Skip to content

Skip to table of contents

MWAHA ONTHOKORORIWA 22

Mwaakhavihere anamasoma anyu a Biblya orowa vahoolo mpaka obatiziwa

Mwaakhavihere anamasoma anyu a Biblya orowa vahoolo mpaka obatiziwa

“Mutthu ti mutthu a nyuwo abatiziwe.”—MIT. 2:38.

ETXIPO 72 Nilaleye Ikeekhai sa Omwene

ELE NINKELA AHU OXUTTERA *

1. Eheeni muloko mutokotoko wa atthu waaxuttenraaya ni atthareli a Yesu?

MULOKO mutokotoko wa alopwana ni athiyana a ilapo soovirikana yaarowa oYerusalemu. Atthu awo yuuluma muulumo oovirikana. Nihiku nne yaakhumelela etthu yootikiniha. Nto Ayuda yaari atthareli a Yesu, yaapatxera wuuluma nuulumo na atthu ale. Etthu eyo yaahatikiniha atthu. Etthu yaatempe waavara murima, saari mitthenka yiiwalaaya ni atthareli a Yesu ni sa murummwa Pedru. Awo yaaxuttera weera ephwanye ovuluxiwa waatthuneya omuroromela Yesu Kristu. Nto yaatteliwa murima vantxipale mpaka okoha: “Nèreke exeni?” ni Pedru aawakhula: “mutthu ti mutthu a nyuwo abatiziwe.”—Mit. 2:37, 38.

Munna mmoha, ahooliwaka ni mwaariye nvarihelaka muteko buukhu, “Mukhaleno ekumi yoohimala!” weera apakihe yoosomaawe (Egrupu ya ifootu: 2)

2. Eheeni ninrowaahu woona mwa yoosomeene yeela? (Nwehe elataratho ya vakaapani)

2 Muhoolo mwaya yaakhumelela etthu yootikiniha. Nihiku nne atthu ooweeraka 3.000 yaaBatiziwa ni yaakhala atthareli a Kristu. Iwo waari opatxera paahi wa muteko mutokotoko Yesu aarummaawe atthareli awe opaka, muteko woowaapaka atthareli. Mpakana olelo, atthareli a Yesu annavirelela opaka muteko owo. Mahiku ahu ala khaninwera omukhavihera mutthu oBatiziwa leleelo. Olelo va mutthu weera abatiziwe, pooti ovira nyeeri, iyaakha naari opwaha mwemmo. Waakhala weera nyuwo munnamuxuttiha mutthu Biblya, moosuwela weera mutthu aapake atthareli, ontthuneya wiilipihera. Mwa yoosomeene yeela nnoorowa woona ele mukhanlaanyu oopaka weera mmukhavihere namasomaanyu orowa vahoolo mpaka oBatiziwa.

MMUKHAVIHERE OLE MUMUSOMIHANYU BIBLYA OVARELA MUTEKO ELE ONXUTTERAAWE

3. Moovarihana ni Matheyo 28:19, 20, eheeni namasomaahu oneerawe apake weera aBatiziwe?

3 Namasoma a Biblya ahinnakuve oBatiziwa, ontthuneya ovarelaka muteko ele Biblya onxuttihaawe. (Mmusome Matheyo 28:19, 20.) Emaara namasomaahu ompakawe eyo, owo ompaka ntoko “mulopwana a miruku” ohimmwale va niphwanaphwaniho na Yesu onteka empa awe vamwala. (Math. 7:24, 25; Lu. 6:47, 48) Ninrowa omukhavihera hayi namasoma ahu a Biblya ovarela muteko ele onxutterawe? Nnoorowa woona miruku miraru.

4. Nnaamukhavihere hayi namasomaahu a Biblya weera avirelele orowa vahoolo mpaka oBatiziwa? (nwehe ekwadru eneera “ mmukhavihere namasomaanyu okhalano sooluluwanya ni okwanihera”)

