Skip to content

Skip to table of contents

MURU 3

Muluku opakenle heeni elapo ya vathi ni atthu

Muluku opakenle heeni elapo ya vathi ni atthu

1. Muluku aapattuxera heeni atthu?

EHUHU Muluku aapattunxaawe atthu oopatxera Adamu ni Heva, owo aatthuna weera ekhalekeno ekumi yooreeraxa. Yehova ahavaha ematta yooreera ya w’Edeni weera ekhalekemo, nave yaayareke anaaya ni ethokororeke inama. Awo yaakhalano eparakha ya otatuxa elapo yootheene okhala eparadiso. Moota yaaraaya ematta yooreera ya w’Edeni. Nave tiyeeyo Muluku aatthunaawe ni ontthunaawe opaka ni hiyo. — Ephattuwelo 1:28; 2:8, 9, 15; Nwehe Enoota 6.

2. (a) Mwaha wa heeni ontthuneya ahu ororomela weera nnokhala mparadiso? (b) Atthu a moota heeni anrowa okhalaka elapo ya vathi, ni anrowa okhalaka mahiku makavi?

2 Nyuwo mwanante wuupuwela mukhalaka mparadiso? Yehova onnaroromeliha weera nnorowa okhala mparadiso muhoolo. Muluku ahima khanootha: “Seiyo kitthokelenlaka, nkinòtxela okwanihera.” (Yesaya 46:9-11; 55:11) Ahéé, Muluku khatxentxale ele aatthunaawe opaka, nave enimweereya. Mwaha wooweera owo opanke etthaya ni yootthuna. Yehova opanke weera “ekhaliwe.” (Yesaya 45:18) Muluku opanke elapo, eyo tiiyo, etthaya weera atthu ekhalekemo. Maxi atthu a moota heeni, ni yaarowa okhalaka mahiku makavi? Biblya onahima weera: “Anaxariya [atthu owiiwelela] anrowa ohiyeriwa elapo ni okhala wa mahiku othene.” — Nsalmu 37:29; Apokalise 21:3, 4.

3. Nikoho heeni Biblya onakhulawe?

3 Mahikwaano ninnivoreiwa nave ninnakhwa. Mapuro mantxipale, atthu annaakhulana ni annawiiva akhwaaya. Ekhaikhai weera Muluku, khaatthuna weera atthu epakelaneke itthu soonanara. Vano, heeni elapo esanraaya owali mooteene yoola, Muluku ahitthunaka? Mene Biblya onnakhula nikoho nna.

MWIITTANI A MULUKU

4, 5. (a) Omatta w’Edeni, taani uulumme ni Heva avarihelaka muteko enowa? (b) Naxariya onwera hayi othatuwa latarawu?

4 Biblya onihima weera Muluku ookhalano mwiittani awe oneeriwa “Diabo ni Satana.” Satana ahuuluma ni Heva mmatta mmwe mweedeni, avarihelaka muteko enoowa. (Apokalise 12:9; Ephattuwelo 3:1) Heva uupuwela weera yaari enowa yuuluma ni yoowo. — Nwehe Enoota 7.

5 Opakiwe naani mwiittani ene yoowo? Neereke Muluku ompanke weera akhaleke Diabo? Hooye! Muluku opanke malaika ooreera murima yaakhala ni yowo wirimu okhuma khalai, nave emaara aapattunxa awe elapo ya vathi ni Adamu ni Heva. (Yobi 38: 4, 7) Nlaika nimoha nooreera murima nahitxentxa makhalelo aya nnakhala Diabo. Onwereya hayi nlaika nooreera murima otxentxeya, nnakhala noonanara murima? Nrowe nuupuwele weera, mutthu axariya oniwera hayi okhala latarawu? Mupuweleke weera khaavo oniyariwa areene latarawu. Maxi mutthu pooti othatuwa latarawu mwaha woowinlela etthu yoohikhala yawawe nave anuupuwela veeli-veeli etthu ene yeeyo. Winlela iwe wunnuuwa, nave yakhalavo ekhato yookuxa, owo onnaiya etthu eyo. Mene ti hiho anaxariya anitxentxaya makhalelo aya enakhala alatarawu. — Mmusome Yakobe 1:13-15; Nwehe Enoota 8.

