Skip to content

Skip to table of contents

MWAHA ONTHOKORORIWA 50

Muwiriyane nsu na mukukhuli ooreera murima

Muwiriyane nsu na mukukhuli ooreera murima

“Sini sìwe nsu naka.”—YOH. 10:16.

ETXIPO 3 Yehova Onninivaha ikuru, Nlipelelo, ni Nroromelo

ELE NINKELA AHU OXUTTERA *

1. Mwaha wa heeni Yesu aalikanxenraawe oohuseraawe ni iputtiputthi?

YESU aalikanxera onthamwene aakhalannaawe nooxuttera awe ni onthamwe mukukhuli okhalannaawe ni iputtiputthi. (Yoh. 10:14) Nlikanxero nna tinoovareleya muteko. Mwaha wooweera ntoko hiiho iputtiputthi, ooxuttera a Yesu yannisuwela nsu na mukukhuli aya. Maturista amoha yaahoona eyo yeereyaka. Awo ahimme ha: “Hiyo naaheerera wiitthana iputtiputthi weera sinaattamele weera ntirari ifootu mene iyo khasaarwa. Mwaha wooweera khasasuwenle nsu nahu. Mene awaakaru mmiravo mukhaanini aakukhula iitthanakaru, iyo saapwaha ni yoowo.”

2-3. (a) Hiyo ninkela wiiwa hayi nsu na Yesu? (b) Eheeni ninkelaahu oxuttera yoosoma ene yeela ni enittharelana?

2 Yooweereya ennanuupuxera ele Yesu uulummaawe voohima sa—oohuseraawe. Owo enre: “Seiya tho kinahala wettiha ni sini sìwe nsu naka.” (Yoh. 10:16) Ninkela wiiwa hayi nsu na Yesu akhalaka wiirimu? Nnookela wiiwa nsu na mukukhuli ahu Yesu naapakaka itthu owo axuttinhaawe.—Math. 7:24, 25.

3 Yoosoma ene yeela ni yoosoma enittharelana, ninkela wuuluma itthu Yesu aaxuttinhaawe. Owo aaxuttiha itthu nintthuneyaahu weemexera opaka ni itthu nintthuneyaahu opaka. Woopatxerani ninkela oxuttera itthu piili Yesu aaxuttinhaawe weera neemexere opaka.

“MWEEMEXERE WÈTETEYA NI ITTHU SA WERUTTHUNI”

4. Moovarihana ni Luka 12:29, itthu heeni sineera “sineeteteihe”?

4 Mmusome Luka 12:29. Yesu aahaaleela ooxutteraawe weera “yeemexere wèteteya ni itthu sa werutthuni” hiyo noosuwela weera miruku iya tisoovareleya muteko ehuhu yoothaane. Nto moohihovela ninnatthuna ovarela muteko mweekumini mwahu. Mene nto ehuhu ekina pooti okhala woovila opaka eyo. Mwaha wa heeni?

5. Mmwaha wa heeni atthu antxipale aneeteteyaaya ni itthu sa nihuku ti nihuku?

 5 Atthu antxipale anneeteteya ni itthu sa nihuku ti nihuku—ntoko moota woophwanya yootxa, soowara ni nipuro nookhala. Atthu akina tho mwaha wooweera ankhala elapo yootepa ohaawa nto tiwooxupa ophwanya muteko. Wa mukhalelo mukina pooti weera ookhala mutthu onookhaviherani weera mphwanye yoowiikhuuriha vatthokoni vanyu. Vano wakhala weera mutthu ole onookhaviherani ohookhwa, nto etthoko anyu pooti woophwanyani maxupo moota woophwanya mireerelo. Nave mwaha wa eretta ela ya COVID-19, atthu antxipale aayeleela miteko saya ni anniviriha maxupo oothowa musurukhu. (Koh. 9:11) Wakhala weera nyuwo munnaviriha maxupo ntoko ala, eheeni muneeraanyu mpake weera mutthare miruku sa Yesu sineera: mweemexere weeteteya ni itthu sa nihuku ti nihuku?