4 Mmukhavihere ole mumusomihaanyu Biblya okhalano sooluluwanya sa omunnepani. Mmukhavihere ole mumusomihaanyu Biblya okhalano sooluluwanya sa omunnepani. Mwaha wa heeni nyuwo muntthuneyaanyu opaka eyo? Muupuwele ntakihero nna: nkuupuwelani weera nyuwo muneetta ekwaha yoorakama mukaaroni, munnalakela othanla mapuro muneeraanyu mwiitthuwe. Opaka eyo khonrowa wookhulumulani mukwaha owo. Vamoharu, vannareerela namasoma a Biblya ompaka palano weera akwanihere sooluluwanya sawe sa omunepani. Eera haawo, owo onimoona weera oBatizo khaiyene etthu yooxupa okwanihera. Weera mmukhavihere namasomaanyu okela vahoolo, nvarele muteko “mpika” ori mbuukhuni Mukhaleno ekumi yoohimala! Okhwipi wa yeele eri yoosoma, mukomentari moota yooluluwanyaawe envarihanaaya ni ele omanlawe osoma. Mwatthuna weera namasoma anyu awere soluluwanya soovirikana, nyuwo pooti olepa nipuro nneera “ekina”. Nvariheleke veeli-veeli itthu iya sa ebuukhu weera mulume ni namasoomaanyu voohima sa sooluluwanya sawe sookhuveela naari soorakamela.

5. Moovarihana ni Marko 10:17-22, Yesu anvekenle opaka eheeni mulopwana a muhakhu, ni mwaha wa heeni?

5 Mmukhavihere namasomaanyu a Biblya opaka matxentxo ooxupa. (Mmusome Marko 10:17-22.) Yesu aasuwela weera, waarowa okhala wooxupa mulopwana a muhakhu otumiha mireerelo sawe sootheene. (Marko 10:23) Naamwi vareene hiiho, Yesu aamwerela mulopwana ole opaka matxentxo awo a mweekumini. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera Yesu annamusivela mulopwana ole. Emaara ekina hiyo ninnahiya omooperera ole nimmusomihaahu opaka matxentxo, mwaha wooweera nnoona weera khanaaye wuunnuwa omunepani weera apake matxentxo. Ekhaikhai weera ohiya omutthu wa khalayi ni owara omutthu wa naanano pooti oviriha ehuhu yintxipale. (Akol. 3:9, 10) Mene wakhala weera mohaakuva omukhavihera, onookhweya owo opaka matxentxo. Nyuwo muulumaka ni ole mummusomihaanyu, voohima sa mwaha ola, munoonihera weera munnamusivela.—Nsal. 141:5; Mir. 27:17.

6. Mwaha wa heeni onntthuneyaahu ovarelaka muteko makoho a moota onoonelaawe namasomaahu?

6 Nikoho na moonelo awe ti nenne nimmukhavihera namasoma ohima ni wuupuwela voohima sa mwaha munthokororanyu. Nvareleke muteko makoho a moota owo onoonelaawe weera musuwele ele namasoma iwalaiye ni ele onaakhulelaawe. Mwapaka eyo, onoorowa okhala wookhweya wuulumano nyaha sooxupa muhoolo. Buukhu Mukhaleno ekumi yoohimala! Ookhalano makoho mantxipale a moota onoonelaawe ole mummusomihaanyu. Mwa ntakihero, mwa yoosoma ya 4 ennakoha: “Yehova onoonela hayi nyuwo mwaavarelaka muteko nsina nawe?” va yoosoma 9 ennakoha: “Itthu heeni nyuwo mwaatthunaanyu weera nvekeleke?” woopatxerani, namasomaanyu pooti omuxupa waakhula makoho a moonelo awe. Nto nyuwo ontthuneya omuxuttiha wuupuwelela. Mwa ntakihero, mmweeriheke ole mummusomihaanyu wuupuwelela soolepa naari ilataratho simphwanyeya va yoosoma munthokororaanyu.

7. Ninrowa ovarihela hayi muteko soowereya seekhaikhai weera nimukhavihere namasoma a Biblya?

7 Emaara namasomaanyu oniiwexexaawe matxentxo ontthuneyaawe opaka, nvareleke muteko soowereya seekhaikhai weera mmooperere opaka matxentxo. Mwa ntakihero, namasomaanyu oonaka weera ti wooxupa woonela mithukumano, mmooonihere eviidiyu eneera Yehova onnakithokorora emphwanyeya va “Weera musuwele itthu sintxipale” yoosoma ya 14. Soosoma sintxipale sa ebuukhu Mukhaleno ekumi yoohimala! Nyuwo munoophwanya soowereya sa ekhaikhai va “Weera muxuttere sintxipale” ni-tho va “Weera musuwele itthu sintxipale”. * Nto murima, muheerereke omulikanxera namasomaanyu ni atthu akina, muhimaka itthu ntoko: “owo awenrene opaka, nyuwo tho munoowera.” Mmuhiyeke namasoma aiphwanyereke meekhaawe. Etthu yootthuneya ori ottittimihera ipontu sootthuneya saakhavihenre atthu anviidiyuni ovarela muteko sooxuttiha sa mBiblyani. Nyuwo pooti ohima yoolepa naari etthu aavarenlaawe muteko mutthu omoonnawe. Mmoonihere moota Yehova omukhaviheraawe mutthu owo.