6. Nlaika nooreera murima, nthatunwe moota heeni mwiittani a Muluku?

6 Ti hiiho, nlaika nooreera murima nthatunwaaya satana. Yehova ampattuxa Adamu ni Heva nave ahavaha eparakha yoowayara anamwane weera esareyeke mulaponi. (Ephattuwelo 1:27, 28) Atthu ootheene yaarowa omukokhorelaka Yehova. Apaale nlaika nno nuupuwela weera atthu ale emukokhoreleke yoowo. Ohiya omukokhorela Yehova, ekokhoreleke nlaika. Etthu nuupuwenlaaya nlaika nno yaari yoottheka. Naamwi vareene hiiho, nlaika nno naanitthuna okokhoreliwa ntoko Yehova. Koma tiyeeyo yamweerinhe onwoka Heva. (Mmusome Ephattuwelo 3:1-5.) Okhuma vaavo nlaika nno noothatuwa Satana Diabo, owo ori mwiittani a Muluku.

7. (a) Mwaha wa heeni Adamu ni Heva ehalaka okhwa? (b) Nave hiyo heeni nnuluvala ahu ni nnakhwa?

7 Adamu ni Heva khiyamwiiwelenle Muluku, awo yahootxa mwiri wookhottihiwa. (Ephattuwelo 2:17; 3:6) Nave Muluku ahaaleela weera yatxa mwiri wookhottihiwa yaamookhwa. Etthekakaru awo yaahiya okhala ookwanela nave muhoolo mwaya, awo yahookhwa ntoko Yehova ahimmaawe. (Ephattuwelo 3:17-19) Anamwane Adamu ni Heva, khahiyono ookwanela. Mwaha wa yeeyo ninnakhwa. (Mmusome Aroma 5:12.) Weera niiwexexe nnene, nrowe ntakihere ha, nkupuwelani weera muntthuna opaka ibuloku, nto eforma munrowanyu opakela ibuloku sanyu, yookhoromana. Neereke ibuloku sanyu sinimookowa? Hooye! Sootheene sinnrowa okhala moota mmoha. Emoha-moha ni atthu, Adamu atthekakaru akhala ntoko eforma yookhoromana. Eyo yoopakiha weera aatthu ootheene aattheka, mwaha wooweera ekhumme wa Adamu. Mene tiyeeyo eneereya nihiyo mahikwano ninnuluvala ni ninnakhwa, mwaha wooweera na alipa oottheka — Aroma 3:23; Nwehe Enoota 9.

8, 9. (a) Emaara Satana awonkaiye Adamu ni Heva atthuna eheeni? (b) Heeni Muluku ahawiva awe atthu ale yamurukunuwenle?

8 Satana aatthuna weera Adamu ni Heva yuupuweleke weera Muluku aari namootha. Nave tho, aatthuna weera atthu ale yuupuweleke weera Muluku khaiyono namalamulela oreera murima. Ti yeeyo yamweerihe waawoka, ahimaka weera awo khayatthuneya olamuleliwaka ni Muluku. Ahimme weera Adamu ni Heva yanwerasa wiithanlela yooreera ni yoonanara ehilamuleliwaka ni Muluku. Adamu ni Heva yahakanyerana ni Satana, enamurukunuwela Muluku. Vano Muluku ahaawivawe anaapaka atthu akina? Muluku anwera opaka eyo! Maxi khapanke, mwaha woowera aatthuna woonihera weera Satana namoothe.

9 Yehova ohiithanlela ohiya ehuhu weera atthu yoone weera wiilamulela naari olamulelana yaaworu, khonikhumelela nnene. Vano ninnawera woona weera Satana namootha. Yehova oosuwela itthu sooreera wa hiyo. Nnorowa oxuttera itthu sintxipale muru 11. Munoonela hayi, neereke Adamu ni Heva yaapaka etthu yooreera? Musuweleke weera Yehova ahaavaha itthu sootheene yaatthunaaya. Owo ahavaha ekumi yookwanela, nipuro nooreera, ni muteko woohakalaliha. Satana khavanhe etthu. Neereke nyuwo munoona weera yaapaka nnene omuroromela Satana ohiya omuroromela Muluku? Mwari sinyuwo mwarowa opaka eheeni?

10. Yoothanla heeni atthu ootheene antthuneyaya opaka?

10 Atthu ootheene aakhalano eparakha yoothanla, ntoko aapankaiye Adamu ni Heva. Ontthuneya othanla narowaka omwiiwelela Muluku, naari omwiiwelela Satana. Nathanla omwiiwelela Yehova, eyo enthonyera weera ninnatthuna olamuleliwa ni Muluku, nave nnokhavihera woonihera weera Satana namootha. (Nsalmu 73:28; mmusome Miruku 27:11.) Atthu antxipale khanithanla empari ya Yehova. Antxipale animutthara namalamulela a elapo ela. Keera Muluku onlamulela? Hata mano.

