Skip to content

Skip to table of contents

MWAHA ONTHOKORORIWA 46

Nyuwo muthelanne vaanaano—Muheleke nipuro noopatxera mweekumini mwanyu onvarela wanyu Yehova

Nyuwo muthelanne vaanaano—Muheleke nipuro noopatxera mweekumini mwanyu onvarela wanyu Yehova

“Yahvéh ti ikuru saka . . . Wa yowo wàtthawela murim’aka.”—NSAL. 28:7.

ETXIPO 131 Ele “Muluku Ephita-nyalyawe, Mutthu Ahimwalanyihé-tho”

ELE NINKELA AHU OXUTTERA *

1-2. (a) Mwaha wa heeni ale athelanne vaanaano antthuneyaaya omuroromela Yehova yaapakaka soothanla? (Nsalmu 37:3, 4) (b) Eheeni ninkelaahu woona mpuwa mwa yoosomeene yeela?

NYUWO muntthuna othela, naari mooviriha ehuhu vaakhaaneene muthenle? Moohihovela munnatthuna oviriha okumi anyu wootheene ni mutthu muthelannaanyuno mummusivelaanyu. Ekhaikhai weera ntheli nookhalano maxupo aya. Ale athelanne vaananoru antthuneya opaka soothanla sootthuneya weera ewere oviriha maxupo aya. Soothanla iyo ampakaaya, pooti okumihera ohaakalala mookumini mwaya. Vaavo mulopwana ni muthiya ampakaaya soothanla sooreera emuroromelaka Yehova, anoohakalala mookumini mwaya. Ntheli nihintthara miruku sa Muluku ni ele onuupuwelaawe, ntheli nno khaninhakalala.—Mmusome Nsalmu 37:3, 4.

2 Mwa yoosoma ela, epakeliwe otepaxawene ale athenle vaanano. Nave mwaha ola, onimwaakhavihera atthu ootheene athelanne. Enoorowa tho wuuluma heeni nneeraahu nixuttere ni matakihero aalopwana ni athiyana oororomeleya a ehuhu aalempwaawe Biblya. Matakihero awo, anoorowa onixuttiha itthu sootthuneya eneeraaya evareleke muteko anamathelana. Nave-tho, ninkela woona etthu heeni ninxutteraahu ni sooweereya sa matheli a mahuku ahu ala.

MAXUPO HEENI ALE ATHELANNE VAANAANO ENEERAAYA EVIRIHEKE?

Soothanla heeni sinkhanle sowaakhoottihera ale athelanne vaanano watxerera onvarela muteko Yehova? (Nwehe eparagrafo 3 ni 4)

3-4. Maxupo heeni ale athelanne vaanano akhanlaaya ookumanano?

3 Atthu akina pooti owooperera ale athelanne vaanano weera ekuxeke yeeyo atthu enhimaaya okhala ekumi yooreera. Asitithi ni atthu akina pooti owooperera atthu ale athelanne weera yaayareke anamwane vahinaaye. Ni-tho, amusi ni asinthamwene pooti owooperera atthu ale athelanne ookhalano empa yooreera ni osarihamu mobiiliya. Ehimaka weera ekumi yoohakalalaliha.

4 Wakhala weera ntheli khanniikasopa pooti ookhalano ivaali, nto etthu eyo pooti oweeriha oviriha ihuhu sintxipale evaraka muteko weera elive ivaali iyo. Nto etthu eyo, pooti oweeriha anamathelana awo, ohipaka yoosoma yoomeekha, okokhorela wa vatthokonu, naari owera olaleera. Nave-tho, awo pooti ohiwera orowa woonela mithukumano evirihaka iwoora saya. Weera tho eweere ophwanya musurukhu muntxipale ni ovireleliha muteko aya. Yookhumelelaaya, awo pooti oyeleela ookhalano eparakha yonvarela muteko Yehova.