8. Munrowa omukhavihera hayi namasomaanyu Biblya omusivela Yehova?

8 Mmukhavihere ole mumusomihanyu Biblya omusivela Yehova. Munapake hayi eyo? Moona ehuhu yooreerela muttittimihereke mikhalelo sa Yehova. Mmukhavihere nasomaanyu woona weera Yehova Muluku oohakalala ni weera tho owo onnaakasoopa ale ammwiiwelela. (1 Tim. 1:11; Aheb. 11:6) Mmoonihere namasomaanyu a Biblya, weera ovarela muteko ele Biblya onhimaawe, onnakumihera mareeliho. Mareeliho awo anoonihera weera Yehova onnamusivela. (Yes. 48:17, 18) Namasoma anyu amusivelaka Yehova, aneereke otthuna opaka matxentxo mweekumini mwawe.—1 Yoh. 5:3.

MWAATHOONYIHEREKE ASINNA NAMASOMAANYU A BIBLYA

9. Moovarihana ni Marko 10:29, 30, eheeni ekhanle yoomukhavihera mutthu opaka matxentxo weera akhale mutthareli ooBatiziwa?

9 Weera namasomaanyu a Biblya aroweke vahoolo mpaka oBatiziwa owo aneereke otthuneya wiilipihera. Ntoko mulopwana amuhakhu ohimmwale woopatxerani anamasoma akina anrowa otthuneyaka oleva mirerelo saya. Mwa ntakihero, waakhala weera awo anvara muteko ohinvarihana ni miruku sa mBiblyani anrowa otthuneyaka ohiya ovara muteko owo. Opwaha mwa yeeyo, anamasoma akina ontthuneya ohiya otthekula ni asinthamwene aya ahinmukokhorela Yehova. Akina pooti wiittiwa ni atthu, amusi aya ahinsiveliwa ni Anamoona a Yehova. Yesu aasuwela weera, opaka matxentxo ala khawaarowa okhala wookhweya wa atthu akina. Nto owo aharoromeliha ale yaarowa othanla omutthara, khayaarowa olusa etthu. Opwaha mwa yeeyo, yaarowa oreelihiwa ni emusi ya nsivelo ya omunepani. (Mmusome Marko 10:29, 30.) Eheeni muntthuneyaanyu opaka weera namasomaanyu aakhele mareeliho ala?

10. Eheeni muxuttenraanyu ni yooweereya ya Manuel ohimmaawe?

10 Mukhale nthamwene a namasomaanyu. Ti wootthuneya omoonihera namasomaanyu weera munnampwattha. Mwaha wa heeni? Moone ele ohimmaawe Manuel onkhala oMexico. Uupuwelaka emaara aarawe namasoma a Biblya, owo onnathaliha: “nihinaakuve opatxera osoma mulipa akisomiha annakikoha moota kaxeleliwaaka. Owo annakikhavihera okhala oomaleeleya akihiyaka wuuluma etthu eri poothe. Miyo kannawera woona weera owo annakipwattha.”

11. Mwaha wa heeni ontthuneyaaya oviriha ehuhu yintxipale ni namasomaanyu?

11 Yesu annaviriha ehuhu yintxipale ni atthareli awe. Mpakeke emoha-moharu ni ole mummusomihaanyu Biblya. (Yoh. 3:22) Wakhala weera owo onnakela vahoolo, munoonela hayi onwopa weera mwawureno echá, otxano naari woonela vamoha eprograma ya va TV JW? Eyo enoomukhavihera namasomaanyu otepaxa wene mahiku a iferiyado. Mwaha wooweera mahiku awo, owo pooti okhalano omeekha. Kazibwe onkhala wUganda, ohimma há: nkaaxuttenre voohima sa Yehova paahi emaara kamusomaka Biblya, mene kaaxuttera vantxipale emaara kaavirihaaka ehuhu ni ole akisomiha Biblya. Eyo yaakikhavihera woona moota Yehova onapwatthawe arumeyi awe ni moota awo anhakalalaaya. Nave ti yeeyo miyo kaatthunaaka.”

