Xeen tiʼ baʼax ku taasik

Xeen tu cuadroil baʼax ku taasik

U SIETE XOOKIL

Le k-láakʼtsiloʼob yéetel k-amigoʼob kimenoʼoboʼ yaan u kaʼa kuxtaloʼob

Le k-láakʼtsiloʼob yéetel k-amigoʼob kimenoʼoboʼ yaan u kaʼa kuxtaloʼob
  • ¿Bix k-ojéeltik jach jaaj yaan u kaʼa líiʼsaʼal le kimenoʼoboʼ?

  • ¿Jach wa u kʼáat Jéeoba u líiʼs le kimenoʼoboʼ?

  • ¿Máaxoʼob kun kaʼa kuxkíintbiloʼob?

1-3. ¿Máax le enemigo chʼaʼapachtikoʼonoʼ, yéetel baʼaxten ku taasiktoʼon kiʼimak óolal k-kanik baʼax ku yaʼalik le Bibliaoʼ?

TUKULTEʼ táan a chukpachtaʼal tumen utúul máak jach u pʼekmech, maas muʼukʼaʼan yéetel maas chich u yáalkab tiʼ teech. A wojel wa ka u chukecheʼ maʼ ken u chʼaʼatech óotsilil, tumen yaan a amigos tsʼoʼok a wilik u kíimsik. Kex jeʼel bukaʼaj ka chichkúunt a wáalkabeʼ, ka wilik jach táan u maas náatsʼal tiʼ teech. Ka wilik bey jach minaʼan tuʼux a púutsʼleʼ. Baʼaleʼ ku jóokʼol utúul máak maas yaan u muukʼ tiʼ a enemigoaʼ yéetel ku yaʼalik u yáantkech. ¡Lelaʼ ku jach kiʼimakkúuntik a wóol!

2 Jeʼel xan u páajtal k-aʼalikeʼ techeʼ táan a chukpachtaʼal tumen utúul kʼasaʼan enemigo. Baʼaleʼ maʼ chéen techiʼ, tuláakloʼon táan u chukpachkoʼon. Jeʼex t-ilaj teʼ 6 xookoʼ, le Bibliaoʼ ku yaʼalikeʼ le kíimiloʼ bey utúul k-enemigoeʼ. Mix utúul tiʼ toʼon jeʼel u páajtal u púutsʼul tiʼeʼ mix xan k-ganartik; óoliʼ xan tuláakloʼon tsʼoʼok k-ilik bix tu luʼsil u kuxtal utúul k-láakʼ wa utúul k-amigo. Baʼaleʼ Jéeobaeʼ maas yaan u muukʼ tiʼ le kíimiloʼ. Letiʼeʼ jeʼel u salvarkoʼoneʼ, tumen tsʼoʼok u yeʼesik jeʼel u páajtal u paʼik u muukʼ le kíimiloʼ yéetel tsʼoʼok u yaʼalik yaan u xuʼulsik upuliʼ. Le Bibliaoʼ ku yaʼalik: «U tsʼook baʼax kun xuʼulsbileʼ letiʼ le kíimiloʼ» (1 Corintoiloʼob 15:26). ¡Lelaʼ upʼéel baʼal jach táaj maʼalob!

3 Wa ka tukult bukaʼaj muʼyaj ku taasik u toʼokoltoʼon utúul k-láakʼ tumen le enemigoaʼ, yaan a naʼatik bukaʼaj kiʼimak óolal ken u taastoʼon le baʼax ken u beet Jéeobaaʼ: u kaʼa líiʼsik le kimenoʼoboʼ (Isaías 26:19). Jéeobaeʼ yaan u kaʼa tsʼáaik u kuxtaloʼob.

