Murowe mpantta wa sirimuhina

Murowe mpantta wa myaha sirimuhina

MWAHA ONITHOKORERIWA 19

Tani Ori Mwene a oNorte Mahiku Ala Ookiserya?

Tani Ori Mwene a oNorte Mahiku Ala Ookiserya?

“Okathi wokiserya, mwené òkusini [osul] onimorwa omutuphela mwené [onorte]”.—DAN. 11:40.

NSIPO 150 Mumphavele Muluku Wira Moopoliwe

ELE NINROWA AHU WIIXUTTA *

1. Iprofesia sa mBiibiliyani sinnikhaliherya osuwela exeeni?

EXEENI enrowa owiiraneela arumeyi a Yehova muhoolo? Vanniweryaneya osuwela waakhuliwa wa nikoho nno. MBiibiliyani sookhala iprofesia sinnikhaliherya osuwela itthu sinrowa onikhumelela. Eprofesia emosa enninikhaliherya osuwela itthu ikuvernu soowerya sinrowa aya opaka valaponi. Nto eprofesia emosa, eri ekapiitulu 11 ya eliivuru ya Daniyeli. Eyo ennilavula sa mamwene manli, mwene a onorte ni mwene a osul. Mpantta munceene wa eprofesia ela ohiiraneya. Tthiri ninnikupali wira, mpantta mukina wa eprofesia ela onimwiiraneya.

2. Moovarihana ni Maphattuwelo 3:15 ni Wisupulula 11:7; 12:17, itthu xeeni piili ninreerela ahu wuupuwela wira niiwexexe eprofesia ya Daniyeli?

2 Wira niiwexexe eprofesia ya Daniyeli ekapiitulu 11, nihaana osuwela itthu piili. Yoopacerya: Eprofesia ela, enaalavula mamwene manli aahiiso anamalamulela yaawo yaalupattha atthu a Muluku. Ekeekhai wira okhuma khalai, atthu a Muluku yaari vakhaani naalikanyiha ni atthu a olumwenku wotheene. Hata vari siiso, awo yaamakela olupatthiwa ni anamalamulela. Mwaha wa xeeni? Mwaha woowi, Satana ni mutthenkeso awe arina yoolakela emosaru, yoolakela ene tiila: Waamalamaliha atthu otheene animurumeela Yehova ni Yesu. (Musome Maphattuwelo 3:15 ni Wisupulula 11:7; 12:17.) Ya nenli, eprofesia ya Daniyeli ehaana ovarihana ni iprofesia sikina sa Nuulumo na Muluku. Tthiri, nnoowerya wiiwexexa oratteene eprofesia ya Daniyeli akhala wira nnoolikanyiha ni soolepa sikina sa mBiibiliyani.

3. Mwaha ola ni onittharelana, ninrowa oweha exeeni?

3 Nuupuwelaka itthu iyo piili, vano ninrowa othokorerya eprofesia ya Daniyeli 11:25-39. Ninrowa woona, tani ori mwene a onorte ni mwene a osul okhuma mwaakha wa 1870 mpakha 1991. Nave ninrowa woona nthowa naya vari aya vooloka olokiherya moota niiwexexa ahu mpantta mukina wa eprofesia ela. Vano mwaha onittharelana ninrowa othokorerya yoolepa ya Daniyeli 11:40–12:1. Nave enrowa onooniherya wira eprofesia ela yaahiiraneya 1991 ni enrowa wiiraneya okathi wa ekhotto ya Armagedoni, nave nnimoona wira mpantta mukina wa eprofesia ela onnireerela olokiherya. Nto vaavo munrowa anyu osomaka myaha iya miili, nweheke ekaraafiku eni: “Mamwene Ahiniiwanana Okathi Wookiserya”. Eyo enimookhaliheryani vanceene. Wanipacerya ninrowa waasuwela mamwene manli anilavuliwa eprofesia ela.

TANI ORI MWENE A ONORTE NI MWENE A OSUL?

