Skip to content

Skip to table of contents

Ana a Israeli yannawana ekhotto—vano hiyo mwaha wa heeni nihinwanaahu?

Ana a Israeli yannawana ekhotto—vano hiyo mwaha wa heeni nihinwanaahu?

“MUTTHU ti mutthu anyuwo akhoottaru owana ekhotto ni elapo yo França naari ya wInglaterra, ootheene nyuwo munimookhwa!” Masu ala uulumme oficial mmoha amanazista mpuwa mwa ekhotto ya naaveli ya elapo yootheene eerelaka egrupu emoha ya Anamoona  a Yehova. Anakhotto amanazista yaari oolikaneene weera epatxere owana, mene khaavo naari mmoha mano a Namoona a Yehova ahiñye ororomeleya wa Yehova. Wau, nno olipa murima tthiri! Ntakihero nna ninnoonihera mooluluwanya moota hiyo Anamoona Yehova nnoonelaahu ekhotto. Hiyo ninnakhootta saasaasa owana ikhotto sa elapo ela, hata neereliwaka weera nnoowivani, hiyo ninnavirelela oheerela eparte elapo.

Mene khaiyene weera otheene ale enihima okhala makristu ennaakhulela moonelo ahu owo. Antxipale ennaakhulela weera makristu ennatthuneya owana ekhotto weera yaakihe elapo aya. Apaale atthu awo anuupuwela ha: “Ana Israeli yaari muloko woothanliwa wa Muluku ni awo yannawana ekhotto. Vano mwaha wa heeni makristu a mahikwaano eneeraaya ehiwaneke?” Nyuwo mwaakela waakhula hayi mwaheene yoola? Etthu yooreera opaka weera mwakhule ori omuleela mutthu owo weera: mukhalelo wa ana Israeli woovirikana ni mukhalelo wa atthu a Muluku mahikwaano. Nrowe noone itthu ithanu sinvirikana ni mukhalelo ahu ni wAna a Israeli.

1. ETEMPU ELE ATTHU A MULUKU YAARI NLOKO NIMOHA

Khalayi, Yehova athukumannye atthu awe nloko nimoha paahi—Ana Israeli. Owo enre weera ana Israeli yaari “etthu yorikarika variyari vamiloko sothene.” (Ott. 19:5) Nwehe tho weera Yehova ahavaha elapo aya. Nto emaara Yehova aweerelaawe Ana a Israeli weera yawane ekhotto ni malako makina, awo khayaawana naari khayaawiiva atthu anloko naya naari neere atthu yamukokhorelaayano vamoha Yehova. *

Mahikwaano, atthu ammukokhorela Yehova khenkhala elapo emoha mene eri a “elapo, mahimo ni mulumo mothene.” (Apok. 7:9) Nto atthu a Muluku wakhanle weera awo yannawana ekhotto, awo yaahereke owana—apaale mpaka omwiiva—munna naari murokora eraayano nroromelo nimoha.

2. YEHOVA ANNAARUMA ANA A ISRAELI OKELA OWANA EKHOTTO

Khalayi, Yehova aatthanla emaara heeni ni mwaha wa heeni a Israeli yeeraaya ekeleke okhottoni. Mwa ntakihero, Yehova aweerela ana Israeli weera epake yootthunaawe ewiivaka atthu oKanani. Muloko ola waari woosuweliwa ni soopaka saya sa waakokhorela mademoniyu, oraruwa ni wavaha anamwane ntoko mukuttho. Opwaha mwa yeeyo Akanani yaakhala elapo yeeyo Muluku alaihenraawe waavaha atthu awe. Mwaheene tiyoowonto waamweerihe Yehova arummaawe ana a Israeli weera yaanyanye Akanani, weera itthu iye soohira yaapakaaya sihaavoleele ana a israeli. (Onam. 18:24, 25) Ana a Israeli ekunxene elapo yoohiyeriwa, ikwaha ikina Yehova annakhulela weera yawaneke ekhotto ni amwittani aya. (2 Sam. 5:17-25) Mene Yehova khintale owaakhulela Ana a Israeli okela owana ekhotto yenraaya wiisunela mmuruni mwaya. Emaara awo yaapakaaya eyo, ikwaha sintxipale itthu khaseetta nnene.—Nam. 14:41-45; 2 Sow. 35:20-24.