5. Muxuttenre heeni ni ntakihero na Klaus ni Marisa?

5 Sookumanano sinnoonihera weera wakhala weera ninnahela musurukhu nipuro noopatxera mookumini khanimphwanya oohakalala. Moone ele ntheli nimoha nneeriwa Klaus ni Marisa axuttenraaya ni etthu emoha. * Woopatxerani wa ntheli naya awo yannavara muteko nihuku noothenene weera ephwanye ekumi yoohakalalaliha. Mene muhoolo mwaya evinreene ehuhu vakhaani, awo yaahoonelela weera khiyaahakalanle. Klaus uupuwelaka, ohimme há: “Hiyo naakhalano sootheene sa mmakhalelo a weerutthuni mene khanaakhanleno itthu soomunepani. Weera nihime moohootha, ekumi ahu yaari yoosareya maxupo ni yookhulumula.” Pooti weera nyuwo muhoonelela weera ohela nipuro noopatxera musurukhu khomphwanyiha ohakalala. Wakhala weera nyuwo-tho muhoonelela, muhikhulumuwe. Moone matakihero aakina moota eneeraaya yookhavihereni. Mene etthu yoopatxera ninkela woona ele anamathelana aneeraaya exuttere ti na ntakihero na Yosafati.

NIMUTAKIHAKA YOSAFATI NIMUROROMELEKE YEHOVA

6. Ehuhu Yosafati aavirihaawe maxupo moota heeni anvarelaawe muteko buukhu a Miruku 3:5?

6 Nyuwo alopwana neereke muhaatteliwa miteko ni miritti sintxipale? Wakhala weera waakhula muneera aani, moone ntakihero na mwene Yosafati. Mwaha wookhala mwene, Yosafati aakhalano miritti sookosoopa makhalelo a nloko nawe. Naari neere a nloko nootheene. Moota heeni owo aaweraawe muritti owo? Yosafati aapaka ele aaweraawe weera akosope nloko nawe. Yosafati aalipiha ixiri sa Yuda. Yosafati aahaathukumanya anakhotto ooweeraka 1.160.000. (2 Sow. 17:12-19) Muhoolo mwaya, Yosafati aakumanano maxupo makina. Anakhotto antxipale a wa Mooni, ooMowaapi, ni alopwana yaakhala muttetthe wa omwaako Seir, yaathukumana weera ewane nuuwo, etthu eyo yaamuthananiha Yosafati, muloko awe, vamoha ni amusi awe. Yosafati aapanke heeni? Owo aavekela owera wa Yehova. Eyo ennavarihana ni masu nimphwanyaahu vae buukhu ya Miruku 3:5, 6. (Mmusome.) Nivekelo noowiiyeviha na Yosafati, nimphwanyaneya va ebuukhu ya 2 Sowereya 20:5-12, ninnoonihera weera owo annamuroromela Yehova Tiithi awe a wiirimu. Moota heeni Yehova aakhunlaawe ninvekelo na Yosafati?

7. Moota heeni Yehova aakhunlaawe nivekelo na Yosafati?

7 Yehova aahuuluma ni Yosafati anvarelaka muteko mulevita mmoha, eeriwa Yahasiyeli. Yehova aamuleela weera: “Mene mweemele muthatannene, niwoko vavale munimòna ovuluxiwa Yahvéh onrowaiye wolokiherani nyuwo.” (2 Sow. 20:13-17) Miruku Yosafati aakhenlaawe soowana ekhotto khasaakhanle seiye atthu yaakhovelenlaaya. Mene iyo saakhuma wa Yehova. Amuroromelaka Muluku Yosafati aahiiwelela miruku iye. Vaavo anakhotto yaakelaaya owana ni amwittani aya owo, aahaahela ohoolo wawe anakhotto oolipa ni anatxipo ohoolo waya. Mene Yehova khanwonke Yosafati, owo aawiiva amwiittanaaya ootheene.—2 Sow. 20:18-23.

