Skip to content

Skip to table of contents

MWAHA ONTHOKORORIWA 45

Moota Yehova onnikhaviheraawe ovara muteko woolaleera

Moota Yehova onnikhaviheraawe ovara muteko woolaleera

Nto enesuwele wi mprofeti onakhala variyari vaya.”—EZ. 2:5.

ETXIPO 67 “Mulaleye Masu a Muluku”

ELE NINKELA AHU OXUTTERA a

1. Hiyo nsuwenle eheeni ni nroromeleke eheeni?

 HIYO noosuwela weera pooti ottharatthariwa vaavo ninvaraahu muteko woolaleera. Oweharu, ottharatthariwa iwo onimwaatxeerereya muhoolo. (Dan. 11:44; 2 Tim. 3:12; Apok. 16:21) Mene nroromeleke weera Yehova onoonikhavihera ni etthu eri poothe ninhawelaahu. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera Yehova emaara yootheene onnaakhavihera arumeyi awe okwanihera soothanleliwa saya—nnaamweera soothanleliwa iyo saari sooxupa. Mwa soothanleliwa sene seiyo, ninkela woona ntakihero na mprofeti Ezekiyeli woohima sa itthu samweerenle mweekumini mwawe vaavo aalaleraawe aYuda yaathamiheriwe oBabilonia.

2. Atthu a moota heeni Ezekiyeli alaleeraawe? Yoosoma ela ninkela woona eheeni? (Ezekiyeli 2:3-6)

2 Atthu a moota heeni Ezekiyeli alaleeraawe? Yehova enre weera owo aakela waalaleeraka atthu “òttiya maru”, “òwuma murima” ni ‘ohileleya.’ Waakhala ntoko Ezekiyeli aarukurerinwe ni miiwa ni awalisi. Tivanto Yehova amulenlaawe Ezekiyeli weera: “Ohiwòve yawo”! (Mmusome Ezekiyeli 2:3-6.) Ezekiyeli aawera okwanihera yoothanleliwa awe mwaha wa mathowa mararu. Nthowa (1) aari Yehova amurumme ovara muteko ole, nthowa (2) munepa wootteela wanvaha ikuru seiyo owo aatthunaawe ni nthowa na (3) masu a Muluku yannalipiha nroromelo nawe. Mathowa ala mararu, yaamukhavihenre moota heeni mprofeti Ezekiyeli ni enkela onikhavihera moota heeni mahikwaano?

YEHOVA AAMURUMA EZEKIYELI

3. Masu heeni a Yehova yaamulipinhe Ezekiyeli ni Yehova oonihenre hayi weera ammukhavihera?

3 Yehova aamuleela ha Ezekiyeli: “Miyo kinnòruma weyo.” (Ez. 2:3, 4) Masu ala yaamulipiha Ezekiyeli. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera apaale Ezekiyeli aahuupuwelela weera Yehova aavarela muteko masu mamoha-moharu vaavo amuthanlaawe Yesaya ni Mose ntoko maprofeti. (Ott. 3:10; Yes. 6:8) Ezekiyeli tho aasuwela weera Yehova ahaakhavihera maprofeti ale, oviriha maxupo aya. Ti vawonto, Yehova amulelakaru ikwaha piili weera: “Miyo kinnòruma weyo,” Ezekiyeli aaroromela weera aamukhaviheriwa ni Yehova. Opwaha mwa yeeyo, eliivuru ya Ezekiyeli ninnaphwanya veeli-veeli masu ntoko ala: “Nsu na Yahvéh nàkikhumelela nèraka.” (Ez. 3:16) Ikwaha sintxipale Ezekiyeli annalepa ha: “Nsu na Yahvéh nàkikhumelela nèraka.” (Ez. 6:1) Moohihovela Ezekiyeli annaaroromela weera aarummwa ni Yehova. Ezekiyeli aari mwaana anamakeya, apaale owo annawiiwa ikwaha sintxipale apapawe yeeraka, Yehova onnaakhavihera imaara sootheene maprofeti awe. Eyo enoonihereya ni masu Yehova amulenlaawe mprofeti Yesaya, Yakobe ni Yeremiya eeraka: “Miyo kiri ni weyo.”—Eph. 26:24; 28:15; Yer. 1:8.

