Hizaha raha an̈atiny

Handeha amy tany misy hevitry maventy

Joseph Rutherford ndreky rahalahy vitsivitsy nandeha nitsidiky Eropy

1920—Zato Taon̈o Rôso Zay!

1920—Zato Taon̈o Rôso Zay!

KOMANSY tamy fanombohany taon̈o 1920, nafana fô mare vahoakany Jehovah nan̈ano asa fanompoan̈a. Ty andininteny niny taon̈o taminio: “TOMPO angovonaka ndreky hiranaka.”​—Sal. 118:14, Dikateniny Panjaka Jacques.

Namezany Jehovah angovo iro pitory mazoto aby io. Tamy taon̈o io, nahainaro fo pisava lalan̈a. Izikoa 225 iro io tamy voanalohany, nanjary 350 isakandro. Sambany tamy zen̈y mandilatra 8 000 kontiny pitory nan̈ampody tatitry tamy foibe tan̈y. Ten̈a nitahiany Jehovah ezakandro ke tsy nampoizin̈y foeky vokatra tsara marobe nazo.

NAZOTO IRO TAMY ZEN̈Y!

Joseph Rutherford nitariky asa fitorian̈a tamy zen̈y. Ty kabaro nataony tamy 21 Marsy 1920: “Olo Antapitrisany Velon̈o amy Zioty Tsy Hofoaty Foeky.” Nan̈ano erakany vitandro iro Pianatra Baiboly aby io nikaiky olo han̈aton̈o izio, ke kadiriny 320 000 ainvitasion navoarasandro. Tran̈obe fan̈anaovan̈a galà farany maventy ta New York tan̈y nifondroendro han̈anaovan̈a izio.

Filazan̈a tamy gazety nitaon̈o olo handeha hitandren̈y kabaro “Olo Antapitrisany Velon̈o amy Zioty Tsy Hofoaty Foeky”

Hamarozanolo ma tamy zen̈y! Kadiriny 5 000 olo tandry tan̈atiny tran̈obe io. Fa taminio, feno pàmaka tran̈o io, ke nisy olo 7 000 tsy maintsy nirahin̈y nody. Koran̈iny Tilikambo Fiambesan̈a fa “maro fo fivoriambe nalamin̈iny Pianatra Baiboly, fa araiky io an̈isany ten̈a nahazo olo maro.”

Iro Pianatra Baiboly aby io koa fa nan̈ambara fa “olo antapitrisany velon̈o amy zioty tsy hofoaty foeky”, iro nanjary hainolo. Tsy tan̈aty dinikindro foeky tamy zen̈y fa mbala maro mare olo tokony haharen̈y hafatra momba Fanjakan̈a io, ary mbala maro koa tany mbala mila itorian̈a. Iro tamy zen̈y ndraiky nazoto e! Mankamarin̈y zen̈y raha nivolan̈iny Ida Olmstead. Taminy 1902 izy komansy nivory. Ho izy: “Hainay fa mbala maro mare fitahian̈a miambin̈y olo jiaby, ke nitorianay aby lan̈iany olo hitanay.”

NANOMBOKO NAN̈ANO PIRINTY

Nanampôn̈o nan̈ano pirinty boky ndreky gazetintsika iro rahalahy tamy Betela, fotony tiandro hahazo hanin̈y arapan̈ahy aby piaramanompo jiaby. Iro nivanga masìny fan̈anovan̈a pirinty, avio raha io napetrakandro tamy tran̈o araiky nifondroen̈a ta Brooklyn, ta New York. Tsy dia lavitry Betela tany nisy izio, tamy 35 Myrtle Avenue.

Tamy fanjava Zanvie 1920, Leo Pelle ndreky Walter Kessler komansy niasa tamy Betela. “Zahay koa fa navy” ho Walter, “nizahavany rahalahy piandraikitry fan̈anaovan̈a pirinty io tsarabe zahay, baka io izy nivolan̈a: ‘Mbala manan̈a lera araiky sy sasany anaro iasan̈a alohany lera fihinanan̈a matsan̈a.’ Zahay baka tio nirahiny nampanonga karton feno boky baka tamy lakaly tan̈y.”

Ho Leo: “Nan̈adio riba tamy tran̈o io tao zahay tamarainizin̈y. Zaho mbala tsiary nahita raha naloto ambaka zay! Sambako nan̈ano raha karaha zen̈y. Fa izio asany Tompo ke, ravoravo fo zahay nan̈ano izio.”