Ale athelanne vaanano pooti woonihera weera annahela omwene wa Muluku nipuro noopatxera epakaka mavekelom emusomaka Biblya, ekhalanaka sootthuna soomunepani ni evekelaka miruku wa makristu oolipa omumepani (Nwehe iparagrafu 8, 10)

8. Alopwana othela eheeni akhanlaaya ooxuttera ni ntakihero na Yosafati?

8 Nyuwo muri alopwana oothela, nyuwo pooti ooxuttera etthu ni ntakihero na Yosafati. Nyuwo mookhalano muritti wookosoopa etthoko anyu. Tiyeeyo enweerihani ovara muteko weera mutxihe emusi anyu ni okosoopa. Mwaavirihaka maxupo, pooti woona weera nyuwo munoowera meekhiinyu. Mene nto, mwihiroromeleke ikuru sanyu. Opwaha mwa yeeyo, munvekeleke Yehova vaavo munkhalaanyu meekhiinyu. Nave-tho, nvekeleke vamoha ni amwaarinyu mwaaseke miruku wa Yehova simphwanyeya va ibuukhu sa mareherero awe. Opwaha mwa yeeyo, nvareleke muteko miruku mumphwanyaanyu. Nnaamweera atthu akina ehaakhulelaka ni yoothanla anyu enkhuma mBiblyani, nnamweera atthu awo ehimaka weera nyuwo nanepa. Pooti weera atthu awo, anhima weera musurukhu ni itthu saweerutthuni simphwanyiha oohakalala weekhaikhai ni oovareleleya wa emusi anyu. Muupuweleke ntakihero na Yosafati yoowo aamuroromela Yehova, nave aahoonihera etthu eyo ni miteko. Nto Yehova khaamunyanyanle mulopwana ole oororomeleya. Nave-tho, muroromeleke weera owo khanrowa woonyanyalani. (Nsal. 37:28; Aheb. 13:5) Anamathelana eneepake heeni weera ephwanye oohakalala weekhaikhai?

NTOKO HIIHAALE MPROFETI YESAYA NI AMWAARAWE, MUHELEKE MUTEKO WA YEHOVA NIPURO NOOPATXERA MOOKUMiNI MWANYU

9. Ninsuwela heeni voohima as mprofeti Yesaya ni amwaarawe?

9 Wa mprofeti Yesaya ni amwaarawe etthu yaari yootthuneya mookumini mwaya, waari muteko wa Yehova. Nave-tho, vanooneya weera amwaarawe yaari mprofeti muthiyana, mwaha wooweera Biblya onnawiitthana okhala “nahako muthiyana”. (Yes. 8:1-4) Vanooneya weera ntheli na Yesaya, etthu yahelaaya nipuro noopatxera mookumini mwaya, waari muteko wa Yehova. Mene awo ntakihero nooreera wa matheli mahuku ahu ala.

10. Moota heeni osoma iprofesia sa mBiblyani sinrowaaya waakhavihera anamathelana?

10 Anamathelana mahuku ahu ala, pooti oxuttera etthu ni ntakihero na mprofeti Yesaya ni amwaarawe. Awo yannapaka sootheene weera ehele omwene wa Muluku nipuro noopatxera. Awo pooti olipiha onthamwene aya ni Yehova esomaka iprofesia sa mBiblyani vamoha ni woona moota iprofesia iyo sinkwanelaaya. * (Tito 1:2) Nave-tho, ti vooreera okhavihera okwanela wa iprofesia iyo. Mwa ntakihero, awo pooti okhavihera okwanela wa eprofesia ya Yesu yoolaleya mitthenka sooreera ehinaakuve ophiya emalihero. (Math. 24:14) Vaavo mulopwana oothela onsomaawe iprofesia vamoha ni amwarawe, annaroromela weera, iprofesia iyo sinnakwanela. Nave ennapaka soothanla weera envarele muteko Yehova.