4. Masu heeni yaamulipihe Ezekiyeli?

4 Ana a Israeli yaakela woonela hayi olaleera wa Ezekiyeli? Yehova enre: “Empa ya Israeli khentthuna owìwa weyo, niwoko ennakhotta okìwa miyo.” (Ez. 3:7) Atthu awo ohimwiwelela waya Ezekiyeli wathoonyera ohimwiiwelela Yehova. Masu a Yehova yaamuroromeliha Ezekiyeli weera ohiiwelala waya atthu ale khawaathonyera weera okhala mprofeti khaiyene etthu yooreera. Yehova tho aamuroromeliha Ezekiyeli weera, othoriha iwe aalaleyaawe wapatxera vale, awo “enesuwele wi mprofeti onakhala variyari vaya.” (Ez. 2:5; 33:33) Moohihovela masu ala a Yehova yanvaha ikuru Ezekiyeli weera akwanihere yoothanleliwa awe.

YEHOVA ONNANRUMA HIYO OLELO VA

Ntoko yeereñyaaya ni Ezekiyeli hiyo tho pooti oviriha okhulumuwa ni ottharatthariwa mmutekoni woolaleera, mene nosuwela weera Yehova ori ni hiyo (Nwehe eparagrafu 5-6)

5. Moovarihana ni Yesaya 44:8 etthu heeni ennivaha olipa murima?

5 Ntoko Ezekiyeli, hiyo ninnalipa murima weera nivare muteko woolaleera mwaha wooweera noosuwela weera Yehova onirumme ovara muteko owo. Yehova oonithanla ntoko “Anamoona awe.” (Yes. 43:10) Ni eyo eparakha etokweene wa hiyo. Ntoko hiihaale Yehova amulenlaawe Ezekiyeli weera “ohove,” Yehova tho onnaneerela “muhòpopihiwe.” Mwaha wa heeni nihinthuneyaahu okhala oowoopopiheya? Mwaha wooweera ntoko hiihaale Yehova amurumaawe Ezekiyeli, hiyo tho nirummwale ni Yehova ni owo onnanikhavihera.—Mmusome Yesaya 44:8.

6. (a) Masu heeni a Yehova enanroromeliha weera owo onnanikhavihera? (b) Ti heeni enanimaaliha ni ennivaha ikuru?

6 Yehova oonilaihera weera onoonikhavihera. Mwa ntakihero, Yehova ahakunveene ohima weera “nyuwo mwa Anamoonaaka,” owo enre: “Walapuwá mahi, miyo kini kikhale ni weyo; walapuwá myoloko, seiyo khasinrowa wòneliha. Wanyikalá moro, khonrowa wòhisa nnakhala nlumi naya wòlaliha.” (Yes. 43:2) Ikwaha ikina naalaleeraka ninnakumana ni maxupo yaawo enlikanxeriwa ni myoloko ni maxupo makina enlikanxeriwa ni mooro. Nnaamweera vareene hiiho, ni nikhavihero na Yehova ninnavirelela olaleera. (Yes. 41:13) Ntoko mahiku aakhalaawe Ezekiyeli, atthu antxipale a mahikwaano tho khentthuna wiiwa mitthenka ninlaleyaahu. Mene nto hiyo noosuwela weera ohiwelela waya atthu awo, khonthonyera weera hiyo khaninwera ohelela onamoona wa Muluku. Etthu ennimaaliha ni onivaha ikuru ori osuwela weera Yehova onnamusivela naavirelelaka ovara muteko moororomeleya. Murummwa Paulo enre: “Nto mutthu ti mutthu onrowa wakhela nlivo nawe sawasawa muteko ènraiye.” (1 Akor. 3:8; 4:1, 2) Murokora mmoha okhanle piyoneira mwa iyaakha sintxipale enre: “Etthu enkikhavihera, osuwela weera Yehova onnareliha wiilipihera wahu.”

MUNEPA WOOTTEELA WA YEHOVA WANVAHA IKURU EZEKIYELI

Ezekiyeli aahonihiwa ekaaro ya wiirimu ya Yehova, yeeyo yaamukhavihenre olipiha nroromelo nawe weera Yehova aammukhavihera okwanihera muteko awe wolaleya (Nwehe eparagrafu 7)

7. Emaara Ezekiyeli uupuwelawe seiyo onnaawe moolohani mwawe, oonela hayi? (Nwehe efootu ya vakaapani.)

7 Ezekiyeli aahoona moota munepa wootteela oraayano ikuru. Moolohani mwawe, Ezekiyeli aahoona etthu yaamukhavihenre woona weera munepa wootteela wa Muluku wannavaha owera malaika ni weettihaka iroota itokotoko sa wiirimu. (Ez. 1:20, 21) Ezekiyeli oonakaru eyo, oonenle hayi? Owo aalepa etthu yeereñye: “Vano konakaru siso kahuramihela ekhovaka vathi.” Ezekiyeli aatikiniheya ni etthu ele onnaawe mpakana omorela vathi. (Ez. 1:28) Ikwaha sootheene uupuwelaawe itthu sootikiniha onnaawe moolohani mwawe, Ezekiyeli annakhala oolipa mwaha wooweera nnikhavihero na munepa wootteela wa Muluku, anwera okwanihera muteko athanleliwaawe.