KEN KÍIMIK UTÚUL MÁAX K-YAABILMAJ

4. 1) Le bix tu yuʼubiluba Jesús ka kíim utúul u amigoeʼ, ¿baʼaxten ku yáantkoʼon k-ojéelt bix u yuʼubikuba Jéeoba? 2) ¿Máaxoʼob yéetel tu jach maʼalob bisuba Jesús?

4 ¿Yaan wa a láakʼtsiloʼob wa a amigos tsʼoʼok u kíimil? Lelaʼ upʼéel baʼal jach yaj yéetel ku jach chiʼichnakkúuntikoʼon, tumen maʼ tu páajtal k-beetik mix baʼal. Teʼ súutukoʼob túunaʼ tiʼ maas jach kʼaʼabéettoʼon u yáantaj u Tʼaan Diosiʼ (2 Corintoiloʼob 1:3, 4). Le Bibliaoʼ ku kaʼansiktoʼon bix u yuʼubikuba Jéeoba yéetel Jesús yoʼolal le muʼyaj ku taasik le kíimiloʼ. Ku yeʼesiktoʼon bix yaajchajik u yóol Jesús ka kíim utúul u amigo; lelaʼ tu yeʼesaj xan bix tu yuʼubiluba u Taata, tumen Jesuseʼ jach jeʼex u Taata kaʼacheʼ (Juan 14:9). Ken xiʼik kaʼach Jesús tu kaajil Jerusaleneʼ, suuk kaʼach u xíimbaltik Lázaro, María yéetel Marta; letiʼob kaʼacheʼ tiʼ kajaʼanoʼob Betaniaeʼ, naatsʼ tiʼ Jerusalén. Jesuseʼ jach maʼalob u biskuba kaʼach tu yéeteloʼob, le oʼolal le Bibliaoʼ ku yaʼalikeʼ Jesuseʼ «jach u yaamaj» Marta, María yéetel Lázaro (Juan 11:5). Baʼaleʼ, jeʼex t-ilaj teʼ 6 xookoʼ, Lázaroeʼ kíimi.

5, 6. 1) ¿Bix tu yuʼubiluba Jesús ka tu yilaj táan u yoʼtaʼal Lázaro? 2) ¿Baʼaxten ku líiʼsik óol k-ojéeltik jach péeknaj u yóol Jesús?

5 ¿Bix tu yuʼubiluba Jesús ka kíim Lázaro, u amigo? Le Bibliaoʼ ku yaʼalikeʼ Jesuseʼ bin u xíimbalt u láakʼtsiloʼob yéetel u amigoʼob Lázaro. Ka tu yilaj táan u yooʼloʼobeʼ «péeknaj u yóol u puksiʼikʼal», «ka okʼolnaj» xan (Juan 11:33, 35). ¿Baʼaxten jach péeknaj u yóol? ¿Maʼ wa tu creertik kaʼach yaan u kaʼa líiʼsaʼal le kimenoʼoboʼ? Ku creertik, u kaʼaj tak u kaʼa kuxkíint Lázaro kaʼachi (Juan 11:3, 4). Baʼaleʼ kex beyoʼ, jach yaachaj u yóol úuchik u kíimil u amigo.

6 Úuchik u jach péek u yóol Jesuseʼ ku kaʼansiktoʼon upʼéel baʼal ku líiʼsik k-óol: letiʼ yéetel u Taataeʼ u pʼekmajoʼob le kíimiloʼ. Jéeoba xaneʼ jeʼel u páajtal u paʼik u muukʼ le kíimiloʼ yéetel jeʼel u páajtal u xuʼulsikeʼ. Koʼox ilik bix líiʼsaʼabik Lázaro yéetel le muukʼ tsʼaʼab tiʼ Jesús tumen Diosoʼ.

«¡LÁZARO, JÓOKʼEN!»

7, 8. Maʼ xaaneʼ, ¿baʼaxten yaʼab máak tukult mix baʼal jeʼel u páajtal u beetaʼal tu yoʼolal Lázaroeʼ, baʼaleʼ baʼax tu beetaj Jesús?

