Murowe mpantta wa sirimuhina

Murowe mpantta wa myaha sirimuhina

MWAHA ONITHOKORERIWA 40

Ottharuwa Wekeekhai Exeeni?

Ottharuwa Wekeekhai Exeeni?

“Miyo nkirwenle owiitthana anaxariya, masi anatampi, wira arukunuxe mirima saya”.—LUKA 5:32.

NSIPO 36 Nikhapeleleke Murima Ahu

ELE NINROWA AHU WIIXUTTA *

1-2. Ovirikana xeeni waakhanle eriyari ya Akhabi ni Manase? Makoho xeeni ninrowa ahu othokorerya?

NROWE naathokorerye mamwene manli yaakhanle okathi wa Biibiliya. Mwene mmosa, aalamulela maloko 10 a wIsarayeli mukina aalamulela maloko manli a oYuda. Nnaamwi yaakhanle ookathi woovirikana, sookhala itthu mamwene awo oomanli yaalikana aya. Maana otheene aya khiyaamwiiwelenle Muluku ni yaahaatthekiha atthu a Muluku. Nave oowanli aya yanaakokhorela amuluku eethiru ni owiiva atthu. Masi yookhala etthu mamwene ala oomanli yaavirikanne aya. Mwene mmosa aahipaka itthu sootakhala mpakha okhwa wawe. Masi mukina aahittharuwa itthu soohiloka aapanke awe ni aahileveleliwa. Mamwene xeeni awo?

2 Mwene a wIsarayeli aari Akhabi, vano mwene a aYuda aari Manase. Mamwene ala oowanli, anniniixuttiha etthu emosa ya efaita yinceene. Etthu xeeni? Ottharuwa. (Mit. 17:30; aRom. 3:23) Masi ottharuwa exeeni? Mutthu onooniherya sai wira oottharuwa ni murima wootheene? Vannireerela osuwela waakhuliwa wa makoho awo mwaha woowi nimphavela wira Yehova onilevelele itampi sahu. Wira naakhule makoho awo, ninrowa othokorerya makhalelo a mamwene awo manli ni ninrowa oweha ele ntakiheryo naya ninniixuttiha aya. Nuumala-vo, ninrowa othokorerya ele Yesu iixuttinhe awe voohimya sa ottharuwa.

NTAKIHERYO NA MWENE AKHABI NINNIIXUTTIHA EXEENI?

3. Akhabi aari mwene a enamuna xeeni?

3 Akhabi aari mwene a neethanu nenli [7] a wIsarayeli. Owo aahimuthela Yezabeli mwaana mwaamuthiyana a mwene oSidoni a nloko noothaaciri naakhala onorti. Okhala wira Akhabi aahimuthela Yezabeli, aIsarayeli yaahikhalana iparakha sinceene soophwanya musurukhu wala omweetta nakoso. Masi mweettelo wa Akhabi waahihonona waataana wa aIsarayeli ni Yehova. Maana Yezabeli aamukokhorela Bayali, okokhorela weiwo waahela muhina orupihana woohiloka ni waapaha anamwane. Nave Yezabeli aahimutumererya Akhabi owiiriha atthu wiirela mpantta okokhorela woohiloka. Okathi Yezabeli aari awe pwiyamwene, khuuvo profeta a Yehova aari oovareleleya. Maana owo aahiruma wiiviwa maprofeta manceene a Yehova. (1 Mam. 18:13) Akhabi “ahìra sotakhala vamaithoni v’Apwiya wavikana mamwene othene àranttenlyawe”. (1 Mam. 16:30) Yehova aaniweha itthu sootheene Akhabi ni Yezabeli yaapaka aya. Mwaha wa omoriwa wawe ikharari, Yehova aahimuruma profeta Eliya waatumererya atthu ottharuwa mweettelo aya wira yoopowe. Masi Akhabi ni Yezabeli yaahikhootta waawiriyana maprofeta awo.