Muhihiye itthu sa weerutthuni soomireihakani wa mukhalelo wa omunepani, mmuroromele Yehova (Nwehe eparagrafu 6-8) *

6. Eheeni yaakhumelenle ni murummwa Pedru?

6 Mukwaha mmoha murummwa Pedru ni ooxuttera akina, ereene variyari va ephareya ya oGalileya, yaakhumelela epheyo ni muhoolo mwaya awo yaamoona Yesu eettaka vasulu va maahi. Pedru aaheera: “Pwiya, wàri weyo, okilamule kòrwele weyo vasulú va mahi.” Ni Yesu àhàkhula “Rwaka!” Pedru aakhuma munikulani “àpatxera wetta vasulú va mahi ni àmutxhitxera Yesu.” Mene nkoonani etthu yaakhumelenle muhoolo mwaya. “Nto ònaka epheyo etokotoko àhòva. Ni apatxera omireya, àkhuwela èraka: ‘Pwiya okivuluxe!’” Yesu anvarela Pedru weera ahimireye. Tivooreera woona weera Pedru aawera weetta vasulu va maahi mwaha wooweera anninwehexexa Yesu. Nto ahiyakaru onwehexexa Yesu ni oonakaru epheyo, owo aapatxera woova ni aapatxera omireya.—Math. 14:24-31.

7. Eheeni nneeraahu nixuttere ni ele yaamukhumelenle Pedru?

7 Hiyo nnoowera oxuttera etthu yootthuneya ni ele yaakhumelenle ni Pedru. Pedru akhumakaru munikulani aapatxera weetta vasulu va maahi ni owo khuupuwele etthu yeera emweerihe omireya. Owo aatthuna weetta vasulu va maahi mpaka omphwanya Yesu mene owo aapatxera oweha mukhwipi ni aahoona epheyo. Vamoharu, Pedru aatthuneya okhalano nroromelo weera awere weetta vasulu va maahi, vamoharu hiyo tho ontthuneya weera nikhaleno nroromelo weera niwere oviriha maxupo eniiphwanya. Nahiya onwehexexa Yehova, ni soolaihera sawe, hiyo tho pooti omireya, eyo-tiyo oyeleela mukhalelo ahu woomunepani. Mwa yeeyo, onnitthuneya onwehexexa Yehova ni ororomela weera owo onoonikhavihera oviriha maxupo ahu. Nnaawere hayi opaka eyo?

8. Heeni nihintthuneyaahu weeteteya ni sootthuna sahu sa weerutthuni?

8 Muupuwelele weera tiithaahu ansivelo Yehova, owo onnanroromeliha weera onookosoopa soohaawela sahu sootheene sa weerutthuni, wakhala weera noohela nipuro noopatxera itthu sa omunipani. Nto ohiya okhala ooweeteteya ni maxupo ahu, ontthuneya omuroromela tiithaahu Yehova. (Math. 6:32, 33) Yehova alaihera onnikwanihera. (Ola. 8:4, 15, 16; Nsal. 37:25) Wakhala weera Yehova onnaakosoopa apalame ni ifiloore, nroromele tho weera Yehova onoonikosoopa anivahaka yootxa ni soowara. Hiyo khontthuneya weeteteya ni itthu iyo! (Math. 6:26-30; Afil. 4:6, 7) Ntko hiihaale tiithi onaavahaawe anaawe sootthuna sa weerutthuni ni nsivelo, nroromeleke weera Yehova onoorowa onivaha soohaawela sahu. Nto hiyo nihihoveleke weera onoopaka eyo!