4. Itthu xeeni tthaaru, sinnikhaliherya omusuwela mwene a onorte ni mwene a osul?

4 Nuulumo noowi ‘mwene a onorte’ yaavahiwa mamwene yaalamulela mittetthe sa onorte wIsarayeli, vano ‘mwene a osul’ yaavahiwa mamwene yaalamulela osul wIsarayeli. Ninsuwela sai eyo? Nlaikha naalavunle eprofesia ya Daniyeli naahimmye so: ‘Kihorwa wotaphulelani itthu sinrowa wakhumelela atthu a nloko nanyu, mahiku òkiserya’. (Dan. 10:14) Ohinatthi Pentekoositi a 33 Nuumala Kristu orwa, aIsarayeli naari nloko noothanliwa ni Muluku. Masi okhuma Pentekoositi a 33 Nuumala Kristu orwa, Yehova ohooniherya oratteene wira awiixutti a Yesu tari atthu awe. Nto vannooneya wira mpantta muulupale wa eprofesia ya Daniyeli ekapiitulu 11 enaahimya awiixutti a Kristu, ohiya nloko na Isarayeli. (Mit. 2:1-4; aRom. 9:6-8; aGal. 6:15, 16) Nuuvira okathi, mamwene manceene yaahikhala mwene a onorte ni mwene a osul. Hata vaari siiso, sookhala itthu tthaaru [3] mamwene awo anlikana aya. Yoopacerya, otheene aya yaahaalupattha atthu a Muluku. Ya nenli, enamuna yaathokorerya aya atthu a Muluku, awo yaahooniherya wira annimunyokha Muluku eekeekhai Yehova. Ya neeraru, mamwene awo anniwanela omwene.

5. Niireke vanniweryaneya omusuwela tani aari mwene a onorte ni mwene a osul iyaakha 100 ni 1870? Mutthokiherye.

5 Nuuvira iyaakha 100, anawoothe yaahipacerya okela mmulokoni mwa eKristau. Nto awo yaahipacerya wiixuttiha itthu sowoothiwa sa etiini ni yaanivitha ekeekhai ya Nuulumo na Muluku. Okhuma okathi ole mpakha 1870, khiyaakhanle ekrupu yootthokiheya ya arumeyi a Muluku valaponi. Ntoko siisaale nthakathaka nimmwareela aya mmatta, maKristau owootha yaahincerereya vahinaweryaneya waasuwela maKristau eekeekhai. (Math. 13:36-43) Xeeni vari aya vooloka osuwela eyo? Ti vooloka osuwela, mwaha woowi, eyo enooniherya wira iyaakha 100 ni 1870 khuuvo namalamulela aakhanle mwene a onorte ni mwene a osul. Maana khiyaakhanle ekrupu yootthokiheya ya arumeyi a Muluku yaarowa aya waatuphela. * Masi, moohipisa nuumala mwaakha wa 1870, vaaniweryaneya omusuwela mwene a onorte ni mwene a osul. Mwaha wa xeeni?

6. Okathi xeeni atthu a Muluku yaatthikenle aya okhala ootthokiheya? Mutthokiherye.

6 Okhuma mwaakha wa 1870, atthu a Muluku yaahipacerya okhala ekrupu yootthokiheya. Mwaakha ole, Charles Taze Russell ni atthu akina yaahipaka ekrupu aya ya Anamasoma a Biibiliya. Munna Russell ni apatthani awe yaari ntoko namuhupi yoowo aalavuliwe vahinatthi, aarowa ‘olokiherya ephiro’ wira Omwene wa Mesiya otikitheriwe. (Mal. 3:1) Nto yaahikhala ekrupu ya arumeyi a Muluku, yaamukokhorela mwa enamuna yooloka! Niireke okathi ole yaahikhala anamalamulela yaahasula arumeyi a Muluku? Nrowe niwehe.

TANI ORI MWENE A OSUL?

7. Okathi wa Ekhotto Yoopacerya ya Olumwenku Wotheene, tani aari mwene a osul?

7 Mwaakha wa 1870, elapo ya oGrã-Bretanha yaahikhala olamulelo wa olumwenku wotheene ni yaahikhalana anakhotto anceene ni ootupa. Profeta Daniyeli aahihimya wira Grã-Bretanha aari ntoko nnyaka naamukhaani naaxinttale manyaka mararu, eyo piiyo, oFrança, wEspanha ni Holanda. (Dan. 7:7, 8) Nto Grã-Bretanha aahikhala mwene a osul okathi wa Ekhotto Yoopacerya ya Olumwenku Wotheene. Okathi omosaru, Estados Unidos da América, yaahikhala elapo yootepa othaaciri olumwenku wotheene ni yaahipacerya waataana ni Grã-Bretanha.