7 Lázaroeʼ muʼuk ichil upʼéel sajkab; Jesús túuneʼ tu yaʼalaj ka luʼsaʼak le tuunich makikoʼ. Baʼaleʼ Martaeʼ tu yaʼalaj maʼatan, tumen tsʼoʼok kampʼéel kʼiin muʼukuk Lázaro, le oʼolal tsʼoʼok wal u káajal u kʼastal u wíinklileʼ (Juan 11:39). Utiaʼal Marta túuneʼ maʼ tu páajtal u beetaʼal mix baʼal.

Jach yanchaj kiʼimak óolal ka líiʼsaʼab Lázaro (Juan 11:38-44)

8 Le ka péeksaʼab le tuunichoʼ, Jesuseʼ tu yaʼalaj: «¡Lázaro, jóokʼen!». ¿Baʼax túun úuchi? «Le kimenoʼ jóokʼi.» (Juan 11:43, 44.) ¡Bukaʼaj wal úuchik u kiʼimaktal u yóol u kiikoʼob, u láakʼtsiloʼob yéetel u amigoʼob Lázaroeʼ! Letiʼobeʼ u yojloʼob kimen kaʼachi, baʼaleʼ tiʼ yaan tu kaʼatéen tu yéeteloʼobeʼ. Maʼ wal tu páajtal u creertikoʼob baʼax ku yilkoʼob kaʼacheʼ; yaʼab wal tiʼ letiʼobeʼ jach kiʼimak u yóoloʼob ka tu méekʼoʼob Lázaro. ¡Jach túun nojoch paʼabik u muukʼ le kíimiloʼ!

Elíaseʼ tu kaʼa kuxkíintaj u hijo utúul koʼolel kimen u yíicham (1 Reyes 17:17-24)

9, 10. 1) ¿Bix tu yeʼesil Jesús máax tsʼáaj u páajtalil utiaʼal u líiʼsik Lázaro? 2) ¿Baʼax ku kaʼansiktoʼon k-xokik teʼ Biblia yaan máaxoʼob kaʼa kuxkíintaʼaboʼob úuchjeakiloʼ?

9 Jesuseʼ maʼ tu yaʼalaj wa yéetel u páajtalil tu líiʼsaj Lázaroiʼ. Táanil tiʼ u líiʼskeʼ, tu beetaj upʼéel payalchiʼ, wa oración, utiaʼal u yeʼesik Jéeoba tsʼáaj u páajtalil u beetik (Juan 11:41, 42). Baʼaleʼ Jéeobaeʼ maʼ chéen utéen tu tsʼáaj u páajtalil utiaʼal u líiʼsaʼal utúul kimeniʼ. Lázaroeʼ chéen utúul tiʼ le nueve máaxoʼob ku yaʼalik le Biblia kaʼa kuxkíintaʼaboʼoboʼ. * Jach ku líiʼsik óol k-xokik u tsikbalil bix líiʼsaʼabikoʼob. Ku kaʼansiktoʼoneʼ Dioseʼ u yaabilmaj tuláakal máak, tumen tu kaʼa kuxkintaj paalaloʼob bey xan nojoch máakoʼob, xiiboʼob bey xan koʼoleloʼob, israelitaʼob bey xan táanxel luʼumiloʼob. Le Bibliaoʼ ku yeʼesik jach yanchaj kiʼimak óolal ka kaʼa kuxkíintaʼaboʼob. Jeʼex ka líiʼsaʼab utúul chan chʼúupal tumen Jesuseʼ, le Bibliaoʼ ku yaʼalikeʼ u taataʼobeʼ «pʼáat jach jakʼaʼan u yóoloʼob» (Marcos 5:42). Jach yanchaj xan baʼax oʼolal, tumen Jéeobaeʼ tu tsʼáajtiʼob upʼéel jach nojoch kiʼimak óolal mix bikʼin jeʼel u tuʼubskoʼobeʼ.