Masìny fan̈anaovan̈a pirinty gazety Tilikambo Fiambesan̈a

Herin̈iandra vitsivitsy fo, iro rahalahy aby io efa komansy nan̈ano pirinty gazety Tilikambo Fiambesan̈a edy. Nazoto mare iro. Tsiota arivo isakany Tilikambo Fiambesan̈a, 1 Fevrie 1920 vita pirinty. Masìny araiky taminy etazy voanalohany tan̈y nan̈anaovan̈a pirinty izio. Sambonady nataondro an̈aran̈any masìny io. Komansy nan̈ano pirinty gazety Fotoam-pahasambarana koa iro tamy zen̈y, ke niboaka nimero voanalohany taminany io tamy 14 Avrily 1920. Nitahiany Jehovah mare ezakandro piasa naro nazoto be aby io.

“Izio asany Tompo ke, ravoravo fo zahay nan̈ano izio”

“ALÔ ATSIKA HIRAY HINA”

Nanjary nazoto nitory ndraiky iro panompony Jehovah tsy nivadiky aby io sady nimpody nifandray tsarabe. Ny raha nisy baka taminy 1917 firaka 1919, nisy tamindro Pianatra Baiboly aby io niala tamy fandaminan̈a. Nandalo fotoan̈a sarotro mare iro tamy zen̈y. Karakory fomba nan̈ampian̈a iro io?

Nisy lahatsoratra naboaka tamy Tilikambo Fiambesan̈a 1 Avrily 1920. Titranany io: “Alô Atsika Hiray Hina.” Ty torohevitry hita tamizio tao: ‘Resy lahatra zahay fa lan̈iany olo manan̈a fan̈ahy masin̈y tokony ho von̈ono han̈adin̈a raha efa loso ke hiray hina ndreky hiaraka hiasa.’

Maro olo nan̈eky torohevitry feno fitiavan̈a io. Ke ty raha nisoratinolo fivadiany zay: ‘Diso zahay tsy nitory tan̈atiny taon̈o vitsivitsy in̈y; zahay iziô tapakevitry hitory mare ndreky tsy ho voly foeky.’ Maro asa niambin̈y iro olo nimpody nitory aby io.

FANDRASAN̈A GAZETY “ZG”

Nisy ezaka manokan̈a natao tamy 21 Ziain 1920, nandrasan̈a gazety “ZG.” Izio boky Ilay Mistery Fantatra, * fa izio fo natao forma gazety. Tsy nimboàny fanjakan̈a naboaka baka boky io taminy 1918, ke maro tamizio tsy maintsy najarisin̈y.

Tsy pisava lalan̈a fo nirahin̈y han̈ano ezaka manokan̈a io fa pitory jiaby. Fandaminan̈a nampirisiky karaha ty: “Zay olo vita batisa amy fiangonan̈a jiaby an̈y tokony ho ravoravo han̈ano ezaka manokan̈a ty. Kila olo tokony han̈ano zay azony atao handrasan̈a ZG.” Ty raha tsaroany Edmund Hooper: “Maro pitory sambany nitory isaka tran̈o tamy fotoan̈a io. Hainay tsarabe tamy zen̈y fa misy asa mila natao, fa izio fo tsy arakarakany niritriretanay izy.”

NALAMIN̈Y NDRAIKY ASA FITORIAN̈A TA EROPY

Sarotro mare nifandray tamy Pianatra Baiboly tamy firenena hafa, tamy fotoan̈any Ady Lehibe I. Fa Rahalahy Rutherford tihankahery iro sady tihandamin̈y asa fitorian̈a tan̈y. Zen̈y nahavy izy taminy 12 Aoty 1920, nandeha nitsidiky firenena maromaro, an̈isanizen̈y Angletera. Nisy rahalahy efatra dia araiky taminany.

Rahalahy Rutherford ta Ezipty

Rahalahy Rutherford koa fa nitsidiky iro tan Angletera, nisy fivoriambe telo ndreky fivorian̈a 12 natao ninolo jiaby nalamin̈iny Pianatra Baiboly. Nisy 50 000 isakanolo nan̈aton̈o fivorian̈a ndreky fivoriambe aby io. Karaha ty nambarany Tilikambo Fiambesan̈a momba fitsidihan̈a io: “Ten̈a nankahery sady namelombelon̈o iro rahalahy ndreky ranabavy aby io fitsidihan̈a io. Nahainitombo fo fifankatiavan̈andro avio iro nahainiray hina sady ravoravo fo.” Nandeha ta Paris koa izy tafaranizen̈y, ary mbala nampodiny fo koa kabaro “Olo Antapitrisany Velon̈o amy Zioty Tsy Hofoaty Foeky” in̈y. Kabaro io mbala vo nanomboko fo, efa feno olo tany nan̈anovan̈a izio. Telonjato isakanolo nangataka fan̈ampiny fan̈azavan̈a!

