mudzimu vha hwale vhuḓifhinduleli ha ndeme. Ndi vhuḓifhinduleli ha mini? Uri ri wane phindulo ya yeneyo mbudziso, ri fanela u ḓivha mushumo we Yehova a u ṋea Hesekiele tshifhingani tsha musi muḓi wa Yerusalema u sa athu u fheliswa. Ri ḓo haseledza nga hazwo kha ndima i tevhelaho ya yeneyi bugu.

^ phar. 8 Marambo e Hesekiele a a vhona kha bono ndi a “vhathu vho vhulawaho.” (Hesek. 37:9) “Vha nnḓu yoṱhe ya Isiraele” vho vhulawa nga lwa pfanyisedzo. Zwenezwo zwo itea musi vhadzulapo vha muvhuso wa Isiraele wa tshaka dza fumi na vha muvhuso wa Yuda wa tshaka mbili vha tshi kundiwa, vha thubiwa nga Vhaasuri na Vhababele.

^ phar. 14 Kha Ndima 8 ya yeneyi bugu, ho haseledzwa nga ha vhuporofita vhu ambaho nga ha Messia.