4. Akhabi aarowa ohukhummwa sai, ni aapanke exeeni?

4 Opixa murima wa Yehova waahimala. Owo aahimuruma profeta Eliya orowa omuleela Akhabi ni Yezabeli wira aamwaahukhumu. Nto emusi ele yootheene yaarowa opwettexiwa. Moolumo a Eliya yaahinwereya vanceene Akhabi! Nto mulopwana ole oowiixinnuwiha ‘ahiyeviha’.—1 Mam. 21:19-29.

Mwene Akhabi ahooniherya wira khaattharunwe ni murima wotheene mwaha wa omurihela mukhatteya profeta a Muluku (Nwehe ittima 5-6) *

5-6. Etthu xeeni enooniherya wira Akhabi khaattharunwe ni murima wotheene?

5 Ekeekhai wira okathi ole Akhabi aahiiyeviha. Masi itthu aapanke awe muhoolo mwaya, sahooniherya wira khaattharunwe ni murima wotheene. Maana owo khaamalinhe moomweneni mwawe okokhoreliwa Bayali. Nave khaatumerenrye atthu omukokhorela Yehova. Akhabi aahooniherya wira khaattharunwe ni murima wotheene mwa inamuna sikina.

6 Muhoolo mwaya, Akhabi aahirowa owana ni atthu a wAsiria nto aahimulattula mwene a oYuda Yosafati wira omukhaliherye. Okhala wira aari mwene ooloka, Yosafati aahinvekela wira wanipacerya yaahaana omukoha profeta a Yehova. Nto Akhabi khaasiveliwe ni muupuwelo ole. Owo aahimmye so: “Òkhala profeta mukina onwerya onikoherya w’Apwiya: nto miyo nkintthunana n’uwo. lmara sothene samukohalyaka khanakihimerye sorera: onikihimerya sotakhala”. Hata vaari siiso awo yaahimukoha profeta Mikaya. Nto itthu Mikaya aamulenle awe Akhabi khahiyo saari sooloka! Akhabi anwerya ottharuwa ni ophavela oleveleliwa ni Yehova, masi ohiya opaka eyo aahiruma wira profeta Mikaya otthukweliwe mukhatteya. (1 Mam. 22:7-9, 23, 27) Ekeekhai wira Akhabi aahiwerya omutthukwela profeta a Yehova, masi owo khaakhoottihenrye wiiraneya eprofesia ya profeta ole. Ekhotto yaattharelana Akhabi aahiiviwa.—1 Mam. 22:34-38.

7. Nuumala Akhabi wiiviwa, Yehova aahimmye exeeni?

7 Nuumala Akhabi wiiviwa, Yehova aahooniherya moota aamoonela awe mulopwana ole ootakhala. Vaavo Mwene ooloka Yosafati aatthikenle awe owannyawe ori ene mukumi, Yehova aahimuruma profeta Yehu wira ampwapwele mwaha wa opatthana ni Akhabi. Profeta Yehu aahimmye so: “Nyuwo momukhaliherya mutthu òtakhala murima! Nyuwo munimphenta nwanani Àpwiya!” (2 Wah. 19:1, 2) Vano nkahaya muupuwele ela: Vaakhanle wira Akhabi aahittharuwa ni murima wotheene, profeta ole khaarowa ohimya wira aari mulopwana ootakhala murima ni aamunyokha Yehova. Tthiri vannooneya oratteene wira nnaamwi Akhabi oonihenrye wira aahittharuwa, owo khaattharunwe ni murima wotheene.

8. Ntakiheryo na Akhabi ninniixuttiha exeeni voohimya sa ottharuwa?

8 Ntakiheryo na Akhabi ninniixuttiha exeeni? Nuumala wiiwa muhupi wa ophukela waaroiheliwe amusi awe, wanipacerya Akhabi aahiiyeviha. Eyo yaari etthu yooreera. Masi itthu aapanke awe muhoolo mwaya saanooniherya oratteene wira Akhabi khaattharunwe ni murima wotheene. Nto vannooneya oratteene wira ottharuwa wekeekhai onihela muhina ohiya paahi oriipiwa murima. Vano nrowe nithokorerye ntakiheryo nikina ninrowa onikhaliherya osuwela ele enitaphulela aya ottharuwa wekeekhai.

NTAKIHERYO NA MWENE MANASE NINNIIXUTTIHA EXEENI?