Mahikwaano, Yehova khammwaakhulela nnakhala mutthu mmoha mano okela okhottoni. Ilapo sinwana weera sikwanihere sootthuna saya pahi ohiya sootthuna sa Muluku. Apaale ilapo iya sinwana ekhotto sitthunaka waatxeerera elapo aya weera emweetteke nakoso nnene naari enwana weera yaakihere miruku saya sa epoliitika. Vano ankha nto ale anhima weera anwana mwa nsina na Muluku weera ekosoope ettiini aya naari weera ewiive amwiittani a Muluku? Yehova onookela waakosoopa atthu emmukokhorela mweekhaikhai ni waanyaanya amwittani awe ohoolo—wa Harmagedoni. (Apok. 16:14, 16) Ekhotto eyo anakotto ene a Muluku enkela okhala paahi malaika ni makristu oothanliwa. Kenkela okhala atthu emmukokhorela Muluku erino makhuva.—Apok. 19:11-15.

3. ANA A ISRAELI KHAYAAWIIVA ATTHU ANROROMELO

Neereke Yehova mahikwaano onnawana akihaka elapo emoha ntoko hiihaale awannaawe awaakihaka a Israeli o Yerikho?

Khalayi, Anakhotto a wIsraeli ikwaha sintxipale yannaamorela ikharari atthu yaamuroromela Muluku, ni yaawiiva paahi yaale Yehova aleelaawe weera ewiive. Nkawehani matakihero meeli. Yehova aahima weera Yerikho anyanyiwe, mene a Israeli khayaamwiivale Rahabi ni amusi awe mwaha wa nroromelo owo oonihenraawe. (Yeh. 2:9-16; 6:16, 17) Muhoolo mwaya muttetthe wo Giboni khawaanyanyiwe mwaha wooweera atthu ò Giboni yaahoonihera weera ennamuttittimiha Muluku.—Yeh. 9:3-9, 17-19.

Mahikwaano, Ilapo sinwana ekhotto khasinaathanlela atthu oowiiva, akhaleno nroromelo ahikhaleno enimoona owiiva pahi. Ikwaha ikina atthu ohittheka ni piswa enniiviwa ilapo sawanaka vale.

4. EMAARA A ISRAELI YAAWANAAYA YANNATTHARA MIRUKU SA EKHOTTO SA MULUKU

Khalayi, Yehova annawooperera anakhotto a wIsraeli otthara miruku sawe yaawanaka ekhotto vale. Mwa ntakihero, ikwaha ikina Muluku annaweerela anakhotto weera mwaphiyavale muttetthe wa amwittani anyu mwitthaneleke “Murettele.” (Ola. 20:10) Nave tho Yehova aweerela weera anakhotto a wIsraeli ekhaleke ootteela ni omukotthani waya tho okhaleke wootteela wo. (Ola. 23:9-14) Mwa ntakihero anaakhotto a amahimu makina yawina vale muttetthe yamwaatuphela sa asithiyana amuttetthe owo. Mene Yehova annaakhoottihera anaakhotto a wIsraeli opaka eyo. Wakhala weera nakhotto a wIsraeli omoona muthiyana variyari vaalipa oovariwa antthuna omuthela, owo waatthuneya oweherera ovira mweeri mmoha akontariki ovinya nihiku yakunxaya muttettheni mwaya.—Ola. 21:10-13.

Mahikwaano, ilapo sintxipale sohaasinari nivarihano na elapo yootheene nivarihano nenno nrino malamulo yaawo ehintthuneya otupha ilapo saawanaka vale ekhotto. Nivarihano nna yootthunaaya waakosoopa atthu, mene nto moomoriha ikharari malamulo ala khaiyene weera ennatthariwa ikwaha sootheene.