Apóstol Pedroeʼ tu kaʼa kuxkíintaj utúul utsul koʼolel u kʼaabaʼ Dorcas (Beetaʼanoʼob 9:36-42)

10 Le máaxoʼob kaʼa kuxkíintaʼaboʼob tumen Jesusoʼ kíimoʼob tu kaʼatéen. ¿U kʼáat wa túun u yaʼal mix baʼal u beelal úuchik u kaʼa kuxkíintaʼaloʼob? Maʼatech. Úuchik u kaʼa kuxkíintaʼaloʼobeʼ yaan baʼaxoʼob jach maʼalob ku kaʼansiktoʼon yéetel ku yeʼesik jeʼel u páajtal k-ilik tu kaʼatéen k-láakʼoʼob kimenoʼobeʼ.

¿BAʼAXOʼOB KU KAʼANSIKTOʼON?

11. U tsikbalil bix kaʼa kuxkíintaʼabik Lázaroeʼ, ¿bix u yeʼesik jaaj baʼax ku yaʼalik Eclesiastés 9:5?

11 Le Bibliaoʼ ku kaʼansikeʼ le «kimenoʼob[oʼ] maʼ u yojeloʼob mix baʼaliʼ»; lelaʼ u kʼáat u yaʼaleʼ maʼ kuxaʼanoʼob yaanal tuʼuxiʼ mix táan u yilkoʼob baʼax ku yúuchliʼ. U tsikbalil bix kaʼa kuxkíintaʼabik Lázaroeʼ bey u yeʼesik. Le ka líiʼsaʼaboʼ, ¿máan wa u tsikbalt bukaʼaj jatsʼutsil le kuxtal teʼ kaʼanoʼ? ¿Tu tsikbaltaj wa bix u sen tóokaʼal máakoʼob tiʼ upʼéel infierno? Maʼatech. Le Bibliaoʼ ku yeʼesik maʼ tu beetiʼ. Le kampʼéel kʼiinoʼob kimen Lázarooʼ maʼ u yojel mix baʼaliʼ (Eclesiastés 9:5). Chéen táan u jeʼelel kaʼachi (Juan 11:11).

12. ¿Bix k-ojéeltik jach tu jaajil líiʼsaʼab Lázaro?

12 Le baʼax úuch yéetel Lázarooʼ ku kaʼansiktoʼoneʼ jach jaaj yaan u líiʼsaʼal le kimenoʼoboʼ, maʼ chéen upʼéel tsikbaliʼ. Jesuseʼ tu táan yaʼab máakoʼob tu líiʼsaj Lázaro. Mix tak u nuuktakil le judíoʼob jach u pʼekmoʼob Jesús páajchaj u yaʼalkoʼob wa maʼ jaajiʼ. Baʼaleʼ letiʼobeʼ tu yaʼaloʼob: «¿Baʼax bin k-beete? Le máakaʼ táan u beetik yaʼab [nojoch baʼaloʼob]» (Juan 11:47). Yaʼab tiʼ le bin u yiloʼob Lázaro le ka tsʼoʼok u kaʼa kuxkíintaʼaloʼ, tu yoksaj u yóoloʼob tiʼ Jesús. Ka tu yiloʼob kuxaʼan Lázaroeʼ, le eʼestiʼob Jesús letiʼ le máax túuxtaʼan tumen Diosoʼ. Le óolal yaan tak tiʼ le kʼasaʼan judíoʼoboʼ káaj u kaxkoʼob bix u kíimskoʼob Jesús yéetel Lázaro (Juan 11:53; 12:9-11).

13. ¿Bix k-ojéeltik Jéeobaeʼ jeʼel u páajtal u kaʼa kuxkíintik le kimenoʼoboʼ?