9. Eheeni nyuwo muxuttenraanyu ni yooweereya ya ntheli na mapiyoneiru?

9 Moone yooweereya enoonihera weera Yehova onnathokorora sootthuna sahu sa weerutthuni. Ntheli nimoha na mapioneiru naahetta ekwaha emoha ya ewoora emoha ni ekaaro aya yakhalai yaarowelaka asirokora yaakhala nipuro yaatthaweliwa ekhotto weera erowe omuthukumanoni. Munna ole ohimme ha: “Noovira mithukumano naawope asirokora awo natxe vamoha owaani, nave owo aahuupuwelela weera owannyawe khaakhalanne etthu yoowaavaha asirokora ale.” Vano ntheli nne naakela opaka eheeni? Munna owo tho onnahima: “Niphiyakaru owaani, naahaaphwanya araambo eeli oosareya sootxa vamulako wa empaahu. Hiyo khanaasuwenle atthu ene yaahinñye yootxa ele. Ninnaroromela weera Yehova taanithokoorora.” Muhoolo mwaya ekaaro aya yaananara, eyo yannatthuneya oreheriwa weera yeettekeno muteko woolaleera. Nto khayaakhalanne musurukhu wooreherihano. Nto munna ole aakuxa ekaaro awe aroihaka wa mekaaniku. Nto areene weiwe mulopwana mmoha aamukoha: “Ekaaro ela ti yawani?” Ni munna ole aahaakhula tiyawaka. Ni mulopwana ole aahera: “Amwaaraka entthuna ekaaro moota ene yoola. Nave ekooreene yeela, ontthuna weera koovahe kavi?” Munna ole aakhalano musurukhu wokwanela othuma ekaaro ekina. Owo tho onnihima ha: “Miyo nkinwera ohima moota noonenlaahu okhwipi wa nihuku nne. Etthu ele kheiyono yaarimwaasa okhumelela. Mene ninnaroromela weera aari Yehova eerinhe okhumelela.”

10. Nuupuwelaka Nsalmu 37:5, eheeni nintthuneyaahu ororomela?

10 Yesu aahimme weera khontthuneya weeteteya ni sootthuneya sa weerutthuni. Emaara nniilipiheraahu otthara miruku iya sa Yesu, nroromeleke weera Yehova onoonikosoopa mwa sootheene. (Mmusome Nsalmu 37:5; 1 Ped. 5:7) Muupuwele vakhaani sooxupa nithokoronraahu va  eparagrafu 5. Pooti weera vaanaano va Yehova onnanvarela muteko mmusi anyu weera oovahekeni yoowiikhuuriha vatthokoni vanyu. Naari tho pooti weera nyuwo mookhalano muteko weera mphwanyeke yoowiikhuuriha vatthokoni vanyu. Nto wakhala weera mooyeleela muteko anyu naari ole ookhaviherani khanwera opaka eyo, musuweleke weera Yehova onoovirelela onikhavihera moota mukina, nave nyuwo onnitthuneya ororomela eyo. Vano nnoorowa woona etthu ekina Yesu aahimmaawe weera neemexere opaka.

“MWEEMEXERE OTHORIHA”

Muhiweheke erutthu mweera haawo munnoowera weemexera wathoriha atthu akina (Nwehe eparagrafu 11, 14-16) *

11. Moovarihana ni Matheyo 7:1, 2, eheeni Yesu uulummaawe nintthunenyaahu opaka ni mwaha wa heeni oraaya woovila opaka eyo?

11 Mmusome Matheyo 7:1, 2. Yesu aasuwela weera hiyo atthu oottheka, nto mwaha wa yeeyo, ninwehexexa ohikwanela wa atthu akina. Waari mwaha wa yeeyo Yesu enraawe: “Mweemexere othoriha.” Hiyo ninniilipihera weemexera waathoriha asinna. Mene mooriipiha murima, khoiyono weera hiyo ninnawera opaka eyo mwaha wooweera hiyo atthu oottheka. Vano eheeni nintthuneyaahu opaka wakhala weera nohoonelela weera ninnaathoriha atthu akina? Onnitthuneya wiiwa masu a Yesu, ni weemexera waathoriha atthu akina.

12-13. Ntakihero na Yehova ninnikhavihera hayi ohathoriha atthu akina?