9. Manase aari mwene a enamuna xeeni?

9 Nuuvira iyaakha 200, Manase aahikhalihiwa mwene oYuda. Itampi aapanke awe saari sootakhala ovikana iye aapanke awe Akhabi! Biibiliya onihimya wira Manase: “Ahitepa wira sonanara vamaithoni v’Apwiya, mpakha onviruxa Muluku”. (2 Wah. 33:1-9) Manase aahaapakela altari anceene amuluku eethiru. Nave aahipaka etthu yootepexa otakhala vaavo aaroihale awe mpaani mwa Yehova elatarato ya muluku eethiru. Woonasa wene eyo yaathoonyerya okokhorela wa orupihana woohiloka! Nave aahipaka itthu sa okhwiri, ahaaxerya ihako ni aahikoha minepa sootakhala wira osuwele itthu sa muhoolo. Nave-tho Manase “ahiwivakasa atthu anjene yahatthenke’’. Tthiri owo aahiwiiva atthu anceene ni ‘ahapaha anawe vamoroni’ aavahaka mukuttho amuluku eethiru.—2 Mam. 21:6, 7, 10, 11, 16.

10. Yehova amuttarunxe sai Manase, nto Manase aapanke exeeni?

10 Yehova aahaaruma maprofeta orowa omulopola Manase, masi ntoko Akhabi aahikhootta waawiriyana. Nto Yehova aahaarumihela “mukhulupale ànakhotto a wAsiria. Anakhotto awo yahinvara Manasé, yahimutthuka n’unyolo w’eboronze, khumuroiha oBabilonia”. Otthukiwe ene elapo ele ya oBabilonia, woonasa wene Manase aahuupuwela oratteene itthu soohiloka aapanke awe. Nto “owo ahìyeviha, ahihokolowela w’Apwiya Muluku awe, yari Muluku àxitithi awe”. Nave Manase aahipaka itthu sikina. Maana aahimuxonttela Yehova wira omureerele murima. Tthiri Biibiliya onihimya wira Manase “ahinvekela Muluku”. Vannooneya oratteene wira mwene ole ootakhala aahipacerya oturuka mweettelo awe. Maana owo aahipacerya omuthokorerya Yehova ntoko ‘Muluku awe’ ni aamakela onvekela.—2 Wah. 33:10-13.

Mwene Manase aahooniherya wira aahittharuwa ni murima wotheene vaavo iimananinhe awe omala-maliha okokhorela woohiloka (Nwehe ettima 11) *

11. Moovarihana ni 2 Wahala 33:15, 16, Manase oonihenrye sai wira aahittharuwa ni murima wotheene?

11 Nuuvira okathi, Yehova ahaakhula mavekelo a Manase nave Yehova ahoona wira Manase aahituruka mweettelo awe. Okhala wira Manase aahimuxonttela vanceene Yehova, nto Yehova aahimweemererya Manase otthikela okhala mwene. Manase aahittottela mureerelo eparakha ele aavahiwe awe wira ooniherye wira aahittharuwa ni murima awe wootheene. Owo aahipaka etthu Akhabi ahaapanke awe, maana aahituruka mweettelo awe. Owo aahiimananiha omala-maliha okokhorela woohiloka ni aanaatumererya atthu weettela okokhorela wekeekhai. (Mmusome 2 Wahala 33:15, 16.) Moohaanyiherya, Manase aahaana olipa murima ni okhalana waamini. Maana mwa iyaakha sinceene owo khaavanhe ntakiheryo nooloka atthu a emusi awe, atthu a epalasio awe ni atthu akina. Masi iyaakha sookiserya sa okumi awe, Manase aahiimananiha olokiherya itthu sootheene soohiloka aapanke awe. Woonasa wene, owo aahinvaha ntakiheryo nooloka musulwaa awe Yosiya, yoowo muhoolo mwaya ari mwene ooloka.—2 Mam. 22:1, 2.