ELAPO ELA ENLAMULELIWA NAANI?

Wakhanle weera imwene soothesene sa mulaponi khasihiyono sa Satana, neereke amunvaha Yesu?

11, 12. (a) Ti heeni yamwerinhe Satana onvaha Yesu imwene sa mulaponi? (b) Biblya onoonihera hayi weera Satana onilamulela elapo ya vathi?

11 Yesu emaara araawe elapo ya vathi, owo annimusuwela ole onilamulela elapo ela. Ekwaha emoha, Satana “amònihera omwene ori wothene wa elapo ni ovuwa waya.” Vano Satana ammanela natiri Yesu àmwèrelaka: “Sothesene iya kinimòvaha, wakilapelá okokhonrene.” (Matheyo 4:8, 9; Luka 4:5, 6) Neereke imwene iye sahakhanle sa Satana, amunvaha Yesu? Hooye. Satana annavaha imwene iye mwaha wooweera ti sawawe.

12 Nkupuwelani: ‘Satana onlamulela elapo? Khahiyono Yehova Òwerya sothesene, yowo opattunxe itthu sothesene iri valaponi?’ (Apokalise 4:11) Aani, Biblya onnoonihera weera Satana nanrima onilamulela elapo ya vathi. Mwa ntakihero Yesu ahimme weera “mutokwene a elapo ela ya vathi”. (Yohani 12:31; 14:30; 16:11) Nave murummwa Paulo amwitthana Satana okhala “Muluku a elapo ela.” (2 Akorinto 4:3, 4) Nto murummwa Yohani ahatxerera eeraka “nto elapo yothene enakhala mwa sonanara.” — 1 Yohani 5:19.

ELAPO YA SATANA ENROWA ONYAANYIWA

13. Mwaha wa heeni nintthuna ahu elapo yooreera?

13 Elapo ninkhalahu enootepa onanara. Ninnaiwa sa ikhotto, onamakakattha elapo yootheene. Atthu antxipale toohiroromeleya ni oowootha. Naari atthu akina yeereraka okhala axariya, awo khaniwera omaliha maxupo anniphwanya. Mene Muluku onrowa owera omaliha maxupo ootheene avarihelaka muteko ekhotto eneeriwa Harmagedoni. Yaviraru ekhotto eyo, elapo yootheene enrowa okhala yooreera. — Apokalise 16:14-16; Nwehe Enoota 10.

14. Yehova omuthanlale taani weera akhale mwene a omwena awe? Vano Biblya onahima eheeni sa Yesu?

14 Muluku onrowa owera hayi omaliha maxupo anniphwanya? Owo avarelaka muteko omwene awe, onoomaliha itthu sootheene. Omwene wa Muluku olamulelo okhanle wirimu. Nave Yehova oomuthanla Yesu Kristu weera akhale mwene a omwene owo. Okhuma ehuhu ya khalai, Biblya aathaliha weera, Yesu onrowa olamulelaka ntoko “Tithi a murettele” nave omwene awe khonrowa omala. (Yesaya 9:5, 6 [9:6, 7 NM]) Yesu ahaxuttiha ohusera awe weera evekeleke omwene wa Muluku: “Omwen’á orwe, otthuna wá opankiwe siso wirimu ntoko vathi vava.” (Matheyo 6:10) Muru 8, ninrowa oxuttera moota heeni omwene wa Muluku onrowaaya okhala omwene ohinrowa otxentxiwa wa elapo ya vathi. (Mmusome Daniyeli 2:44.) Omwene wa Muluku onotxentxa elapo weera ekhale eparadiso yooreera. — Nwehe Enoota 11.

ELAPO YA VATHI ENOKHALA EPARADISO!

15. Enitaphulela heeni masu oweera “elapo enyowani”?

15 Natiri ori mBiblyani onihima weera: “ninnaweherera irimu sinyowani ni elapo enyowani, mwemmo enakhalaya’mo exariya.” (2 Pedru 3:13; Yesaya 65:17) Emaara ekina Biblya uulumaka sa “elapo,” onaahima atthu anikhala mulaponi. (Ephattuwelo 11:1) Biblya athalihaka sa “elapo enyowani”, neereke ontthuna ohima weera etthaya enrowa ophwatiwa weera epakiwe ekina? Hooye, mene enahimmwa atthu anikhala mulaponi. Atthu yaawo anrowa omwiiwelela Muluku, anrowa okhalaka elapo enyowani mparadiso.

16. Muluku onrowa wavaha eheeni atthu enrowa okhala elapo enyowani? Nave entthuneya opaka eheeni weera naakhele okumi wohimala?

