Skip to content

Skip to table of contents

MWAHA ONTHOKORORIWA 48

Mwiithokorore ni seiya soothesene weereriwaka ororomeleya wanyu

Mwiithokorore ni seiya soothesene weereriwaka ororomeleya wanyu

“Mwìthokorore ni seiya sothesene.”—2 TIM. 4:5.

ETXIPO 123 Nimwiiweleleke Yehova ni Mutthenkeso Awe

ELE NINKELA AHU OXUTTERA a

1. Eheeni enkela onikhavihera ‘okhala oomaleleya’? (2 Timotheyo 4:5)

 EMAARA ninvirihaahu maxupo, ororomeleya wahu wa Yehova ni mareherero awe pooti weereriwa. Wakhala weera eyo yookhumelela, eheeni nneeraahu nipake? Hiyo nintthuneya weera niikosopeke mwa soothesene, nivirelelaka okhala “oolipa mwa nroromelo”. (Mmusome 2 Timotheyo 4:5.) Hiyo nnoowera opaka eyo wakhala weera nnookhala oomaleleya nihelaka minyuupuwelo sahu mmapuroni, ni niilipiheraka woona itthu ontoko Yehova onoonelaawe. Napaka eyo khaninkela opakaka itthu nihuupuwenleene.

2. Eheeni ninrowaahu woona mwa yoosomeene yeela?

2 Yoosoma evinre hiyo nohoona maxupo mararu ekhaanle ookhumelela omokoni wa muloko. Yoosoma ela, hiyo nnookela woona maxupo mararu tho akhanle ookhumelela mpuwa mwa muloko, ni anrowa weerera ororomeleya wahu wa Yehova: (1) Wakhala weera munna khanthokoronre nnene, (2) emaara hiyo ninttaruxiwaahu ni (3) nakhalano maxupo oowikhoveleliha matxentxo a mareherero. Naakumanakano maxupo mamoha-mamoha a yaala, eheeni nneeraahu nipake weera nivirelele onvarexexa Yehova ni mareherero awe?

MOONAKA WEERA MUNNA KHOOTHOKORONRENI NNENE

3. Eheeni eneera ekhumelele wakhala weera munna khathokoronre nnene?

3 Nyuwo mootoko oveheya mwaha wa etthu munna naari mutokweene a mmulokoni oopakenlaaweni? Woonaru owo opanke eyo moohilakela. (Arom. 3:23; Yak. 3:2) Mene naari vaareene hiiho, nyuwo mooxupeya mwaha wa etthu ele ekhumelenle. Nave-tho pooti weera nyuwo khamunwera ophwanya ikhove. Nto nyuwo pooti wiikoha ha: ‘Munna ntoko ole, mwaha wa heeni opankaawe etthu ntoko ela? Neereke ala tthiri mareherero a Muluku?’ Mweekhaikhai Satana ontthuna weera muupuweleke mooteene yoowo. (2 Akor. 2:11) Nto muupuwelo ntoko owo, pooti oneeriha weemexera onvarela wahu muteko Yehova ni wiiwelela mareherero awe. Wakhala weera hiyo nohoona weera munna naari murokora khanthokoronre nnene, etthu heeni nneeraahu nipake weera niikosoope ni osepa okhalano muupuwelo woonanara?

4. Moota heeni Yosefe aithokoronraawe emaara ahasuliwaawe, ni eheeni ninxutteraahu ni ntakihero nawe? (Ephattuwelo 50:19-21)