12. Ntakiheryo na Manase ninniixuttiha exeeni voohimya sa ottharuwa?

12 Ntakiheryo na Manase ninniixuttiha exeeni? Owo aahiiyeviha ohoolo wa Muluku ni aahipaka itthu sikina. Aahinvekela ni aahimuxonttela Yehova wira ommorele ikharari. Manase aahirukunuxa mweettelo awe, nave aahiimananiha vanceene wira olokiherye itthu soohiloka aakumihenrye awe. Nave-tho, aahiimananiha omukokhorela Yehova ni waakhaliherya atthu akina opaka etthu emosaru. Tthiri ntakiheryo na Manase ninnaavaha nlipelelo atthu ale apanke itampi suulupale. Maana ninniweha itthu sinooniherya oratteene wira Yehova Muluku, ‘torera murima ni tolevelela’. (Esal. 86:5) Tthiri ale anittharuwa ni murima wotheene annileveleliwa.

13. Nvahe nlikanyiho ninnikhaliherya osuwela otthuneya waya ottharuwa.

13 Manase aahipaka itthu sikina ohiya paahi oriipiwa murima mwaha wa itampi aapanke awe. Nto eyo enniniixuttiha etthu yuulupale voohimya sa ottharuwa. Nkahaya muupuwele nlikanyiho nna: Muupuwele wira nyuwo munrowa othuma eboolu. Masi ohiya ovahiwa eboolu nyuwo munivahiwa nooce, niireke vaamoosivelani? Nnakhala vakhaani! Masi ankhi akhala wira mutthu owo onitumiha eboolu onnooleelani wira nooce ti ninrumeeliwa wira mutthu opake eboolu? Moohaanyiherya nyuwo khimwaarowa osiveliwa! Mwa enamuna emosaru, Yehova oniphavela wira ale apanke etampi attharuweke. Akhala wira mutthu opanke etampi onniriipiwa murima mwaha wa etampi opanke awe, eyo etthu yooreera. Masi oriipiwa murima khoniphiyerya wira mutthu ottharuwe. Nto etthu xeeni ekina onireerela awe opaka? Nlikanyiho nimosa Yesu aapanke awe ninniixuttiha etthu yuulupale voohimya sa ottharuwa.

MOOTA WOOSUWELA OTTHARUWA WEKEEKHAI

Nuumala wuupuwela saana mwaana aakhumme etthoko ya paapa awe otthikelaka owaani (Nwehe ittima 14-15) *

14. Nlikanyiho na Yesu na mwaana akhumme etthoko ya paapa awe, ekanyeryo xeeni yoopacerya yooniherya wira aahittharuwa?

14 Yesu aahipaka nlikanyiho nooreera na mwaana aakhumme vatthokoni va anamuyari awe niri Luka 15:11-32. Nlikanyiho nne, mwaana mwaamukhaani khaamwiiwelenle paapa awe ni aahikhuma vatthokoni orowaka “elapo yoottaiwene”. Ori ene elapo ele, owo aahikhalana mweettelo woohiloka. Okathi samphwanye aya mixankiho aahipacerya wuupuwela etthu aapanke awe. Nto aahoona wira makhalelo awe yaari ooloka okathi aakhala awe etthoko ya paapa awe. Yesu ohimye wira mwaana ole, aahipacerya “wuupuwela saana”, nto aahilakela otthikela etthoko ya paapa awe ni onvekela musammaha. Okathi mwaana ole aathananne awe mwaha wa itthu soohiloka aapanke awe, eyo yaahimukhaliherya vanceene. Masi niireke othanana paahi waahiphiyerya? Nnaari owo aahaana opaka etthu!