16 Yesu oororomeliha weera Muluku onimwavaha atthu “okumi wohimala.” (Marko 10:30) Ninrowa opaka heeni weera niwere ophwanya nttuvelo nno? Ontthuneya waatxerera nroromelo nahu ni omusuwela Muluku mmoha ni Yesu, ntoko elempwaaya va Yohani 3:16 ni 17:3 (mmusome). Vano ekumi enrowa okhala hayi mparadiso? Nnoorowa oxuttera ele Biblya onihimaawe.

17, 18. Biblya onihima heeni sa murettele ni ovareleleya mparadiso?

17 Okhwipi wa maxupo, ikhotto, ni onamakakattha. Biblya onahima weera “mutakhali khanòneya tho”. (Nsalmu 37:10, 11) Nave Muluku onoomaliha “ikhotto mpaka emalihero ya elapo.” (Nsalmu 46:10 [46:9 NM] Yesaya 2:4) Mparadiso atthu ootheene enrowa omusivelaka Muluku ni omwiiwelela. Nave nnokhalano murettele. — Nsalmu 72:7.

18 Atthu a Yehova khanrowa woovaka etthu. Biblya onnahima weera Muluku ahathokorora atthu yaamwiiwelela ehuhu ya khalai. Nave atthu khayova etthu. (Onamakeya 25:18, 19) Mparadiso khiyaavo etthu enrowa onoopopihaka naari khanoovaka. Ninrowa okhala oovareleleya. — Mmusome Yesaya 32:18; Mikeya 4:4.

19. Ninsula hayi weera mparadiso nnookhalano yootxa?

19 Atthu ootheene anokhalano yootxa. Biblya onihima weera: “velaponi vakhale watta wa etrigu.” (Nsalmu 72:16) Yehova Muluku ahu ononireeliha, nave “etthaya yòvaha sowima saya.” — Nsalmu 67:6.

20. Yolaihera heeni eri mBiblyani enoonihera weera elapo enookhala eparadiso?

20 Elapo yootheene enakhale eparadiso. Atthu ootheene enokhalano impa sooreera. Mapuro ootheene nnokhalano iJardim sooreera. (Mmusome Yesaya 65:21-24; Apokalise 11:18.) Elapo yootheene enrowa okhala yooreera ntoko yaraaya eJardim ya w’Edeni. Yehova onrowa onithokorera ni onivaha itthu nintthunaahu. Ebuukhu ya Nsalmu enahima weera: “Nyuwo munnahula ntata nanyu ni munnavoniha sothesene siri n’okumi.” — Nsalmu 145:16.

21. Ninsula hayi weera atthu ni Inama enookhalano murettele?

21 Oonokhala murettele atthu ni Inama. Inama kasikhalaka noowali ni atthu. Mwaana òwamwa anathèle vamwiitheni wa enowa, ohikhalaka woova naari Inama seiyo sinoopiha olelova. — Mmusome Yesaya 11:6-9; 65:25.

22. Yesu anapake heeni na atthu oovoreiwa?

22 Omala wa iretta. Yesu araawe elapo ya vathi, ahaalamiha atthu antxipale. (Matheyo 9:35; Marko 1:40-42; Yohani 5:5-9) Yesu ntoko Mwene a omwene wa Muluku, owo anaalamihe atthu ootheene. Khaavo anahime: “Kinòvoreiwa.” — Yesaya 33:24; 35:5, 6.

23. Muluku anapake heeni na atthu ekhwiiye?

23 Atthu akhwiiye anootthikela okhala akumi. Muluku oolaihera wavinyereriha atthu antxipale ekhwiye. “Enekhale evinyerero ya alipa òloka ni òhiloka.” — Mmusome Yohani 5:28, 29; Miteko 24:15.

24. Neereke ekhaikhai weera eparadiso elaiheriwe ni Muluku enookhala?

24 Oothenaahu noovahiwa eparakha ya othanla. Yehova, oororomeliha ovaha ekumi yoohikhala masooso wa ale enamwiiwelela. Mene, Yesu aasuwela ekumi eyo. Vaavo mulopwana mmoha aaluwelaawe, eyo tiyo, ahalelawe okhwa, anvekela Yesu weera ahimuttiwale, nto Yesu omwaakhula enre: “onokhale ni miyo mparadiso.” (Luka 23:43) Mene Yesu Kristu, onokwaneliha soolaihera sootheene seiyo Muluku uulummaawe. Munoona hayi, khonoovoreyani murima weera muxuttere sa Yesu?