12 Hiyo nnoowera oxuttera nuupuwela moota Yehova aathokoronraawe atthu awe. Owo ehuhu yootheene onwehexexa mikhalelo saya sooreera. Hiyo ninnawera woona eyo moota owo amuthokoronraawe mwene Davidi, mulopwana yoowo aapanke soottheka itokotoko. Owo aakona ni Bathixeba opwaha wa sootheene aruma wiiviwa aiyawe. (2 Sam. 11:2-4, 14, 15, 24) Mwaha wa yeeyo, Davidi ni amusi awe, yahaawa vantxipale wahela mpuwa asariye akina. (2 Sam. 12:10, 11) Ehuhu ekina Davidi aapaka etthu yeeyo Yehova ahamurummawe. Davidi aruma okontariwa anakhotto a wisraeli eyo yoonihera weera Davidi khamuroromela Yehova. Biblya khanihima mwaha wa heeyi Davidi ahalaka opaka eyo. Mene pooti weera owo annaiteexa mwaha wa anakotto antxipale, ni annaroromela nikhavihero na anakotto awo. Mwaha wa yeeyo Yehova aaruha eretta yeeyo yaawiivale atthu 70.000 ana a israeli!—2 Sam. 24:1-4, 10-15.

13 Nyuwo mwaari iwe moonaka itthu iye saakhumelela mwaarowa wuupuwelela eheeni voohima sa Davidi? Nyuwo mwaamupuwela weera Davidi annatthuneya ottaruxiwa? Nto Yehova khuupuwenle hiiho. Nave Yehova annahela mpuwa itthu sootheene Davidi aapankawe mweekumini mwawe ni moota attarunwaawe. Yehova aathanla olevelela soottheka iye itokotoko sa Davidi. Davidi annamusivela vantxipale Yehova ni annatthuna opaka itthu sooreera. Yehova aasuwela eyo. Nto ti wooreera osuwela weera Yehova onwehexexa itthu sooreera nimpakaahu.—1 Mam. 9:4; 1 Sow. 29:10, 17.

14. Eheeni enrowa onikhavihera ohathoriha atthu akina?

14 Yehova khanniweherera weera nikhale oomalela, hiyo tho khontthuneya owehexexa paahi ohimalela wa atthu akina. Ti wookhweya owehexexa soottheka sa atthu akina ni nnapatxera waathoriha. Mene mutthu onamutakiha Yehova, oniilipihera weera ahinaneke ni atthu akina uupuwelaka ohimalela waya paahi. Ediamante pooti wooniwa okhala yoohireera, mene mutthu osuwenle nnene ediamante, nto pooti ohima weera ti yamuttenko muntxipale. Hiyo ninatthuneya okhala ntoko Yehova ni Yesu: khontthuneya owehexexa paahi erutthu mene mikhalelo sooreera atthu akina araayano.

15. Heeni osuwela etthu emmukhumelela mutthu mweekumini mwawe, enroowaya onikhavihera ohathoriha atthu akina?

15 Eheeni tho eneera enikhavihere ohithoriha ni waakhupanya atthu akina? Mweerereke wuupuwelela etthu emmukhumelela mutthu mweekumini mwawe. Mwa ntakihero, Yesu areene otempulu amoona naamukhweli amoona naamukhweli avahaka makhoopiri meeli yahaarino muttenko. Owo khakhanle aikohaka: ‘Mwaha wa heeni ahiinvonyeraayamo makhoopiri mantxipale?’ Mene ohiya oxupeya ni etthu owo avanhawe, Yesu annawehexexa etthu naamukhweli ole aaraweno vamurimani. Owo tho annahela mpuwa, itthu saamukhumelela namukhweli ole. Ni owo amuttottopela mwaha woopaka eyo ni mwaha wa etthu aapankawe.—Luka 21:1-4.