8. Okhuma Ekhotto Yoopacerya ya Olumwenku Wotheene, tani ori mwene a osul?

8 Okathi wa Ekhotto Yoopacerya ya Olumwenku Wotheene, Estados Unidos ni Grã-Bretanha yaahikhaliheryana owana ekhotto ni yaahikhala oowerya vanceene. Okathi ole, ilapo iye soowerya saahitakaahana khukhala Potência Mundial Anglo-Americana. Eprofesia ya Daniyeli ennihimya epotensia ele okhala mwene onaathukumanya “anakhotto anjene ni òwerya”. (Dan. 11:25) Okhuma okathi wookiserya, Anglo-Americana tori mwene a osul. * Nto, tani ori mwene a onorte?

MWENE A ONORTE ONNIKHUMELELA-THO

9. Mwaakha xeeni mwene a onorte aakhumelenle awe-tho ni yiiraneyale sai eprofesia ya Daniyeli 11:25?

9 Ntoko niwenhe ahu, ekrupu ya Anamasoma a Biibiliya a Russell yaakhumelenle mwaakha wa 1870. Nto mwaakha waattharelana, niire so, 1871 mwene a onorte aahitthikela okhumelela. Maana mwaakha ole, Otto von Bismarck aahikuxa mittetthe sinceene ni aahikhala nloko noowerya nniitthaniwa Império Alemão. Okathi ole Alemanha aahikhalana owerya wuulupale. Nto Mwene a oPrussia Wilhelm aahimuthanla Bismarck wira okhale mukhulupale. Iyaakha saattharelana, Alemanha aahipacerya olamulela ilapo sinceene sa wÁfrica, ni ilapo sa Oceano Pacífico ni aahipacerya okhala oowerya onvikana Grã-Bretanha. (Mmusome Daniyeli 11:25.) Tthiri Império Alemão aahikhalana anakhotto ootupa okathi ole. Nto vaavo yaapacenrye aya Ekhotto Yoopacerya ya Olumwenku Wotheene, Alemanha aahirumeela ikuru sawe sotheene wira aaxintte awanani awe.

10. Eprofesia ya Daniyeli 11:25b, 26a yiiraneyale sai?

10 Moottharelana, Daniyeli aahihimya etthu yaarowa omwiiraneela Império Alemão ni anakhotto awe otheene. Eprofesia yaahimmye wira mwene a onorte “onimojela omuxintta”. Mwaha wa xeeni? “Mana onimotothiwa n’atthu awe. Anamiruku awe, yawo anlya vamosá n’uwo, anomphwanyiha otakhaliwa”. (Dan. 11:25b, 26a) Okathi wa Daniyeli, atthu yaalya vamosa ni mwene yaahela muhina makhulupale yaavara “miteko sa mwené”. (Dan. 1:5) Eprofesia ela enaahimya aani? Yaahimya makhulupale a Império Alemão, yaawo yaahela muhina anamiruku a ekhotto ni makhulupale makina yaahooleliwa ni mwene. Makhulupale awo, yaanivarihana wira mwene ohikhalane owerya ni yaahikhumelela ekuvernu esya wAlemanha. * Eprofesia ela khahiyo paahi yaahimya omora wa olamulelo ole, masi yaanihimya omala wa olamulelo aya. Elavulaka voohimya sa mwene a onorte, eprofesia yaahimmye so: “Anakhotto awe anoxinttiwa, anjene animwiviwa”. (Dan. 11:26b) Eyo ti etthu yiiraneyale okathi wa Ekhotto Yoopacerya ya Olumwenku Wotheene. Anakhotto a wAlemanha ‘yahixinttiwa’ ni anamunceene a yaawo ‘yahiviwa’. Okhuma vaavale apattuxiwe aya apinaatamu, khiyaatonko wiiviwa atthu anceene okhottoni ovikana ekhotto ele.

11. Exeeni mwene a onorte ni mwene a osul yaapanke aya?

11 Eprofesia yaahihimya etthu yaarowa okhumelela ehinatthi Ekhotto Yoopacerya ya Olumwenku wotheene. Maana Daniyeli 11:27, 28 onihimya wira mwene a onorte ni mwene a osul anookilaathi “poromosa: masi khula mmosa onotthokelela omwirela sotakhala mukhw’awe”. Nave yaahihimya wira mwene a onorte aamwiithukumanyerya “mihakhu sulupale”. Eyo ti etthu yiiraneyale. Maana Alemanha ni Grã-Bretanha yaanihimeeryana wira yaaphavela murettele, masi okathi yaapacenrye aya ekhotto mwaakha wa 1914, vaahooneya wira itthu sotheene yaahimmye aya yanwokana. Iyaakha vakhaani ohinatthi mwaakha wa 1914, Alemanha yaari elapo yanenli yoothaaciri olumwenku wotheene. Moottharelana, ntoko yaahimmye aya vahinatthi eprofesia ya Daniyeli 11:29 ni mpantta woopacerya wa eversiikulu 30, Alemanha aahiwana ni mwene a osul, masi owo aahixinttiwa.