8-9. (a) Nlamulo heeni Yehova anvanhaawe Ezekiyeli? (b) Nikhavihero heeni nikina Yehova anvanhaawe Ezekiyeli weera avirihe maxupo awe mmutekoni woolaleera?

8 Yehova aamuleela Ezekiyeli: “Mwana a mutthu wemele niwoko kinrowa wuluma ni weyo.” Nlamulo nna vamoha ni munepa wootteela wa Muluku nanvaha ikuru Ezekiyeli aahawelaawe weera awere weemela. (Ez. 2:1, 2) Ezekiyeli olempe ha: “Munepa wakivolowa ni wakemexa.” Okhuma nihiku nenne mpaka mpuwa wa muteko awe wootheene, Ezekiyeli anneettihiwa ni “ntata” na Muluku—naari neere ni munepa wootteela. (Ez. 3:22; 8:1; 33:22; 37:1; 40:1) Munepa wootteela wa Muluku waamulipiha Ezekiyeli weera aweere ovara muteko athanleliwaawe—woowalaleera atthu ottiya maru ni owuma murima. (Ez. 3:7) Yehova aamweerela Ezekiyeli: “Miyo kini kitatuxe ekhove aya ekhale yohànuwa ntoko yawaya ni eyutxi aya ekhale yohànuwa ntoko yawaya, tthiri kini kitatuxe eyutxi aya ekhale yolipa ntoko ediamante eri yoolipa opwaha maluku. Ohiwove yawo nari ohituthuwe oholo waya niwoko ari empa yohileleya.” (Ez. 3:8, 9) Waakhala ntoko Yehova aamweerela ha Ezekiyeli: “Ohihiye ottiya maaru wa atthu ala wookhulumulaka.” Miyo kimmoolipiha.

9 Ovinyera vaavo munepa wootteela wa Yehova, wannamukhavihera Ezekiyeli mmutekoni mwawe wootheene woolaleera. Ezekiyeli olempe ha: “Ntata na Yahvéh nikilemelaka.” Yaavira esemana emoha weera Ezekiyeli iiwexexe nnene mitthenka eeraawe alaleye ni wuuluma moovara murima. (Ez. 3:14, 15) Nto Yehova aamweerela Ezekiyeli weera arowe omusatalani weiwo ‘munepa wootteela weeraaya wuulume ni [yoowo]’. (Ez. 3:23, 24) Yeereyakaru eyo, Ezekiyeli aari oolikaneene weera avare muteko awe woolaleera.

MUNEPA WOOTTEELA ONNANLIPIHA

Ntoko yeereñyaaya ni Ezekiyeli etthu heeni enkela onikhavihera ovara muteko woolaleera? (Nwehe eparagrafu 10)

10. Nikhavihero heeni nintthunaahu weera niwera ovara muteko woolaleera? Ni mwaha wa heeni?

10 Nikhavihero heeni nintthunaahu weera niwera ovara muteko woolaleera? Weera naakhule nikoho nna, nrowe nuupuwele ele yaamweerenle Ezekiyeli ahakunveene opatxera olaleya, munepa wootteela wanvaha Ezekiyeli ikuru seiyo owo ahaawelaawe. Ntoko yeereñyaaya ni Ezekiyeli, hiyo ninwera ovara muteko woolaleera mwaha wooweera ninkhaviheriwa ni Yehova. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera Satana onoowana ni hiyo. Yootthunaawe onihiiha ovara muteko wa Yehova. (Apok. 12:17) Wa moonelo wa atthu nri ntoko atthu oohiwera vamaithoni va Satana nto moorweela wa muteko woolaleera hiyo ninnanwina Satana. (Apok. 12:9-11) Nnanwina moota heeni? Vaavo ninlaleeraahu ninnoonihera weera khanimmoova Satana. Nalaleeraka vale ninnanwina Satana. Va, nnoonelela eheeni woohima sa ovirelela olaleera naamwi nivirihaka osonttiwa? Vanooneya weera Yehova onnanikhavihera ni weera owo onnanivaha munepa wootteela.—Math. 5:10-12; 1 Ped. 4:14.

11. Munepa wootteela onkela onikhavihera opaka eheeni? Nintthuneya opaka eheeni weera nivirelele okhaviheriwa ni munepa wootteela wa Yehova?