NTOKO AAPANKAAWE PRISILA NI AKILA, MUHELEKE NIPURO NOOPATXERA OMWENE WA MULUKU

11. Prisila ni Akila heeni yaawenraaya opaka ni mwaha wa heeni?

11 Ale athenle vaanano pooti ooxuttera etthu ni ntakihero na Prisila ni Akila ntheli na Ayuda nakhala esidade ya oRoma. Awo yaaxuttera mitthenka sooreera voohima sa Yesu kristu. Moohihovela, awo yannaasivela ekumi yaakhalannaaya. Mene awo ekumi aya yaatxentxeya mootutuxera. Vaavo imperador Cláudio alamunlaawe weera maYuda ekhume elapo yooRoma. Moone etthu yaamukhumelenle Prisila ni Akila. Awo yaahiya mapuro yakhovelelaaya ni yaasuwenlaaya enarowa opatxeriha ekumi enyowani ni ompatxeriha nakoso oopaka ihema etumihaka. Nipuro nnyowani yaathaamenlaaya oKorintu, Prisila ni Akila yaatakanserana ni muloko ni yaavara vamoha ni murummwa Paulo yaalipihaka asinna yaakhala nipuro nne. Muhoolo mwaya awo yaathamela esidade ekina yoothowa anamalaleera. (Mit. 18:18-21; Arom. 16:3-5) Moohihovela, ekumi aya yaari yoowaatteliwa mene yannaakhela mareliho! Neereke nyuwo moosuwela yooweereya ya Prisila ni Akila, ni munnuupuwela mwaha wa heeni awo yaawenraaya opaka itthu iyo? Mwaha wooweera nnamweera yaakumana ni matxentxo awo yannahela nipuro noopatxera omwene wa Muluku.

12. Mwaha wa heeni atthu antthomeranne antthuneyaaya opaka soothanla soomunepani ehinaakuve othelana?

12 Anamathelana olelo va, pooti oxuttera ni ntakihero na Prisila ni Akila ehelaka nipuro noopatxera omwene wa Muluku. Ehuhu yoorerela, ntheli nintthuneyaaya ovaanela voohima as itthu saya soomunepani ehuhu yeele entthomeranaaya. Tivooreera vaavo anamathelana ampakaaya soothanla vamoha, annilipihera weera ekwanihere soothanla iyo. Etthu eyo, enneeriha woona ntata na Yehova mookumini mwaya. (Koh. 4:9, 12) Moone ntakihero na Russell ni Elizabeth. Russell onnathaliha: “Ehuhu naatthomerannaahu, nuuluma paahi sootthuna sahu soomunepani.” Elizabeth eenre: “Nuuluma etthu ela mwaha wooweera, muhoolo mwaya, yamphiya ehuhu yoophwanelela yoopaka soothanla, soothanla sahu sihiinihiihe sootthuna sahu soomunepani.” Sookhumelela sa Russell ni Elizabeth, saaweemihera weera ethaamele oMicronésia weiwo yaathonwaayawo anamalaleera.

Ale athelanne vaanano pooti woonihera weera annahela omwene wa Muluku nipuro noopatxera epakaka mavekelom emusomaka Biblya, ekhalanaka sootthuna soomunepani ni evekelaka miruku wa makristu oolipa omumepani (Nwehe eparagrafu 13)

13. Moovarihana ni Nsalmu 28:7, enkhumelela heeni vaavo nimmuroromelaahu Yehova?

13 Ntoko Russell ni Elizabeth, anamathelana antxipale aakhweihera ekumi aya ethanlaka okuxa ekumi yookhweya weera evare muteko woolaleera ni wooxuttiha. Vaavo ntheli nimpakaaya soothanla soomunepani weera sinvarele muteko Yehova, ninvara vamoha weera nikwanihere soothanla iyo. Etthu eyo ennakhumela nnene. Mulopwana ni amwarawe annoona moota Yehova onaakosoopaawe. Mene nto, annakhumela nnene. Nave-tho, omuroromela waya Yehova onnaatxeerereya ni annaphwanya ohakalala weekhaikhai.—Mmusome Nsalmu 28:7.