15. Nlikanyiho na Yesu na mwaana aakhumme etthoko ya paapa awe nnooniherya sai ottharuwa wekeekhai?

15 Mwaana ole aakhumme etthoko ya paapa awe, aahooniherya wira aahittharuwa itthu sotheene apanke awe maana aaheetta mukwaha woorakama otthikelaka etthoko ya paapa awe. Nto nuumala omphwanya paapa awe, owo aahimmye so: “Paapa, koomutthekela Muluku wiirimu, ni kihootthekelani nyuwo. Miyo nkiniphwanela-tho wiihaniwa okhala mwaninyu”. (Luka 15:21) Mwaha woohimya itthu aapanke awe ni murima wotheene, mwaana ole aahooniherya wira aaphavela otthikela okhalana waataana wooloka ni Yehova. Nave aahoona wira mweettelo awe waahimuriipiha murima paapa awe. Nto owo aaniphavela opaka itthu sotheene aawerya awe wira oleveleliwe ni paapa awe, hata aarowa okhala namuteko a paapa awe! (Luka 15:19) Nlikanyiho na mwaana aakhumme etthoko ya paapa awe, khahiyo ehantisi yooreera paahi. Nlikanyiho nne ninniwiixuttiha etthu ya faita yinceene axitokweene a mmulokoni. Vaavo munna aahiiso murokora onipaka awe etampi yuulupale, axitokweene ahaana oweha akhala wira oottharuwa ni murima wootheene.

16. Xeeni okathi mukina axitokweene vanaavila aya okupali wira mutthu opanke etampi oottharuwa ni murima wotheene?

16 Okathi mukina khivanikhweya axitokweene woona akhala wira mutthu owo opanke etampi yuulupale oottharuwa ni murima wotheene. Mwaha wa xeeni? Mwaha woowi axitokweene khaniwerya osoma murima wa mutthu. Nto awo anlipa ni itthu sinooniherya wira munna aahiiso murokora owo ohiixutta etthu ni etampi opanke awe ni onninyokha vanceene etampi eyo. Okathi mukina, mutthu owo pooti omakela opaka etampi yuulupale mpakha axitokweene anithukumana wira amukhaliherye mutthu owo waavila okupali ni murima wotheene wira mutthu owo oottharuwa.

17. (a) Nlikanyiho xeeni nnooniherya wira oriipiwa murima mwaha wa opaka etampi khontaphulela ottharuwa ni murima wotheene? (b) Moovarihana ni 2 aKorinto 7:11, mutthu opanke etampi yuulupale ohaana opaka exeeni?

17 Nkahaya muupuwele nlikanyiho nna: Munna onniraruwa ikwaha sinceene ni mwa iyaakha sinceene. Ohiya ovekela nikhaliheryo, owo onnivitha etampi awe wira amwaara awe, apatthani awe hata axitokweene ahisuwele. Nto nuuvira okathi onnisuweliwa wira munna owo onniraruwa. Nuumala-vo, axitokweene annimuleela wira sookhala itthu sinaakupaliha wira munna owo ooraruwa. Vano onneemererya wira oopaka etampi ni vanikhala ntoko wira ooriipiwa murima. Masi niireke weemererya ni oriipiwa murima onniphiyerya? Axitokweene ahaana oweha itthu sikina ohiya paahi oriipiwa wawe murima. Maana munna owo oopaka etampi yuulupale, ohiya ekwaha emosa wala mwaha wa otteettheya masi owo opanke etampi eyo yuulupale ikwaha sinceene ni mwa iyaakha sinceene. Ohiya-vo, munna owo khahiyo tohimmye mmensawe etampi awe masi orimooneliwa. Nto axitokweene ahaana oweha itthu sinooniherya wira muupuwelo awe, moonelo awe ni itthu onipaka awe sinnooniherya wira oottharuwa ni murima wotheene. (Mmusome 2 aKorinto 7:11.) Woonasa wene, pooti ovira okathi wira mutthu owo opake marukunuxo nave pooti wira ohaana okumihiwa mmulokoni ni oviriha okathi munceene ohittikiherinwe.—1 aKor. 5:11-13; 6:9, 10.

18. Mutthu okumihe mmulokoni ohaana opaka exeeni wira ooniherye wira oottharuwa ni murima wotheene ni etthu xeeni enrowa okhumela?

18 Sookhala itthu mutthu okumihiwe mmulokoni onireerela awe opaka wira ooniherye wira oottharuwa ni murima wotheene. Owo ohaana orowela mithukumano sotheene ni otthara malakiheryo a axitokweene, ovekela ni omusoma Biibiliya. Nave ohaana wiimananiha osyaka itthu saarowa omwiiriha opaka etampi. Nto akhala wira mutthu owo onniimananiha vanceene wira otthikele okhalana waataana ni Yehova, owo ohaana okupali wira Yehova onoomulevelela nave axitokweene anoomuttikiherya mmulokoni. Ekeekhai wira okathi axitokweene animukhaliherya aya mutthu opanke etampi yuulupale, awo annisuwela wira mwaha mmosa onnivirikana ni mukina. Nave annisyaka omphukela mwa enamuna yoohikhalela.