Afisy nitahoman̈a olo hitandren̈y kabaro, tamy Royal Albert Hall, ta Londres

Herin̈iandra vitsivitsy tafaranizin̈y, nisy rahalahy sasany nandeha nitsidiky Le Caire, Athènes, ndreky Jerosalema. Tihan̈ampy olo lian̈a tan̈y Rahalahy Rutherford, ke nasiany birôny sampan̈a ta Ramallah, marikitry Jerosalema. Nimpody ta Eropy ndraiky izy tafaranizen̈y, nandeha nanangana Birôny Sampan̈any Europe Centrale, baka io nasiany masìny fan̈anaovan̈a pirinty tao.

NABOELY RAHA TSY RARINY

Tamy Septambra 1920, naboakandro Pianatra Baiboly aby io gazety Fotoam-pahasambarana nimero 27. Somary hafa hely izio, fotony izio nikoran̈a fan̈injehan̈a iro Pianatra Baiboly aby io taminy 1918. Niasa fo masìny Sambonady io mantsan̈a alin̈y, fotony gazety io nila naboaka. Tamy zen̈y, nisy gazety mandilatra efatra tapitrisa natao pirinty.

Sary tapakany Emma Martin taminizy nisambôriny Polisy

Olo koa fa namaky gazety io nanjary nahay tantarany Emma Martin. Ranabavy Martin io pisava lalan̈a ta San Bernardino, ta Californie. Nisy fivorian̈a nalamin̈iny Pianatra Baiboly tan̈y tamy 17 Marsy 1918, ke nan̈aton̈o izio tao izy ndreky Rahalahy E. Hamm, E. Sonnenburg, ndreky E. Stevens, baka io olo hafa vitsivitsy.

Mba navy tao koa lelahy araiky zay, kanefa tsy hianatra Baiboly foeky diany. Nivolan̈a lelahy io tafara tatỳ fa iro tamy birôny prôkiraira zen̈y nan̈iraka izy nitady porofo, ke nahita zen̈y izy ho izy, fotony tao nisy boky Ilay Mistery Fantatra io. Ke nisamborindro Ranabavy Martin ndreky iro rahalahy telo aby in̈y andra vitsivitsy tafara tatỳ. Nampangain̈y fa nandika lalàn̈a baka iro, fotony iro zen̈y nirasa boky tsy nimboany fanjakan̈a naboaka io.

Navoasazy higadra telo taon̈o iro efatra mianadahy. Natetiky iro nampanonga afaira io tamy fitsaran̈a fa iro resy fo, ke nigadra iro tamy 17 May 1920. Kanefa tsy elanizin̈y, niova rano.

Nisy fivoriambe natao ta San Francisco, tamy 20 Ziain 1920. Tamy zen̈y Rahalahy Rutherford nitantara raha nahazo iro efatra mianadahy io. Naro olo neloko izikoa fa naharen̈y koran̈a io, ke nifan̈araka iro fa handefa telegramo amy prezidan. Ty raha nisoratindro tamy telegramo io: ‘Nan̈ino ma i Madamo Martin nigadrainaro amy raha tsy marin̈y? Aminay, tsy rariny raha nataony fanjakan̈a! Iro manjikiziky amy fahifan̈a ke nitady fomba namandrihan̈a izy amy zen̈y izy higadra.’

Kiakanizin̈y fo iro efa nafaka gadra edy, fotony nifoan̈any Prezidan Woodrow Wilson sazindro.

Tamy faramparany taon̈o 1920, maro raha namparavoravo iro Pianatra Baiboly aby io. Nahainitombo fo asa natao tamy foibe tan̈y. Nahainazoto nitory momba Fanjakan̈any Zan̈ahary iro Pianatra Baiboly aby io, sady nan̈ambara taminolo fa Fanjakan̈a io zaraiky fo han̈adoso raha manahiran̈a olombelon̈o. (Mat. 24:14) Nahainandroso fo koa asa fitorian̈a tamy taon̈o nan̈araka, taminy 1921.

^ feh. 18 “ZG” io Tilikambo Fiambesan̈a tamy 1 Marsy 1918. Naviany “Z” io baka tamy Ziona, amy Tilikambo Fiambesan̈any Ziona. “G” io ndraiky baka amy letra fahafito aminy alfabe angiley. Fito isakany boky Fianaran̈a Soratra Masin̈y aby io, ke Ilay Mistery Fantatra boky fahafito.