11 Yehova aheeriha ethoni ni eyutxi ya Ezekiyeli okhala ntoko nluku. Eyo enaroromeliha eheeni? Eyo enoonihera weera munepa wootteela ononivaha ikuru weera niwere oviriha maxupo ootheene ninkumanaahuno mmutekoni woolaleera. (2 Akor. 4:7-9) Nintthuneya opaka eheeni weera nivirelele okhaviheriwa ni munepa wootteela wa Yehova? Nintthuneya opakaka mavekelo kweekwe nroromelaka weera Yehova onooniiwa ni onoonikhavihera. Yesu ahaxuttiha atthareli awe aweerelaka ha “Vekani ni muni nvahiwe, . . . asani muni mphwanye, . . . manani muni muhuleliwe.” Wakhala weera nnoopaka eyo, Yehova onoonivaha “munepa awe wootteela.”—Luka 11:9, 13; Mit. 1:14; 2:4.

MASU A MULUKU YAALIPIHA NROROMELO NA EZEKIYELI

12. Moovarihana ni Ezekiyeli 2:9–3:3 eroolu ele yaakhuma woowi? Ni etthu heeni yaalepwale murooluni mmo?

12 Munepa wootteela wa Muluku wanvaha ikuru ni olipa murima Ezekiyeli atthunaawe weera avirelele olaleera. Mene khaiyene paahi munepa wootteela walipihe nroromelo na Ezekiyeli, mene tho, masu a Muluku yaalipiha nroromelo nawe. Mwa yoowooniheriwa awe emoha, Ezekiyeli aahoona ntata ni moha nivarenleene eroolu. (Mmusome Ezekiyeli 2:9–3:3.) Eroolu ela, yaakhuma woowi? Yaalempwalevo eheeni? Ni eroolu eyo yaalipihe moota heeni nroromelo na Ezekiyeli? Eroolu ele, yaakhuma veehitxeni va Yehova. Oweharu, Yehova avarenle muteko nlaika nimoha na malaika maxexe Ezekiyeli onnaawe weera emwinyerere eroolu ele. (Ez. 1:8; 10:7, 20) Mpuwa mwa eroolu ele, yaalempwalemo masu a Muluku—aani, masu oorakama a ophukela yaawo Ezekiyeli aatthuneyaawe weera alaleere atthu ohiwelela yaawo yaathamihinwe. (Ez. 2:7) Mitthenka iye salempwale ohoolo ni ottuli wa eroolu.

13. Yehova amweerele weera Ezekiyeli erihe eheeni eroolu ni mwaha wa heeni eroolu ele yaasivaaya?

13 Yehova aamweerela mprofeti awe weera atxe eroolu ele ni “avonihe nipwipwi” Ezekiyeli ahiiwelela ni ahotxa eroolu yootheene. Eparte ela ya yoowooniheriwa enthonyera eheeni? Ezekiyeli waatthuneya weera iwexexeke nnenesene masu eraawe alaleere. Owo waatthuneya weera aroromeleka masu ala ni awereke wuuluma moohihovela. Nto yaaheereya etthu mootutuxera, Ezekiyeli aahoonelela weera eroolu ele “yàri yosiva ntoko oravo.” (Ez. 3:3) Wa moonelo wa Ezekiyeli ohelela onamoona yaari eparakha etokweene ntoko osiva wa oravo. (Nsal. 19:8-11) Ezekiyeli anneera asantte wa Yehova mwaha woothanliwa ni Yehova weera akhale mprofeti awe.

14. Etthu heeni yaamukhavihenre Ezekiyeli waakhulela yoothanleliwa awe?

14 Avinyaka Yehova amweerela Ezekiyeli: “Masu othene kinkelaka wohimera wakhele mmirimani mwa ni wiwe phama mmirimani mwa.” (Ez. 3:10) Ni masu ala, Yehova aatthuna omulela Ezekiyeli weera wakhala weera owo onnuupuwela yeele elempwale murooluni ni ophimelela ele elempwale, eyo yaamweeriha nroromelo na Ezekiyeli okhala noolipa. Emaara emoharu, ala yaari masu owo eraawe aalaleereke atthu. (Ez. 3:11) Ni masu a Muluku va murimani va Ezekiyeli ni mmwanoni mwawe, Ezekiyeli aari oolikaneene waakhulela ni ovara yoothanleliwa awe.—Munwehe tho Nsalmu 19:14.