19. Ottharuwa ni murima wotheene onihela muhina exeeni? (Ezekiyeli 33:14-16)

19 Ntoko niixuntte ahu, ottharuwa ni murima wotheene khonitaphulela oriipiwa murima mwaha wa etampi mutthu owo opanke awe. Masi ottharuwa ni murima wotheene onitaphulela orukunuxa muupuwelo ni murima. Nto marukunuxo awo annimwiiriha mutthu opaka itthu sinooniherya wira oottharuwa ni murima wotheene etampi opanke awe ni onniphavela weettela malamulo a Yehova. (Mmusome Ezekiyeli 33:14-16.) Etthu yuulupale mutthu opanke etampi onireerela awe ovaha efaita, ori otthikela okhalana waataana wooloka ni Yehova.

WAAKHALIHERYA ALE APANKE ETAMPI WIRA ATTHARUWE

20-21. Munrowa omukhaliherya sai mpatthani anyu opanke etampi yuulupale?

20 Yesu aahittittimiherya eponto yuulupale ya muteko awe woolaleerya vaavo aahimmye awe so: “Miyo nkirwenle owiitthana anaxariya, masi anatampi, wira arukunuxe mirima saya”. (Luka 5:32) Hiyo nave nihaana wiimananiha waakhaliherya ale apanke etampi. Masi ankhi akhala wira mpatthani anyu muulupale oopaka etampi yuulupale? Munrowa opaka exeeni?

21 Ovitha etampi ya mpatthani anyu, eyo enoomukumiherya mixankiho. Nave musuweleke wira Yehova onnisuwela itthu sotheene. (Mir. 5:21, 22; 28:13) Mwaaphavelaka omukhaliherya mpatthani anyu, muhaana omuleela wira ohaana orowa waaleela axitokweene. Akhala wira khoniphavela nyuwo muhaana waaleela axitokweene etampi opanke awe. Nto akhala wira munoopaka eyo, munimooniherya wira mwa mpatthani eekeekhai maana waataana wawe ni Yehova pooti ohononeya.

22. Mwaha onittharelana, ninrowa oweha exeeni?

22 Okathi mukina mutthu pooti opaka ikwaha sinceene etampi yuulupale ni okathi munceene, mpakha axitokweene woona wira ahaana omukumiha mmulokoni. Mwaha onittharelana, ninrowa oweha moota omoriwa ikharari wa Yehova onimwiiriha aya waattaruxa ale anipaka etampi ni moota nikhanle ahu oomutakiha.

NSIPO 103 Axitokweene: Yoovaha ya Yehova

^ etti. 5 Ottharuwa wekeekhai, khahiyo paahi oriipiwa murima mwaha wa etampi mutthu opanke awe. Mwaha ola, ninrowa othokorerya ele enitaphulela aya ottharuwa wekeekhai, nuumala-vo ninrowa othokorerya ntakiheryo na mwene Akhabi, mwene Manase ni mwaana aakhumme etthoko ya paapa awe, yoowo aalavuliwe nlikanyiho na Yesu. Nave nnooweha itthu axitokweene anireerela aya othokorerya akhala wira munna wala murokora oopaka etampi yuulupale ni oottharuwa ni murima wotheene.

^ etti. 60 OTTHOKIHERIWA WA IFOOTU: Mwene Akhabi onanariwe ene ni aarumaka makwaarta omutthukwela mukhatteya profeta a Yehova, Mikaya.

^ etti. 62 OTTHOKIHERIWA WA IFOOTU: Mwene Manase aarumaka anamuteko awe opwexakasa ilatarato aahenle awe mutemplo.

^ etti. 64 OTTHOKIHERIWA WA IFOOTU: Okhulumunwe ene mwaha wa weetta mukwaha, mwaana aakhumme etthoko ya paapa awe onnihakalala vaavo oniweha awe empa ya anamuyari awe ori ene ottaiwene.