16. Ninxuttera eheeni ni yooweereya ya Veronica?

16 Yoowerera ya murokora oneeriwa Veronica ennanikhavihera wiiwexexa otthuneya waya osuwela itthu sinamweerela mutthu mweekumini mwawe. Owo arumela muloko aakhanlaawe murokora amuhuwa mwanawe mwaamulopwana meekhawe. Veronica ohimme ha: “Waakhala weera murokora ole, khaarowela mithukumano ni muteko woolaleera. Miyo nkaamona nnene murokora ole. Ekwaha kaakhummakano muteko woolaleera, owo aapatxera otthekula ni miyo voohima sa maxupo yaamukhumelela mwaha woomuhuwa mwaana meekhaawe. Owo annapaka ele aawerawe weera amuhuwe mwanawe anvahaka itthu sa weerutthuni ni itthu soomunelani. Ikwaha ikina mwaha woovoreeiwa mwanawe, owo arowela mithukumano muloko mukina.” Okhwipi waya Veronica ohimme ha: “Miyo nkaatonko wiiwexexa etthu yamukhumelela murokora ole mweekumini mwawe, vano miyo kinnamuttittimiha murokora ole ni kinnahela mwiitti ele onipakaawe weera anvarele muteko Yehova.”

17. Yakobe 2:8 onnileela weera nipakeke eheeni ni moota heeni nneeraahu nipake eyo?

17 Ninrowa opaka eheeni noonelela weera noohathoriha atthu akina? Ninnatthuneya wuupuwelela weera hiyo nintthuneya waasivela asinna. (Mmusome Yakobe 2:8.) Opwaha mwa yeeyo, onnatthuneya ovekela ni murimaahu wootheene, ninvekelaka nikhavihero Yehova weera niwere weemexexa opaka eyo. Nave-tho ninatthuneya wuupuwelala weera, nintthuneya wiilipihera weera niviriheke ehuhu ni atthu ale hiyo nathorihahu. Napaka eyo, hiyo nnamwasuwela nnene atthu awo. Nave-tho onnatthuneya waawopa weera navare vamoha muteko woolaleera naari natxe vamoha owanyihu. Vano wakhala weera nnamwasuwela nnene atthu ni mikhalelo saya nnooweera otthara ntakihero na Yehova ni Yesu niwehexexaka mikhalelo saya sooreera. Neera tho haawo nnoowera wiiwa nsu na mukukhuli ahu Yesu yoowo oneera mweemexere othoriha.

18. Ninrowa woonihera hayi weera ninnaiwa nsu na mukukhuli ahu Yesu?

18 Ntoko hiihale iputtiputthi siniiwaaya nsu na mukukhuli aya, hiyo tho onnatthuneya wiiwa nsu na Yesu. Napaka ele ninwerahu weera nihikhale oweteteya mwaha wa itthu sa weerutthuni, ni wemexera mwathoriha atthu akina Yehova ni Yesu anoorowa oreeliha wiilipihera wahu. Ootheene hiyo “muloko mukhani” naari tho “iputtiputthi ikina,” ninatthuneya ovirelela wiiwa ni wiiwelela nsu na mukukhuli ahu. (Luka 12:32; Yoh. 10:11, 14, 16) Yoosoma enttharelana, nnoorowa woona itthu piili Yesu ahimmawe weera nipakeke.

ETXIPO 101 Nimurumeleke Yehova Moowiwanana

^ eparag. 5 Emaara Yesu uulummaawe weera iputtiputthi saka sineereke wiiwa nsunawe. Owo aatthuna ohima weera iputtiputthi iye sineereke wiiwelela ni ovarela muteko mweekumini mwaya itthu iye Yesu aaxuttinhaawe. Yoosoma ela ninkela oxuttera itthu piili Yesu aaxuttinhaawe. Yoopatxera: ohikhala ooweeteteya ni itthu sa weerutthuni, yanaaveeli weemexera waaphukela atthu akina nave nnoorowa oxuttera moota woovarihela mweekumini mwahu miruku iya.

^ eparag. 51 YOOTAPHUELA YA EFOOTU: Munna onnayelela muteko ni orinono musurukhu vakhaanene ni ontthuna waasasa nipuro nookhala. Ahikosoopa pooti ohela nipuro nanaaveli omukokhorela waawe Muluku.

^ eparag. 53 YOOTAPHUELA YA EFOOTU: Munna mmoha onnapisa ophiya omithukumanoni mene ookhalano mikhalelo sooreera. Owo onnalaleera moohireherera onnakhavihera atthu akina, ni onnakhavihera oreherera empa ya Omwene.