4 Muhimmireke supi. Emaara Yosefe aaraawe mmiravo, owo aahasuliwa ni asinnawe nave yannatthuna omwiiva. (Eph. 37:4, 18-22) Muhoolo mwaya awo yaamutumiha ntoko kaporo. Yookhumelela aya, yaari yooweera mpuwa mwa iyaakha 13 Yosefe aaviriha maxupo. Yosefe pooti weera aphwanela wuupuwela ha: ‘Neereke Yehova tthiri onnakisivela? Mwaha wa heeni owo okinyanyanlaawe? Otepaxa wene vaanaano kintthunaaka okhaviheriwa nuuwo!’ Mene Yosefe khaathatunwe okhala mutthu oowali. Opwaha mwa yeeyo, owo ahiikosoopa ni aavirelela okhala oomaleleya. Emaara aakhanlaaweno eparakha yoowatthikihera ikukuttula asinnawe, Yosefe khaapanke eyo, mene owo aari ansivelo ni aahalevelela. (Eph. 45:4, 5) Yosefe aawera okhalano moonelo owo mwaha wooweera owo annuupuwela moomaleleya. Ohiya owehexexa maxupo yaamukumihenraaya, owo aawehexexa moota woopaka—yootthuna ya Yehova. (Mmusome Ephattuwelo 50:19-21.) Ninxuttera eheeni ni yooweereya ela? Wakhala weera munna khanithokoronre nnene, nihimukhupanye Yehova noonaka weera owo ooninyanyala. Opwaha mwa yeeyo, nintthuneya weera nuupuweleleke moota Yehova onnikhaviheraawe weera nivilele maxupo awo. Nave-tho wakhala weera atthu akina khanoothokororani nnene mukhaleke oolevelela, muupuweleke weera osivela onnakhuneela soottheka sintxipale.—1 Ped. 4:8.

5. Moota heeni Miqueias aawenraawe okhala oomaleleya emaara oonawe weera aanyoonyihiwa?

5 Moone yooweereya emoha ya mweekumini ya munna mutokweene a mmulokoni, onitthaniwa Miqueias b onkhala wAmérica do Sul. Asinna akina arinono miritti sintxipale mmarehereroni yaapaka etthu yaamunyoonyinhe vantxipale. Munna owo ohimme há: “Miyo nkaatonko onyoonyiheya moota ole mweekumini mwaka. Miyo kannuupuwela vantxipale ni nkaawera okona ohiyu ni kannanla mwaha wooweera nkaasuwela etthu yoopaka.” Naari vaareene hiiho, Miqueias aawera okhala oomaleleya, ni othokorora minyupuwelo sawe. Owo aawenre hayi opaka eyo? Owo annavekela Yehova weera anvahe munepa awe wootteela ni amukhavihere owera oviriha maxupo ale. Owo tho annawera opaka ipeskisa moorweela mwa iliivuru sahu. Eheeni ninxutteraahu? Wakhala weera munna ohuuluma etthu naari onipakela etthu ennananre, ninatthuneya okhala oomaleleya. Ni othokorora nyuupuwelo sahu soonanara sikhanle sookhumelela. Apaale hiyo pooti ohisuwela etthu emweerinhe munna ole opaka etthu eyo. Nto ninvekeleke Yehova nimuhulelaka murima ahu, ninvekelaka weera anikhavihere weera nooneke etthu ele ntoko Yehova onoonelaawe. Napaka eyo, onookhala wookweya omulevelela munna, ni wuupuwelela weera owo khapanke etthu ele moolakela. (Mir. 19:11) Muupuweleke weera Yehova oosuwela nnene sene itthu nyuwo munvirihaanyu. Owo onnatthuna woovahani ikuru, weera nwere oviriha maxupo.—2 Sow. 16:9; Koh. 5:8.

WAKHALA WEERA NNOTTARUXIWA

6. Mwaha wa heeni oraaya wootthuneya woona weera nttaruxo na Yehova mukhalelo woowoonihera nsivelo? (Aheberi 12:5, 6, 11)

6 Emaara Yehova onnittaruxaawe, hiyo pooti okhala ooripiwa murima. Mene nawehexexaka paahi nyuupuwelo sahu, hiyo pooti oopatxera wuupuwela weera ottaruxiwa iwe khawaakhanle wa exariya ni khonvareleya muteko wa hiyo. Napaka eyo, hiyo nneereke ohiya etthu yootepa otthuneya—weera Yehova onnattaruxa ale onaasivelaawe. (Mmusome Aheberi 12:5, 6, 11.) Wakhala weera hiyo nnimwaakhulela nyuupuwelo sahu soonanara weera sineettiheke, hiyo nneereke omukhweihera Satana weera anihapuxe. Owo ontthuna weera nikhootteke ottaruxiwa ni Yehova nave opwaha wa yeeyo, vakhaani-vakhani nihiyeke onvarela muteko Yehova ni ohiya mareherero awe. Wakhala weera nyuwo moottaruxiwa, moota heeni muneeraanyu mwiithokorore?