MAMWENE ANNIWANA NI ARUMEYI A MULUKU

12. Exeeni mwene a onorte ni mwene a osul yaapanke aya okathi wa Ekhotto Yoopacerya ya Olumwenku Wotheene?

12 Okhuma mwaakha wa 1914 orowa ohoolo, mamwene ale oomanli yaahipacerya owana yaaworu ni owana ni atthu a Muluku. Mwa ntakiheryo, okathi wa Ekhotto Yoopacerya ya Olumwenku Wotheene, Alemanha ni Grã-Bretanha yaanaalupattha vanceene atthu a Muluku mwaha woowi yaanikhootta orowa okhottoni. Vano Ekuvernu ya wEstados Unidos yaahaatthukwela mukhatteya anna yaahoolela muteko woolaleerya. Olupatthiwa iwe, wahaakwaanyiherya eprofesia eri Wisupulula 11:7-10.

13. Mwene a onorte aapanke exeeni iyaakha sa 1930 ni okathi wa Ekhotto ya Nenli ya Olumwenku Wotheene?

13 Iyaakha sa 1930 otepexa wene okathi wa Ekhotto ya Nenli ya Olumwenku Wotheene, mwene a onorte aahaalupattha vanceene atthu a Muluku ohiwoonelaka othunku. Okathi ole, epartido Nazista ti yaalamulela wAlemanha, nto Hitler ni ale yaamukhaliherya yaahikhoottiha muteko woolaleerya wa atthu a Muluku elapo ele. Anamoona a Yehova 1.500 yaahiiviwa ni imilyau sinceene yaahiroihiwa mapuro onivariwa muteko mookhanyereriwa. Itthu iyo sotheene siiraneyale, saahihimmwa vahinatthi ni profeta Daniyeli. Eprofesia yaahimmye wira mwene a onorte “ononanariha empa ya Muluku, [ni] onokhottiherya oheliwa mukuttho”. Eyo yaahiiraneya vaavo Alemanha aakhoottinhe awe moomalela muteko woolaleerya. (Dan. 11:30b, 31a) Okathi ole, Hitler yoowo aari muhooleli a kuvernu, aahilapha wira aamwaamala-maliha atthu a Muluku wAlemanha.

MWENE MUSYA A ONORTE

14. Tani aari mwene a onorte nuumala Ekhotto ya Nenli ya Olumwenku Wotheene? Mutthokiherye.

14 Nuumala Ekhotto ya Nenli ya Olumwenku Wotheene, aahikhumelela mwene musya a onorte. Ilapo sinceene saalamuleliwa ni Alemanha, saahipacerya olamuleliwa ni União Soviética. Ntoko olamulelo wootakhala wa maNazista, União Soviética aanaalupattha atthu otheene yaahela nipuro noopacerya omukokhorela Muluku eekeekhai ohiya wiiwelela ekuvernu.

15. Mwene a onorte aapanke exeeni nuumala Ekhotto ya Nenli ya Olumwenku Wotheene?

15 Moohipisa nuumala Ekhotto ya Nenli ya Olumwenku Wotheene, mwene musya a onorte aahaalupattha vanceene atthu a Muluku. União Soviética ni ale yaamukhaliherya, yaahikhoottiha muteko woolaleerya ni yaahaaroiha Anamoona anceene mapuro yaavariwa muteko mookhanyereriwa. Eyo yaahaakhwaniherya eprofesia eri Wisupulula 12:15-17. Tthiri mahiku ala ookiserya, Satana onnimurumeela mwene a onorte wira orapheye maasi a “muró” vaavo onaalupattha awe atthu a Muluku. Masi khiivo etthu ekhanle ookhoottiherya muteko woolaleerya wa atthu a Muluku. *