NTOKO AAPANKAAWE MURUMMWA PEDRU NI AMWAARAWE, MUROROMELEKE SOOLAIHERA SA YEHOVA

14. Moota heeni murummwa Pedru ni amwaarawe yoonihenraaya weera yaannaroromela ele elempwale va Matheyo 6:25, 31-34?

14 Anamathelana-tho, pooti ooxuttera etthu ni ntakihero na murummwa Pedru ni amwarawe. Mpuwa mwa nyeeri 6 ni eyaakha emoha, akumanneene ni Yesu ekwaha yoopatxera, Pedru aapaka yoothanla yootthuneya. Owo aatxiha emusi awe mwaha wa nakoso aamweettawe otothela ihopa. Mene nto Yesu anwopa weera akele muteko wa ehuhu yootheene. Ela khahiyono yaari yoothanla yookhweya wa Pedru owo wannatthuneya wuupuwela toko makhalelo a emusi awe. (Lu. 5:1-11) Mene owo aathanla omutthara Yesu mmutekoni woolaleera. Mene yoothanla ela yaahoonihera osuwela! Mene nookhalano mathowa anneeriha ohima weera murummwa Pedru aakhaviheriwa ni amwaarawe ni yoothanla ela aapankaawe. Biblya onnoonihera weera avinyererihiwakaru Yesu amwaariye Pedru yaamutthara mmikwahani mwawe mwa ehuhu vakhaani. (1 Akor. 9:5) Moohihovela, mwaha wa ntakihero nooreera na amwaariye Pedru, pooti waavaha ntakihero nooreera alopwana ni athiyana makristu, ookhalano yoowuupuxera ya murima yooreera. (1 Ped. 3:1-7) Yehova eera alaihenreene waakosoopa yaale yeera eheleke nipuro noopatxera omwene awe mweekumini mwaya. Mweekhaikhai Pedru ni amwarawe, yaaweerinhe ororomela yaari yeeyo.—Mmusome Matheyo 6:25, 31-34.

15. Eheeni ntakihero na Tiago ni Esther ninnixuttihaaya?

15 Waari weera nyuwo moothela khalayeene, moota heeni muneeraanyu mukhaleno mukhalelo wootthuna waatxeerera muteko woolaleera? Moota woopaka eyo ori oxuttera etthu ni sookumanano sa anamathelana akina. Mwa ntakihero, nyuwo pooti osoma ni nyaha sa Nwehereri “Awo ahiivaherera” Nyaha iya saahaakhavihera anamathelana amoha oBrasil, neeriwa Tiago ni Esther, okhalano mukhalelo wootthuna waatxeerera muteko yanvarelaaya Yehova, ntoko orowa mapuro oothowa anamalaleera. Tiago onnahima: “Osoma sooweereya sa anamathelana a mahiku ahu ala, woonikhavihera woona moota Yehova onaakhaviheraawe atthu awe, nto etthu eyo, yoonikhavihera ororomela weera owo onoonikosoopa.” Tiago ni Esther yaathamela oParaguai, wuuwu anvaraayawo munuulumo na ekunya ovinyera eyaakha ya 2014. Esther onnathaliha: “Yoolepa yaatepaxa onsivela yaari ya Aefeso 3:20. Ikwaha sootheene, nannoona okwanela wa masu ala a Yehova mmutekoni mwahu woolaleera.” Ekaratta ela murummwa Paulo aalepenlaawe Aefeso, aalaihera weera Yehova ampaka opwaha ele olaihenrawe. Ala tthiri masu eekhaikhai!