13 ¿Chéen wa upʼéel tuus k-creertik yaan u líiʼsaʼal le kimenoʼoboʼ? Maʼatech. Jesuseʼ tu yaʼaleʼ yaan u jóokʼol tuláakal le máaxoʼob yanoʼob «tiʼ le muknaloʼoboʼ» (Juan 5:28, 29). Wa Jéeoba beetmil tuláakal baʼax kuxaʼaneʼ, ¿jeʼel wa u páajtal u kaʼa tsʼáaik u kuxtaloʼobeʼ? Wa ka páatak u kaʼa kʼaʼajskoʼobeʼ, jeʼeleʼ. ¿Jeʼel wa túun u páajtal u kʼaʼajsik le k-láakʼtsiloʼob tsʼoʼok u kíimloʼoboʼ? Tukult lelaʼ: ¡Dioseʼ ku tsʼáaik u kʼaabaʼ cada upʼéel tiʼ le u millonesi estrellaʼob minaʼan xookil tiʼoboʼ! (Isaías 40:26). Le beetik jeʼel u páajtal u kʼaʼajsik jach bix le máaxoʼob tsʼoʼok u kíimloʼoboʼ, yéetel jeʼel u páajtal u kaʼa kuxkíintikoʼobeʼ.

14, 15. Le baʼax tu yaʼalaj Joboʼ, ¿bix u yeʼesik Jéeobaeʼ jach u kʼáat u líiʼs le kimenoʼoboʼ?

14 ¿Jach wa u kʼáat Jéeoba u líiʼs le kimenoʼoboʼ? Le Bibliaoʼ ku yeʼesikeʼ jach u kʼáat. Job, utúul máax chúukpaj u yóol tiʼ Dioseʼ, tu kʼáatchiʼitaj: «¿Bíin kaʼa kuxlak wa le j-xiib ku kíimiloʼ?». Jobeʼ táan u yaʼalik kaʼacheʼ ken kíimkeʼ yaan u páaʼtaj teʼ muknal tak ken kʼuchuk u kʼiinil u kʼaʼajsaʼal tumen Diosoʼ. Le beetik tu yaʼalaj: «Techeʼ bíin a tʼanen, teen xaneʼ bíin in núuk a tʼaan; bíin wal a pakten yéetel yaakunajeʼ, tumen teech beetmajilen» (Job 14:13-15).

15 Tukult lelaʼ: Jéeobaeʼ u kʼáat u kaʼa tsʼáa u kuxtal le kimenoʼoboʼ. ¿Máasaʼ ku kiʼimakkúuntik óol k-ojéeltik jach u kʼáat u beet lelaʼ? Baʼaleʼ ¿bix ken u beetil? ¿Máaxoʼob ken u kaʼa kuxkíinte, yéetel tuʼuxiʼ?

«TULÁAKAL LE MÁAXOʼOB TIAʼANOʼOB TIʼ LE MUKNALOʼOB[Oʼ]»

16. ¿Bix le kuxtal ken u yil le máaxoʼob kun líiʼsbiloʼoboʼ?

16 Le baʼax ku yaʼalik le Biblia tiʼ bix kaʼa kuxkíintaʼabik jujuntúul máakoʼoboʼ ku yeʼesiktoʼon bix kun kaʼa líiʼsbil le kimenoʼoboʼ. Le máaxoʼob kaʼa kuxkíintaʼaboʼoboʼ tu kaʼa ilubaʼob yéetel u láakʼtsiloʼob. Bey xan kun úuchul ken líiʼsaʼak le kimenoʼoboʼ. Baʼaleʼ upʼéel maas jach maʼalob kuxtal ken u yiloʼob. Jeʼex tsʼoʼok k-ilik teʼ 3 xookoʼ, Dioseʼ yaan u sutik paraísoi tuláakal le Luʼumaʼ. Ken túun líiʼsaʼak le kimenoʼoboʼ maʼ ken u yiloʼob baʼateltáambaloʼob, mix kʼasaʼanil mix kʼojaʼaniloʼob. Yaan xan u tsʼaʼabaltiʼob u páajtalil u kuxtaloʼob ich kiʼimak óolal yéetel ich jeetsʼelil way Luʼum utiaʼal mantatsʼeʼ.