16. União Soviética aakhwaanihenrye sai eprofesia eri Daniyeli 11:37-39?

16 Mmusome Daniyeli 11:37-39. Eprofesia ela enihimya wira, mwene a onorte “khanrowa wathokorerya amuluku àxitithi awe”. Eyo yiiraneyale sai? Ophavelaka omala-maliha etiini, União Soviética aahiimananiha okhoottiherya itiini sotheene. Wira opake eyo, wanipacerya wa mwaakha wa 1918, ekuvernu ya União Soviética, yaahipaka nlamulo wira muxikola mwaya atthu yiixuttihiweke wira Muluku khokhanle. Daniyeli aahimmye wira mwene a onorte “onomuttittimiha muluku axitithi awe”. Eyo yiiraneyale sai? União Soviética aahirumeela musurukhu munceene wira oteke ni okhalane ikaruma sinceene sa ekhotto wira incererye ikuru sawe. Nto mwene a onorte ni mwene a osul, yaahithukumanya ikapwitthi sinceene seiyo saawiivale atthu ibilyau sinceene.

MAMWENE MANLI ANNIVARA VAMOSA

17. “Mwikho mulupale wowuliha muru” onithoonyerya exeeni?

17 Mwene a onorte ni mwene a osul annivara vamosa muteko wootepa otthuneya. Awo ‘annipweha elatarato ya mwikho mulupale wowuliha muru’. (Dan. 11:31) Nto “mwikho mulupale wowuliha muru” onithoonyerya ONU (Organização das Nações Unidas).

18. Xeeni ONU onihimmwa awe okhala “mwikho mulupale wowuliha muru”?

18 Organização das Nações Unidas onnihimmwa okhala “mwikho mulupale wowuliha muru” mwaha woowi onihimya wira onoowerya opaka etthu enrowa opakiwa ni Omwene wa Muluku paahi, eyo piiyo, oruuha murettele olumwenku wotheene. Eprofesia ennimuhimya-tho okhala “mwikho mulupale”, mwaha woowi ONU onrowa opwetexa itiini sotheene sowootha.—Nwehe ekaaxa eni: “Mamwene Ahiniiwanana Okathi Wookiserya”.

XEENI VANIREERELA AYA OSUWELA ITTHU IYO SOTHEENE?

19-20. (a) Xeeni vari aya vooloka osuwela itthu sotheene? (b) Nikoho xeeni ninrowa ahu waakhula mwaha onittharelana?

19 Nihaana osuwela itthu iyo sotheene mwaha woowi sinnooniherya wira okhuma 1870 ni wanipacerya wa eyaakha ya 1991, yaahipacerya wiiraneya eprofesia ya mwene a onorte ni mwene a osul. Nave eyo enninikhaliherya okupali wira mpantta mukina wa eprofesia ela enimwiiraneya.

20 Mwakha wa 1991, União Soviética aahihiya okhala mwene. Nto, tani ori mwene a onorte olelo-va? Mwaha onittharelana ninrowa waakhula nikoho nlo.

NSIPO 128 Nivilele Mpakha Wanikisa

^ etti. 5 Eliivuru ya Daniyeli ennihimya eprofesia ya mwene a onorte ni mwene a osul. Sookhala itthu sinceene sinooniherya wira eprofesia ela nlelo enniiraneya. Exeeni ennikupaliha eyo? Xeeni vari aya vooloka wiiwexexa oratteene eprofesia ela?

^ etti. 5 Moovarihana ni ele nithokorenrye ahu ettima ela, vano khaninhimya-tho wira Imperador Romano Aureliano (yoowo aalamulenle iyaakha 270-275 Nuumala Kristu Orwa) aari mwene a onorte, aahiiso Rainha Zenóbia (yoowo aalamulenle iyaakha 267-272 Nuumala Kristu Orwa) aari mwene a osul okhala wira okathi ole khiyaakhanle ekrupu ya atthu yaamukokhorela Yehova mwa enamuna yooloka. Eyo ennituruka wiiwexexa wahu waakumiheriwe eliivuru Preste Atenção à Profecia de Daniel!, muru 13 ni 14.

^ etti. 10 Makhulupale ale yaahiiriha Império Alemão, waakuva opweteya mwa inamuna soovirikana. Mwa ntakiheryo, awo yaahihiya omukhaliherya mwene, yaahihimya myaha sa isiiri sa ekhotto ni yaahimukhanyererya mwene ohiya okhulupale awe.

^ etti. 15 Daniyeli 11:34, onnooniherya wira maKristau yaakhala olamulelo wa mwene a onorte, yaahihiya olupatthiwa ni mwene ole. Etthu yiirinhe wiiraneya eyo, okhala wira União Soviética aahipweteya mwaakha wa 1991.