Muluku nipuro noopatxera epakaka mavekelom emusomaka Biblya, ekhalanaka sootthuna soomunepani ni evekelaka miruku wa makristu oolipa omumepani (Nwehe eparagrafo 16)

16. Wakhala weera ntheli nnuupuwela okwanihera sootthuna saya soomunepani, yaavekeleke miruku taani?

16 Ale athenle vaanano pooti ooxuttera etthu ni sookumanano sa akina na moota awo yaawenraaya omuroromela Yehova. Matheli makina apatxenre onvarela muteko wa Yehova mwa ehuhu yootheene okhuma khalayi. Wakhala weera nyuwo munnupuwela mikhalelo iyo, munoonela hayi waavekela miruku matheli awo? Ola tho moota mukina woowoonihera weera munnamuroromela Yehova. (Mir. 22:17, 19) Asitokweene a mmulokoni tho pooti waakhavihera ale athelanne vaanano okwanihera sootthuna saya soomunepani.

17. Etthu yaakhumelenle ni Klaus ni Marisa, ennixuttiha heeni?

17 Emaara ekina hiyo nniithanlela onvarela muteko Yehova, itthu khasinkhumela nnene ntoko hiyo naawehererahu. Moone ntakihero na Klaus ni Marisa, ahimmwale woopatxerani wa mwaha ola. Evirihakaru iyaakha tthaaru elaleeraka awo, yaathaamela oFinlândia weera yaakhavihere Efiliyaale ya elapo ele. Mene vaavo awo yaasuwelaaya weera yaarowa oviriha nyeeri 6 ekhaviheraka, wuupatxerani awo yaahaaxupa etthu eyo. Mene muhoolo mwaya itthu saatxentxa. Awo yaawompwa weera yapake ekursu ya árabe. Vano awo aahakalala evaraka muteko wa Yehova elapo ekina ni nuulumo na árabe. Uupuwelaka sa muttuli marisa onnahima: “Tiwoowoopiha ohiya muttetthaanyu woovareleleya ni omuroromela Yehova paahi. Mene miyo kohoona moota Yehova onikhavihenraawe mwa makhalelo kahaawehereraaka. Kuupuwelaka sa muttuli, itthu sootheene nivirinhaahu, omuroromela wahu Yehova ti woolipa.” Ntakihero nna ninnoonihera weera, Yehova onimootthuvelani wakhala weera munoomuroromela.

18. Eheeni anamathelana antthuneyaaya opaka weera yoonihere weera annahela omwene wa Muluku nipuro noopatxera?

18 Ntheli yoovaha enkhuma wa Yehova. (Math. 19:5, 6) Owo ontthuna weera anamathelana ettottele murerelo yoovaha eyo. (Mir. 5:18) Nyuwo muthelanne vaanano vaava, neereke muhuupuwela waari weera munnahela nipuro noopatxera omwene wa Muluku? Neereke munnapaka ele munweraanyu weera mmoonihere Yehova weera munneera asantte mwa itthu sootheene Yehova onoopakelaaweni? Mutthekule ni Yehova mmavekeloni. Mwase miruku mBiblyani sinvarihana ni mwahaanyu. Ni nvareleke muteko miruku Yehova onoovahaaweni. Mwapaka eyo, muroromeleke weera munookhalano ekumi yoohakalaliha ni munootthuveliwa muhoolo. Mwaha wooweera munhela muteko wa Yehova nipuro noopatxera!

ETXIPO 132 Hiyo na Erutthu Emosaru

^ eparag. 5 Soothanla nimpakaahu pooti woonihera ehuhu ahu ninrowaahu oviriha mmutekoni mwa Yehova. Soothanla ampakaaya ale athelanne vaanaano, pooti soothanla iyo okhala ekumi aya yootheene. Mwa yoosomeene yeela ninkela woona soothanla sooreera sinkela waakhavihera anamathelana ophwanya oohakalala.

^ eparag. 5 Masina makina aatxentxiwa.