5. YEHOVA ANNAWANA EKHOTTO AWAAKIHAKA ATTHU AWE

Ikhotto sinwaniwa mahikwaano neereke sinnaathanlela atthu a nroromelo, ntoko hiihaale ana a Israeli yahamwiivalaaya Rahabi ni amusi awe oYerikho?

Khalayi, Yehova annawana ekhotto awaakihaka ana Israeli, ikwaha sintxipale ana Israeli yawina ikhotto mwa miiriira. Mwa ntakihero, moota heeni Yehova aakhavihenraawe a Israeli owina muttetthe wo Yerikho? Ettharaka miruku sa Yehova ana a Israeli “ekhuwelakaru ni mmilo wothene, nananoru mukuso wa muttetthe wàkomowa”, mookhweya a Israeli yaawina muttetthe ole. (Yeh. 6:20) Vano awo yaawinne moota heeni Amori? “Yahvéh àhamorihela yawo maluku matokotoko amaralala . . . Vekhaikhai yale yakhwiye maluku amaralala, yàhàpwaha yale yìviwe ni ekatana ni ana a Israeli.”—Yeh. 10:6-11.

Mahikwaano, Yehova khanwana akihaka naari mano elapo emoha ya vathi. Omwene wa Muluku yoowo mwene aya ori Yesu, “khohiyo wa elapo ela”. (Yoh. 18:36) Nto Satana onlamulela iguvernu sootheene sa atthu. Ikhotto sineereya mulaponi, sinnoonihera moota owo oraawe oowumma murima.—Luka 4:5, 6; 1 Yoh. 5:19.

MAKRISTU EKHAIKHAI ATTHU AMURETTELE

Ntoko nonnaahu mukhalelo ahu mahikwaano ti woovirikana ni mukhalelo wa ana a Israeli. Mene khaiyene weera nri nthowa nimoha nenna ninneeriha ohikela okhottoni. Mwa ntakihero, Muluku aalaihera weera mahiku oomalihera, atthu yeera exuttihiweke ni Yehova ‘khayakela ohusihiwa owana ekhotto’ naari mano okela owana. (Yes. 2:2-4) Ohiya yeeyoru paahi, Yesu enre weera atthareli awe ‘khayaakela weerela eparte elapo’, aani awo yaakela oheerelaka eparte ikhotto.—Yoh. 15:19.

Mene kristu khaiyene onne ohima weera atthareli awe eheereleke eparte elapo nave tho ahaaleela atthareli awe weera ehikhalekeno mikhalelo sintannyera ekhotto, ntoko omunyoonyeriwa mutthu. (Math. 5:21, 22) Nave tho owo awooperera atthareli awe weera ekhaleke atthu “amurettele”, naari neere yaasasereke okhalano murettele ni atthu akina ni yasiveleke amwittani aya.—Math. 5:9, 44.

Ankha nto hiyo mwaneena ahu? Apaale khannuupuwela orowa okhottoni, vano neereke mpuwa mwa murima ahu khasaamo minyuupuwelo sonanara seera sikumihere munyaku-nyaku naari okawanya muloko? Niilipihereke weera niphele mikakari iya sa nyupuwelo soonanara.—Yak. 4:1, 11.

Hiyo khanniivoleihera mukhottoni nto ohiya wiivoleihera, hiyo ninnilipihera okhalano muretele ni osivelana mukina ni mukhwaawe. (Yoh. 13:34, 35) Eyo etthu hiyo niithanlenlaahu opaka vaanano ninwehereraahu ophiya nihuku Yehova onkelaawe omaliha ikhotto sootheene ni ovirelela oheerela eparti elapo.—Nsal. 46:9.

^ Yanneereya emaara ekina ana Israeli owana yaaworu, mene Yehova khayaamusivela yeereyaka eyo. (1 Mam. 12:24) Mene ikwaha ikina Yehova annaakhulela ikhotto ana a Israeli yaawanaaya yaaworu. Owo annaakhulela mwaha woohiroromeleya maloko makina naari wakhala weera maloko makina aapaka yoottheka etokweene.—Aph. 20:3-35; 2 Sow. 13:3-18; 25:14-22; 28:1-8.