MASU A MULUKU ENNALIPIHA NROROMELO NAHU

15. Weera niwere ovilela mmutekoni woolaleera nintthuneya ohela eheeni “mmirimani mwahu”?

15 Weera niweere ovilela mmutekoni woolaleera nintthuneya olipiha nroromelo nahu moorweela mwa masu a Muluku. Hiyo tho, ninatthuneya waakhulela masu a Muluku ni “murima ahu wootheene,” aani, naakhuleleke itthu sootheene Yehova onanlelaawe. Mahikwaano, Yehova onuuluma ni hiyo moorweela mwa masu awe, Biblya. Nintthuneya opaka eheeni weera masu a Muluku evoleele muupuwelo ahu, moonelo ahu ni mapakelo ahu itthu?

16. Nintthuneya opakaka eheeni weera niwexexeke nnene masu a Muluku?

16 Emaara yeeyo hiyo nintxaahu eyootxa ninnakhalano ekumi yooreera nave ninnakhalano ikuru. Vamoha-moharu, vaavo ninsoma ahu masu a Muluku ni nnaphimelela ele ninsoma ahu, nroromelo nahu ninnakhala noolipa. Ela etthu Yehova ontthuna awe weera nuupuweleleke woohima sa yoolohera ya eroolu. Yehova ontthuna weera hiyo ‘nitxeeke yootxa’ ya omunepani moorweela mBiblyani. Eyo entthuna ohima weera Yehova ontthuna weera hiyo nimwiiwexexeke Biblya. Hiyo pooti opaka eyo moorweela nivekelo, omusoma Biblya ni ophimelela ele ninsomaahu. Hiyo nihinaaye osoma nimpatxera opaka nivekelo weera nireherere murima ahu ni yootthuna weera niwere wiiwexexa ele ninsomaahu seiyo siri minyuupuwelo sa Muluku. Namaliha ovekela vale, ninnapatxera omusoma Biblya eparte nthanliyaahu. Nasoma vale ninneemela nnaphimelela ele nimanla ahu osoma. Vano enkela okhumelela eheeni wakhala weera noopaka eyo? Aani, wakhala weera nnophimelela ele ninsoma ahu, nnoorowa wiiwexexa nnene masu a Muluku ni eyo enoolipiha nroromelo nahu.

17. Heeni varaaya vootthuneya ophimelela ele ninsomaahu mBiblyani?

17 Mwaha wa heeni varaaya vootthuneya omusoma Biblya ni ophimelela ele ninsomaahu? Aani, ti vootthuneya opaka eyo mwaha wooweera ti yeeyo enkela onivaha ikuru weera nilaleye mitthenka sa Omwene ni muhoolo mwaya olaleya mitthenka sa ophukela, aani mitthenka iya vanooneya ntoko weera nnimweerela eparte emaara yoolaleya. Opwaha mwa yeeyo, vaavo nimphimelelaahu mikhalelo sooreera sa Yehova onthamwene ahu nuuwo onnalipa. Ni etthu eyo, enooneeriha ophwanya etthu yooreera, aani—murettele ni ohakalala.—Nsal. 119:103.

IKURU SINNEERIHA OVILELA

18. Atthu nnalaleeraahu enkela woonelela eheeni voohima sa mitthenka naalaleraahu?

18 Moohiyana ni hiyo, Ezekiyeli aari mprofeti. Nnaamweera hiyo nihikhanle maprofeti, noolakela ovirelela olaleya mitthenka seiyo siri mBiblyani mpaka nihiku nenno Yehova onkelaawe ohima weera mweemexere olaleya. Naphiya nihiku noothoriha khaavo mutthu oneera ahime weera nkinaleeliwe, nave khenkela omukhupanya Yehova weera ohaattiwala. (Ez. 3:19; 18:23) Opwaha mwa yeeyo, awo enkela woonelela weera mitthenka naalaleeraahu saakhuma wa Muluku.

19. Eheeni enkela onivaha ikuru weera nivirelele ovara muteko woolaleera?

19 Etthu heeni enkela onivaha ikuru weera nivireleleke olaleera? Itthu seiye tthaaru samulipihe Ezekiyeli. Hiyo ninnalaleya mwaha wooweera nirummwale ni Yehova, ninnalipihiwa ni munepa wootteela ni ninnatxa yootxa ya omunepani. Nnikhavihero na Yehova ninnakhalano ikuru weera nivirelele ovara muteko woolaleera ni ovilela mpaka ophiya “emalihero.”—Math. 24:13.

ETXIPO 65 Nivikaniheke Olaleerya!

a Yoosoma ela, ninkela woona itthu tthaaru samukhavihenre mprofeti Ezekiyeli owera okwanihera yoothanleliwa awe. Wuupuwelela moota Yehova aamukhavihenraawe mprofeti awe, onoonivaha nroromelo weera Yehova onoonikhavihera ovara muteko ahu woolaleera.