Pedru aavareliwa muteko ni Yehova mwaha wookhala oowiyeviha ni waakhulela nttaruxo (Nwehe eparagrafu 7)

7. (a) Moovarihana ni efootu, moota heeni Yehova anvarelaawe muteko Pedru aakhulelakaru nttaruxo? (b) Eheeni nyuwo muxuttenraanyu ni ntakihero na Pedru?

7 Mwaakhuleleke nttaruxo ni mpakeke matxentxo antthuneya. Khaiyene yaari ekwaha emoha Yesu amuxuxunlaawe Pedru eriyari ya ooxuttera akina. (Mar. 8:33; Luka 22:31-34) Pedru pooti weera ahoona wuuliha muru! Mene owo aavirelela okhala oororomeleya wa Yesu. Owo aahakhulela nttaruxo aakhenlaawe ni aapaka matxentxo. Mwaha wa yeeyo, Yehova aamutthuvela Pedru mwaha wa ororomeleya wawe ni anvaha miritti sootthuneyaxa mmulokoni. (Yoh. 21:15-17; Mit. 10:24-33; 1 Ped. 1:1) Eheeni ninxutteraahu ni ntakihero na Pedru? Wakhala weera hiyo khaninwehexexa paahi wuuliwa muru nikhanlaahu oowona, hiyo nneereke waakhulela opaka matxentxo antthuneya. Nave-tho hiyo ni asinna nneereke okhavihereya. Napaka eyo, nneereke okhala atthu oovareleya muteko wa Yehova ni asinna.

8-9. Bernardo attaruxiwakaru oonenle hayi woopatxerani, ni eheeni yaamukhavihenre weera atxentxe muupuwelo awe?

8 Moone etthu ekhumelenle ni munna Bernardo onkhala oMoçambique. Owo ayeleela eparakha ya okhala mutokweene a mmulokoni. Bernardo oonenle hayi woopatxerani? Owo ohimme há: “Miyo kanniikhulumula mwaha wooweera, nkaakhulela nttaruxo miyo kaakhenlaaka.” Owo annaxupeya mwaha woowupuwelela moota asinna yaarowaaya omoonelaka. Owo tho onnaatxerera eeraka “Miyo kaapisa minyeeri vakhaanene weera kikhaleno moonelo wooreera woohima sa nttaruxo kaakhenlaaka ni ovirelela omuroromela Yehova ni mareherero awe.” Eheeni yaamukhavihenre Bernardo otxentxa mukhalelo awe?

9 Bernardo aatxentxa muupuwelo awe. Owo ohimme há: “Emaara miyo kaaraka mutokweene a mmulokoni, kannavarela muteko yoolepa ya Aheberi 12:7 weera kaakhavihere akina okhalano moonelo wooreera woohima sa nttaruxo na Yehova. Mene miyo kaahuupuwela há: ‘Taani antthuneya ovarela muteko yoolepa ela?’ Arumeyi ootheene a Yehova—okihela mpuwa miyo.” Avinyaka, Bernardo aapaka matxentxo weera atthikele omuroromela Yehova ni mareherero awe. Owo aapatxera okhalela nthiti omusoma Biblya ni ophimelela. Bernardo aari ooxupeya ni moota asinna a mmulokoni yeeraaya emooneleke. Mene owo annakhuma vamoha arowaka muteko woolaleera, ni anoonela mithukumano. Noovira etempu, Bernardo aatthikela okhala mutokweene a mmulokoni. Nyuwo mwaattaruxiweene ntoko Bernardo, muhimakeleke wuupuwela moota atthu akina anwoonelaayani. Mwaakhulele miruku ni mpake matxentxo antthuneya. c (Mir. 8:33; 22:4) Nyuwo mwapaka eyo, muroromeleke weera Yehova onimootthuvelani mwaha woovirelela okhala oororomeleya mwa yoowo ni mareherero awe.