Mwaakuxa asinna ovirikana mwaarowaka opakiha yoosomaanyu, namasomaanyu onoomukhweela orowela woonela mithukumano (Nwehe eparagrafo 12) *

12. Eheeni oraaya wooreera waakuxa asinna ovirikana naarowaka oopakiha yoosomaahu?

12 Mwaawopeke asinna ovirikana mwaarowaka opakiha yoosomaanyu. Emaara ekina, pooti okhala wookhweya orowa opakiha yoosoma meekhaahu, naari omukuxa munna mmoharu naarowaka opakiha yoosoma ahu. Naari okhweyaka opaka eyo, etthu enrowa omukhavihera namasoma ahu, ori ohimukuxa munna mmoharu mahiku ootheene. Dmitrii onkhala oMoldávia, ohimme há: “yoole oonela yoosomaaka, annakiwanyeiha yoosama. Eyo yannakikhavihera wiiwexexa ele kaasomaaka. Opwaha wa yeeyo, ekhwaha kaapatxenraka woonela mithukumano khawaakunle muru vantxipale. Waha wooweera kahasuwela asinna akina ni asirokora.”

13. Mwahwa wa heeni ontthuneyaaya omukhavihera namasomaahu woonela mithukumano?

13 Mmukhavihere namasomaanyu woonela mithukumano. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera Yehova ohaaruma arumeyi awe weera ethukumaneke. Woonela mithukumano onhela mpuwa omukokhorela wahu Yehova. (Aheb. 10:24, 25) Ohiya eyo asinna ni asirokora amusi ahu a omunepani. Emaara ninkhalaahu ni awo omithukumanoni ninkhala ntoko nintxa vamoha eyotxa yoosiva. Ti wootthuneya omukhavihera namasomaanyu woonela miuthukumano, mwaha wooweera etthu yootthuneya eneera emukhavihere oBatiziwa. Mwa empari ekina, ele mummusomihaanyu pooti omuxupa orowa woonela mithukumano. Wakhala weera awo maxupo onvirihaawe namasomaanyu, moota heeni buukhu Mukhaleno ekumi yoohimala! onrowaawe wookhaviherani?

14. Ninrowa omukhavihera hayi namasomaahu orowela mithukumano?

14 Nvarele muteko yoosama ya 10 ya buukhu Mukhaleno ekumi yoohimala! Weera mmukhavihere namasomaanyu. Ahinaakuve okumiheriwa buukhu ola anamalaleera arinono sookumanano sintxipale yaherera yoosoma ya 10. Awo aahima weera yoosoma ela yoohaakhavihera anamasoma aya woonela mithukumano. Mene muhiweherere ophiya yoosoma 10 weera munwope namasomaanyu orowela mithukumano. Mpakeke eyo moowakuveya waawereyaka ni nvireleleke onwopa. Yoole ori namasoma onnaviriha maxupo oovirikana ni namasoma mukina. Nto ontthuneya owehexexa nnene soohawela sa namasomaanyu weera nwere omukhavihera. Naari apisaka waakhulela nwopelo anyu, muhikhulumuwe. Mpixeke murima ni mwiilipihereke onwopa.

MMUKHAVIHERE NAMASOMAANYU WEERA AHOOVEKE

15. Itthu heeni namasomaahu okhanlaawe oowova?

15 Nyuwo mwaahova vakaaneene mulakelakaru okhala namoona a Yehova? Apaale nyuwo muupuwela weera khamwaawera waalaleera atthu akina naari nyuwo mwannawoova amusi anyu naari asinthamwene anyu weera yaamorukunuwelani. Waakhala weera awo maxupo nvirihaanyu, moohihovela nyuwo munoowera osuwela maxupo a namasomaanyu. Yesu aasuwela weera atthu akina yaahereke woova. Mene owo awooperera atthareli awe weera woova ohiwootxelihe omukokhorela Yehova. (Math. 10:16, 17, 27, 28) Yesu aapanke eheeni weera aakhavihere atthareli awe weera ehooveke? Nyuwo munrowa omutakiha hayi?