17. ¿Jaytúul máakoʼob kun kaʼa kuxtal?

17 ¿Máaxoʼob kun líiʼsbiloʼob? Jesuseʼ tu yaʼaleʼ yaan u jóokʼol «tuláakal le máaxoʼob tiaʼanoʼob tiʼ le muknaloʼob[oʼ]» (Juan 5:28, 29, Le Tumben Nuptʼan, LTN). Apocalipsis 20:13 ku yaʼalik xan: «Le kʼáaʼnáaboʼ tu kʼubaj le kimenoʼob yaan ichiloʼ, le kíimiloʼ yéetel u kúuchil le kimenoʼoboʼ tu kʼubajoʼob xan le kimenoʼob yantiʼoboʼ». Le tʼaan ku suʼutul «u kúuchil le kimenoʼoboʼ», ich griegoeʼ Hades. Le «Hadesoʼ» letiʼe muknal tuʼux yaan tuláakal le kimenoʼoboʼ (Ilawil le tipʼaʼanil «¿Baʼax le Seol yéetel le Hadesoʼ?»). Le muknalaʼ yaan u pʼáatal jóojochil, tumen yaan u kaʼa kuxtal le u millonesi máakoʼob táan u jeʼeleloʼob ichiloʼ. Apóstol Pabloeʼ tu yaʼalaj: «Yaan u kaʼa [...] kuxtal le kimenoʼoboʼ, le utstakoʼoboʼ bey xan le kʼasaʼanoʼoboʼ» (Beetaʼanoʼob 24:15). ¿Baʼax u kʼáat u yaʼal lelaʼ?

Le kimenoʼoboʼ yaan u kaʼa kuxkíintaʼaloʼob yéetel yaan u kaʼa ilkubaʼob yéetel u láakʼtsiloʼob teʼ Paraísooʼ

18. 1) ¿Máaxoʼob yanoʼob ichil tuláakal le «utstakoʼob» kun líiʼsbiloʼoboʼ? 2) A wojéeltik yaan u líiʼsaʼal le kimenoʼoboʼ, ¿bix u yáantkech?

18 Ichil le «utstakoʼob» kuxlajoʼob maʼiliʼ taalak Jesús way Luʼumeʼ tiaʼan Noé, Abraham, Sara, Moisés, Rut, Ester yéetel yaʼab uláakʼ máakoʼob. Le capítulo 11 tiʼ Hebreoboʼ tiʼ ku yúuchul tʼaan tiʼ jujuntúul tiʼ letiʼobiʼ. Baʼaleʼ ichil le «utstakoʼoboʼ» tiaʼan xan le máaxoʼob meyajtik Dios teʼ kʼiinoʼobaʼ. K-ojéeltik yaan u kaʼa kuxkíintaʼal le kimenoʼoboʼ ku yáantkoʼon utiaʼal maʼ k-chʼaʼik saajkil tiʼ le kíimiloʼ, upʼéel saajkil yaan tiʼ óoliʼ tuláakal máak (Hebreob 2:15).

19. ¿Máax le «kʼasaʼanoʼoboʼ», yéetel baʼax utsul baʼal ken u beet Jéeoba tu yoʼolaloʼob?