WAATTHUNEYAKA WIIKHOVELELIHA MATXENTXO A MAREHERERO

10. Matxentxo heeni eneera yeerere ororomeleya wahu ntoko alopwana akina Ana a Israeli?

10 Matxentxo a mareherero a Yehova pooti weerera ororomeleya wahu. Naahikosoope vale, hiyo pooti ohiya onvarela muteko Yehova. Mwa ntakihero, nkuupuwelani matxentxo yaaphwannye Ana a Israeli. Woopatxerani awo ehinaakuve waakhela nlamulo na Mose, ahooleli a etthoko yannapaka itthu seiyo muhoolo mwaya yaakhuleliwaaya opaka paahi anamakeya. Mwa ntakihero, awo yannaakhuleliwa waapaka altari, ni onvaha Yehova amakeya a inama mwemosini mwaya. (Eph. 8:20, 21; 12:7; 26:25; 35:1, 6, 7; Yobi 1:5) Mene nipatxerakaru ovareliwa muteko nlamulo na Mose, ahooleli a etthoko yannatthuneya ohiya eparakha eyo. Yehova ahaathanla anamakeya a emusi ya Aharoni weera yaavaheke amakeya. Ohoolo wa matxentxo ala, wakhala weera muhooleli a etthoko annapatxera ovara muteko wa anamakeya, ahikhanle mwaana naari osuulu wa Aharoni, mutthu owo waatthuneya weera iiviwe. d (Onam. 17:3-6, 8, 9) Neereke matxentxo ene yaala yaamweerinhe Kore, Datani, Abirami ni alopwana 250 omurukunuwela Mose ni Aharoni? (Nam. 16:1-3) Khanisuwenle nnene. Wakhala weera tihiiho, Kore ni alopwana ale, khayavirelenle okhala oororomeleya wa Yehova. Nto wakhala weera aakhumelela matxentxo mmarehereroni mwa Yehova, aneerera ororomeleya wahu eheeni neeraahu nipake?

Macoatita yaakhelakaru matxentxo a yoothanleliwa aya, awo yaari oolikaneene weera evare ntoko alipa oowipa, ovara vamulako va ixiri ni akina yaakosoopa sootxa (Nwehe eparagrafu 11)

11. Eheeni ninxutteraahu ni ntakihero na macoatita?

11 Mukhavihereke matxentxo ootheene mmarehereroni. Etempu Ana a Israeli yaaraaya moothakoni, irukulu sa ana a Kehathi eyo tiiyo macoatita, yaathanleliwa muteko woothanleya. Emaara yootheene Ana a Israeli yaathaamaya, macoatita makina yaathanleliwa otexa nivuku na onthamwene ohoolo wa muloko. (Nam. 3:29, 31; 10:33; Yeh. 3:2-4) Eyo yaari eparakha tthiri! Mene muhoolo mwaya itthu saatxentxeya, vaavo Ana a Israeli yaaphiñyaaya elapo yoolaiheriwa. Nivuku na onthamwene khanatthuneya-tho weera nthaamihiwe. Ntoko hiihale etempu ya Salomoni, macoatita makina yaathanleliwa muteko woowipa ni akina-tho oovara vamulako va ixiri ni akina yaavara muteko wa okosoopa sootxa. (1 Sow. 6:31-33; 26:1, 24) Kiyaavo enoonihera weera macoatita yannikhupanyera, mwaha wa eparakha yaaraayano khalayi yootexa nivuku na onthamwene. Eheeni ninxutteraahu? Emaara mareherero a Yehova ampakaya matxentxo, hiyo nintthuneya weera nikhavihereke, ohela mpuwa wakhala weera eyo ennatapha yoothanleliwa ahu. Etthu yootepa otthuneya ori ovirelela ohakalala mwa yoothanleliwa eri poothe. Ni muupuweleke weera etthu yootepa okhala mwiitti vamaithoni va Yehova, khaiyene yoothanleliwa anyu. Yehova onnahela mwiitti vantxipale wiiwelela wanyu. Ni omwiiwelela wahu Yehova tenoonihera etthu yootepa otthuneya wa hiyo.—1 Sam. 15:22.