16. Ninrowa omuxuttiha hayi namasomaanyu moota woolaleera?

16 Mmuxuttihe namasomaanyu moota woolaleera. Emaara Yesu arummawe atthareli awe orowa olaleera, apaale awosa yaanyoonyiwa. Mene Yesu aahaakhavihera. Moota heeni? Owo ahaalela atthareli awe mapuro olaleya ni mitthenka soolaleya. (Math. 10:5-7) Nyuwo munrowa omutakiha hayi Yesu? Mmukhavihere namasomaanyu osuwela mapurio oolaleya. Mwa ntakihero, mmukoheke há: ‘moomusuwela mutthu eera ahakalale asuwela ekhaikhai ela ya mBiblyani?’ Nto mmukhavihere namasomaanyu wuuluma mookhweya wa mutthu ontthuna wiiwa. Vaarerelaka, mmuxuttihe namasomaanyu nvarelaka muteko nipuro nneera “Atthu akina aneera” ni “wakhala weera okoha” voohima sa buukhu Mukhaleno ekumi yoohimala! Mwapakaka eyo, mmonihere namasomaanyu moota woonvarela muteko Biblya weera aakhule makoho okhweya, mene moorerela murima.

17. Ninrowa onvarihela hayi Matheyo 10:19, 20, 29-31 weera nimukhavihere namasomahaahu a Biblya omuroromela Yehova?

17 Mmukhavihere ole mumusomihanyu Biblya omuroromela Yehova. Yesu aahaaroromeliha atthareli awe weera Yehova, annaasivela ni-tho weera aamwaakhavihera. (Mmusome Matheyo 10:19, 20, 29-31.) Mmuupuxere namasomaanyu weera Yehova onoomukhavihera. Moota woopaka eyo, ori omuxuttiha namasomaanyu a Biblya omuroromela Yehova ni opaka vamoha mavekelo voohima sa sooluluwanya sawe soomunepani. Franciszek, onkhala oPolônia, ohimme ha: “Ole aakisomiha annahela mpuwa sooluluwanya saka aapakaka mavekelo. Emaara konnaaka weera Yehova annaakhula mavekelo a ole aakisomiha, miyo-tho kaapatxera opaka mavekelo. Miyo kaahoona weera Yehova aakikhavihera emaara kaaphwannyaaka muteko munyowani, ni mahuku kaahaawelaka ovekela weera koonele muthukumano mutokweene ni mithukumano sa va semanani.”

18. Yehova onoonela hayi muteko ampakaaya ale ammusomiha Biblya?

18 Yehova onnaapwattha vantxipale ale nnaasomihaahu Biblya. Ni onnaasivela vantxipale ale ammusomiha Biblya mwaha weera oosuwela wiilipihera ampakaaya weera yaakhavihere atthu akina oxuttera ikhaikhai sa Muluku. (Yes. 52:7) Pooti weera, emaareene yeela, nyuwo khamumpakiha yoosoma. Vano nvareleke muteko ehuhu anyu weera mwaahoole asinna akina oopakiha yoosomaanyu. Mwapaka eyo, nyuwo munookhavihera weera anamasoma awo erowe vahoolo mpaka ophiyera oBatiziwa.

ETXIPO 60 Aniiwa Moolumo Anoophwanya Okumi

^ eparag. 5 Mwa yoosomeene yeela, ninkela woona moota Yesu aakhaviheraawe ale yaanwiriyana okhala atthareli awe ni moota nneeraahu nimutakihe. Nave-tho nnoroowa woona moota oraawe buukhu munyowani Mukhaleno ekumi yoohimala! Yoolakela ya buukhu ola, ori waakhavihera anamasoma ahu a Biblya orowa vahoolo mpaka oBatiziwa.

^ eparag. 7 Nyuwo pooti ophwanya soowereya seekhaikhai mapuro meeli. (1) Eliivuru Enaakhaliherya Anamoona a Yehova Otokosa Myaha Sikumiheriwe. Vano murowe nipuro nneera: “Biblya,” avinyaka mukele-tho nipuro nneera Mureerelo Aya omamaliheroni murowe va “Biibiliya Onnirukunuxa Mirima sa Atthu(Owehaweha)(2) murowe va JW Library muttapunye va mídia avinyaka muttapunye nipuro nneera “okohiwa ni waakhula vamosa ni soowiiraneya”

^ eparag. 62 YOOTAPHULELA YA EFOOTU: Mwaakuxa asinna ovirikana mwaarowaka opakiha yoosomaanyu, namasomaanyu onoomukhweela orowela woonela mithukumano (Nwehe eparagrafo 12).