19 U millonesi máakoʼobeʼ maʼ páajchaj u kʼaj óolkoʼob Jéeobaiʼ, le beetik maʼ béeychaj u meyajkoʼobiʼ mix u beetkoʼob baʼax u kʼáat. Lelaʼ letiʼe «kʼasaʼanoʼoboʼ». ¿Baʼax túun kun úuchul yéeteloʼob? Maʼ kun tuʼubsbiloʼob. Yaan u líiʼsaʼaloʼob yéetel u tsʼaʼabal tiempo tiʼob utiaʼal u kʼaj óoltkoʼob yéetel u meyajkoʼob Dios. Ichil le mil jaʼaboʼob kun reinar Cristooʼ, le kimenoʼoboʼ yaan u líiʼsaʼaloʼob yéetel yaan u yáantaʼaloʼob utiaʼal ka pʼáatkoʼob ichil le máaxoʼob ken u meyajtoʼob Dios way Luʼumeʼ. Jach jatsʼuts ken úuchuk lelaʼ; teʼ Bibliaoʼ tiʼ le tiempo jeʼelaʼ ku kʼaabaʼtaʼal u Kʼiinil le Pʼiis óoloʼ wa u Kʼiinil le Juiciooʼ. *

20. ¿Baʼax le Gehenaoʼ?

20 ¿U kʼáat wa túun u yaʼal yaan u láaj kuxtal le kimenoʼoboʼ? Maʼatech. Le Bibliaoʼ ku yaʼalikeʼ yaan kimenoʼobeʼ tiaʼanoʼob teʼ Gehenaoʼ —yaan Bibliaʼobeʼ ku sutkoʼob «metnal» wa «infierno» le tʼaan Gehenaoʼ— (Lucas 12:5). Le Gehenaoʼ u kʼaabaʼ kaʼach upʼéel kúuchil yaan tu paach u yúuchben kaajil Jerusalén, tuʼux ku tóokaʼal kimen wíinkliloʼob bey xan taʼamíis. ¿Baʼax wíinkliloʼob ku puʼulul kaʼachiʼ? Chéen u wíinklil le máaxoʼob maʼ tu náajaltik u muʼukloʼob yéetel u kaʼa líiʼsaʼaloʼoboʼ. Le Gehena túunoʼ letiʼe tuʼux yaan le máaxoʼob maʼ kun kaʼa kuxtaloʼoboʼ. Tiʼ Jesús tsʼaʼan u pʼis óolt wa u juzgart le kimenoʼoboʼ, baʼaleʼ Jéeoba u maas Nojoch Juezil (Beetaʼanoʼob 10:42). Jéeobaeʼ maʼ ken u kuxkíint le máaxoʼob u yojel kʼasaʼanoʼob yéetel maʼ ken u yóot u kʼex u kuxtaloʼoboʼ.

YAAN KUN LÍIʼSBILOʼOB UTIAʼAL U BINOʼOB KAʼANIʼ

21, 22. 1) Yaneʼ, ¿tuʼux kun kaʼa líiʼsbiloʼob? 2) ¿Máax yáax kaʼa kuxkíintaʼab bey pixanil wa espiritueʼ?

21 U Tʼaan Dios xaneʼ ku kaʼansik yaan máaxoʼob kun líiʼsbiloʼob utiaʼal u binoʼob kuxtal teʼ kaʼanoʼ. Le Bibliaoʼ ku tʼaan chéen tiʼ utúul máax tsʼoʼok u kʼamik upʼéel kaʼa kuxtal beyaʼ: Jesús.

22 Jesuseʼ kíimsaʼabi, baʼaleʼ Jéeobaeʼ maʼ tu chaʼaj u pʼáatal u Hijo teʼ muknaloʼ (Salmo 16:10; Beetaʼanoʼob 13:34, 35). Tu kaʼa kuxkíintaj, baʼaleʼ maʼ bey wíinik tu kaʼa kuxkíintileʼ. Apóstol Pedroeʼ ku yaʼalikeʼ Cristoeʼ «kíimsaʼab tiʼ bakʼel, baʼaleʼ kuxaʼan tiʼ pixan» (1 Pedro 3:18, LTN). ¡Jach nojoch le baʼax tu beetaj Diosaʼ! Tu kaʼa líiʼsaj Jesús bey utúul pixan wa espíritu jach yaan u páajtalileʼ (1 Corintoiloʼob 15:3-6). Jesuseʼ letiʼ le máax yáax líiʼsaʼab bey pixanil wa espiritueʼ (Juan 3:13). Baʼaleʼ maʼ letiʼ tu tsʼookin tiʼ.