12. Zaina oonenle hayi etxentxiwakaru yoothanleliwa awe yoovara oBetheli?

12 Nwehe ntakihero na murokora Zaina, yoowo aakhenle matxentxo a yoothanleliwa awe yeeyo yaamusivela vantxipale. Owo aavara muteko wa oBetheli iyaakha simpwaha 23 nto aathanleliwa orowa ovara muteko woolaleera. Owo ohimme ha: “Miyo kaaxupeya mwaha wa yoothanleliwa ele. Miyo nkaisona okhala mutthu oovareleya muteko ni kannikoha ha: ‘Kitthenke eheeni?’” Mooripiha murima yaatxereraka maxupo a murokora ole, asinna ni asirokora a mmulokoni yannamweerela há murokora ole: “Mwaari mutthu oovareleya muteko, saano mwahaakhumme oBetheli.” Mwa etempu ekina Zaina annakhala ootteettheya ni annanla ohiyu wootheene. Mene owo ohimme ha: “Miyo nkaakhulenle weera kikhaleno muupuwelo wa ohiroromela mareherero a Yehova ni ohovela nsivelo na Yehova.” Vano Zaina aawenre hayi okhala oomaleleya?

13. Eheeni Zaina aapankaawe weera awine mikhalelo soonanara?

13 Zaina aawera owina muupuwelo woonanara. Moota heeni? Owo aasoma nyaha sintxipale sa iliivuru sahu seiyo sinuuluma woohima sa maxupo owo aakumanaaweno. Mwaha mmoha waamukhavihenre vantxipale waakumiheriwe va A Sentinela a 1.º a Fevereiro a 2001 waarino muru oneera: Você pode vencer o desânimo! (Nyuwo pooti owina ootteettheya) Mwaha owo wannathaliha moota mulipa oomulepa Biblya Marko aawannaweno muupuwelo woolikana ni wa murokora ole, woohima sa matxentxo a yoothanleliwa. Murokora ole ohimme ha: “Ntakihero na Marko naari ntoko murette yoowo waakikhavihenre, owina ottettheya.” Etthu ekina yaamukhavihenre Zaina waari owaattamela asinthamwene awe. Owo khaamakela okhala meekhaawe ni khaimorela ikharari. Owo aahonelela weera munepa wootteela toneettiha mareherero a Yehova, ni weera asinna anhoolela mareherero yannoonihera nsivelo wa yoowo. Nave owo tho aahonelela weera etthu yootepa otthuneya wa mareherero a Yehova eri yooweera muteko owo opakiwe wa mukhalelo wooreerela.

14. Vlado aaikhovelelinhe matxentxo heeni, ni eheeni yamukhavihenre opaka eyo?

14 Vlado, munna orinono iyaakha 73 ni mutokweene a muloko wa Eslovênia. Yoowo aarinono maxupo oowiiwexexa mwaha wa heeni muloko awe waatakanserinwaaya ni muloko mukina, ni Empa ya Omwene ya muloko awe yaawalinwaaya. Owo ohimme ha: “Wa miyo nkaiwexexa mwaha wa heeni Empa ya Omwene yooreera yaawalinwaaya. Miyo kaaripiwa murima mwaha wooweera neera nimaliheene vaananoru oreherera Empa ya Omwene. Nto miyo kakarpinteiru, mwaha wa yeeyo, kaakhavihera opaka ikaruma ikina sa Empa ya Omwene. Ni matxentxo ooweera nitakanseraneke miloko miili, yaari matxentxo matokweene, otepaxa wene asinna owuuluvala a mmulokoni.” Eheeni yaamukhavihenre munna Vlado? Owo onnavirelela othaliha: “Wiikhoveleliha matxentxo anipakiwa mmarehereroni mwa Yehova annaniphwanyiha mareeliho. Mweekhaikhai, matxentxo ala anipakiwa mahikwaano, annantxentxeriha weera niwere waakhulela matxentxo matokotoko anrowa opakiwaka muhoolo.” Nyuwo moohaakhela matxentxo a otxentxiwa muloko mwaathukumanaanyu weera mwathukumaneke muloko mukina? Pooti okhala woovila waakhulela, mene muroromeleke weera Yehova onnasuwela moota nyuwo munoonelaanyu. Nyuwo mwakhavihera ni murima wootheene matxentxo awo, ni omuroromela Yahova ni mareherero awe, muroromeleke tho weera Yehova onoorowa wooreelihani.—Nsal. 18:25.

MWIITHOKORORE NI SEIYA SOOTHESENE

15. Nnawere hayi wiithokorora naakumanakano maxupo anwela mmulokoni?

15 Vaavo nnattamelaahu okhwipi wa elapo ela, hiyo niweherereke weera nnookumanano maxupo anwela mpuwa mwa muloko. Maxupo awo pooti weerera ororomeleya wahu wa Yehova. Mwa yeeyo, ninatthuneya weera niithokorore. Hiyo noona weera noovehiwa ni munna mmulokoni, khanintthuneya ommira supi. Wakhala weera moottaruxiwa, muhuupuweleke moota atthu akina anwoonelaayani, mene mwaakhulele miruku ni mpake matxentxo antthuneya. Mareherero a Yehova yaapakaka matxentxo yaawo anootaphani, mwaakhulele matxentxo awo ni murima wootheene ni mwiiweleleke miruku muneeraanyu mwaakhele.

16. Moota heeni nyuwo munkelaanyu ovirelela omuroromela Yehova ni mareherero awe?

16 Ororomeleya wanyu weereriwaka, nyuwo nvirelele omuroromela Yehova ni mareherero awe. Mene weera nwere opaka eyo, ontthuneya wiithokorora naari neere há, ovirelela okhala oomaala, nuupuwelaka moomaaleleya noonaka itthu ntoko Yehova onoonelaawe. Etthu ekina enrowa wookhaviherani, ori osoma sooweereya sa atthu anromoliwa mBiblyani moota yaawenraaya oviriha maxupo ntoko awinyu ni ophimelela matakihero aya. Munvekele Yehova nikhavihero, muhikhaleke meekhinyu mutthekuleke ni asinna a mmulokoni. Aani nihipwatthaka ele eneera enikhumelele, Satana khanwera onimwalanyiha ni Yehova ni mareherero awe.—Yak. 4:7.

ETXIPO 126 Nikhale Oowiilipiha, Oowehaweha, ni a Ikuru

a Ororomeleya wahu wa Yehova ni mareherero awe pooti weereriwa, otepaxa wene wakhala weera ninnakumanano maxupo eriyari ya muloko. Yoosoma ela, nnoorowa woona maxupo mararu akhanle oomukhumelela mutthu ti mutthu a hiyo, ni etthu nikhanlaahu oopaka weera nivirelele ororomeleya wa Yehova ni mareherero awe.

b Masina makina aatxentxiwa

c Nwehe miruku mikina soovareleya muteko wa mwaha onthokororiwa “Já teve privilégios de serviço no passado? Poderá recuperá-los?” va A Sentinela a 15 a Agosto a 2009, epaaxina 30.

d Nlamulo naahima weera muhooleli a etthoko eera atthune omwiiva naamunama weera akhuure enama waatthuneya opaka eyo osantuwariyu. Yaakhuleliwa omwiiva naamunama owanyaya atthu ale paahi yaari ottayi wa esantuwariyu.—Ola. 12:21.