23, 24. ¿Máaxoʼob le «jumpʼíit» tamanoʼoboʼ, yéetel jaytúuloʼob?

23 Jesuseʼ u yojliliʼ taʼaytak u súut teʼ kaʼanoʼ, le beetik tu yaʼalaj táan u bin u «nuʼukt jumpʼéel kúuchil» utiaʼal u disipuloʼob chúukaʼan u yóoloʼob (Juan 14:2). Jesuseʼ tu yaʼaleʼ le máaxoʼob kun binoʼob teʼ kaʼanoʼ «jumpʼíit» tamanoʼob (Lucas 12:32). ¿Jaytúul túun le upʼíit máakoʼob kun binoʼob teʼ kaʼanoʼ? Tu tsʼíibil Apocalipsis 14:1 apóstol Juaneʼ ku yaʼalik: «Paakatnajeneʼ ka tin wilaj le j-taman [wa Jesús] waʼalakbal yóokʼol u puʼukil Sionoʼ. Tu yéeteleʼ yaan ciento cuarenticuatro mil máakoʼob tsʼíibtaʼan tu táan joʼoloʼobeʼ u kʼaabaʼ le j-tamanoʼ yéetel u kʼaabaʼ u Taata».

24 Le 144,000 máakoʼobaʼ yaan u líiʼsaʼaloʼob tumen Dios utiaʼal u binoʼob teʼ kaʼanoʼ (ichiloʼobeʼ tiaʼan u apostoloʼob Jesusiʼ). ¿Baʼax kʼiin ken líiʼsaʼakoʼob? Le apóstol Pablooʼ tu yaʼaleʼ yaan u líiʼsaʼaloʼob ken «taalak Cristo» wa ken káajak u gobernar teʼ kaʼanoʼ (1 Corintoiloʼob 15:23). Bejlaʼeʼ táan k-kuxtal teʼ kʼiin jeʼeloʼ, jeʼex ken k-kanil teʼ 9 xookoʼ. Teʼ kʼiinoʼobaʼ maʼ yaʼab tiʼ le 144,000 pʼaatloʼob way Luʼumeʼ. Ken kíimkoʼobeʼ, teʼ súutuk jeʼeloʼ, táan u kaʼa kuxkíintaʼaloʼob teʼ kaʼanoʼ (1 Corintoiloʼob 15:51-55). Baʼaleʼ u maasil wíinkoʼobeʼ táan u páaʼtik u kaʼa kuxtaloʼob tiʼ upʼéel Luʼum suunajaʼan paraísoi.

25. ¿Baʼax ken k-kan tuláakʼ xookoʼ?

25 Le kíimiloʼ jach tu jaajil yaan u paʼabal u muukʼ yéetel u xuʼulsaʼal tumen Jéeoba utiaʼal mantatsʼ (Isaías 25:8). Baʼaleʼ maʼ xaaneʼ techeʼ ka waʼalik: «¿Baʼax túun ken u beetoʼob teʼ kaʼan le máaxoʼob kun binoʼob teʼeloʼ?». Letiʼobeʼ yaan u táakpajloʼob tiʼ upʼéel jach maʼalob gobierno teʼ kaʼanoʼ. Tuláakʼ xookoʼ tiʼ ken k-kan u maasil tiʼ le gobiernoaʼ.

^ xóot’ol 19 Teʼ tipʼaʼanil «¿Baʼax u Kʼiinil le Juiciooʼ?» jeʼel u páajtal a wojéeltik u maasil tu yoʼolal u Kʼiinil le Pʼis óoloʼ yéetel bix kun úuchul.