Xeen tiʼ baʼax ku taasik

Xeen tu cuadroil baʼax ku taasik

XOOK 8

KʼAAY 123 Uʼuy u tʼaan máaxoʼob tsʼaʼan tumen Jéeoba

Chaʼa u nuʼuktikech Jéeoba mantatsʼ

Chaʼa u nuʼuktikech Jéeoba mantatsʼ

«Teneʼ Jéeobaen, [ . . . ] le máax nuʼuktikech teʼ bej tuʼux unaj a binoʼ» (ISA. 48:17).

BAʼAX KEN K-KANE

Yaan k-kanik bix u nuʼuktik Jéeoba u kaajal teʼ kʼiinoʼobaʼ yéetel yaan xan k-ilik baʼax bendicióniloʼob jeʼel k-kʼamik wa k-chaʼik u nuʼuktikoʼoneʼ.

1. Tsol baʼaxten kʼaʼabéettoʼon u nuʼuktaj Jéeoba.

 MÁANS ta tuukuleʼ saatlech teʼ kʼáaxoʼ yéetel jach peligroso teʼ tuʼux yanechoʼ tumen yaan tsʼíitsʼik baʼalcheʼobiʼ, xíiwoʼob venenosoʼob, jejeláas ikʼeloʼob yéetel maʼ xaaneʼ jeʼel a lúubul tiʼ junpʼéel nuxiʼ jooleʼ. Teʼ súutukiloʼob beyaʼ, ¿máasaʼ jach a kʼáat ka yanak juntúul máak u kʼaj óol le kʼáax utiaʼal u nuʼuktikechoʼ? Le yóokʼol kaabaʼ bey jeʼex le kʼáaxoʼ: jach peligroso, jeʼel u náachkuntkoʼon tiʼ Jéeobaeʼ. U maʼalobileʼ Jéeobaeʼ ku nuʼuktikoʼon, ku yaʼaliktoʼon baʼax bejil unaj k-bisik utiaʼal maʼ u yúuchultoʼon mix baʼal. Tsʼoʼoleʼ ku yáantkoʼon xan utiaʼal ka kuxlakoʼon mantatsʼ teʼ túumben luʼumoʼ.

2. ¿Bix u nuʼuktikoʼon Jéeoba?

2 ¿Bix u nuʼuktikoʼon Jéeoba? Ku nuʼuktikoʼon yéetel le Bibliaoʼ. Chéen baʼaleʼ u tsʼaamaj xan máakoʼob utiaʼal nuʼuktikoʼon. Por ejemploeʼ «le esclavo chúukaʼan u yóol yéetel yaan u naʼat[oʼ]» ku tsʼáaiktoʼon le janal espiritual kʼaʼabéettoʼon utiaʼal k-chʼaʼik maʼalob decisiónoʼoboʼ (Mat. 24:45). Pero maʼ chéen letiʼob tsʼaʼanoʼobiʼ, Jéeobaeʼ u tsʼaamaj xan superintendenteʼob tiʼ circuito yéetel le ancianoʼob yanoʼob teʼ múuchʼulil utiaʼal u líiʼskoʼob k-óoloʼ bey xan utiaʼal u tsʼáaikoʼobtoʼon maʼalob consejoʼob. Jach k-tsʼáaik gracias tiʼ Jéeoba ikil u nuʼuktikoʼon teʼ tu tsʼook kʼiinoʼobaʼ. Yoʼolal leloʼ ku páajtal u seguer k-bisikba maʼalob tu yéetel bey xan k-xíimbal teʼ bej ku biskoʼon teʼ kuxtal minaʼan u xuuloʼ.

3. ¿Baʼax ken k-xakʼalt teʼ xookaʼ?

3 Chéen baʼaleʼ yaan kʼiineʼ maʼ chéen chʼaʼabil k-chaʼik k-nuʼuktaʼal tumen Jéeobaiʼ, maases wa k-éet máakil aʼaliktoʼon baʼax ken k-beete. Maʼ xaaneʼ bey k-uʼuyikbaoʼ tumen le baʼax ku yaʼalikoʼoboʼ maʼ le k-kʼáat uʼuyiʼ wa k-tuklikeʼ le consejoʼob ku tsʼáaikoʼoboʼ maʼ maʼalobtakiʼ yéetel maʼ tiʼ Jéeoba u taaliʼ. Teʼ súutukiloʼob beyoʼ kʼaʼajaktoʼoneʼ Jéeoba nuʼuktik u kaajal yéetel jeʼel u bintoʼon maʼalobil wa k-beetik baʼax ku yaʼalikeʼ. Le beetik teʼ xookaʼ yaan k-xakʼaltik óoxpʼéel baʼaloʼob jeʼel u yáantkoʼoneʼ: 1) yaan k-ilik bix tu nuʼuktil u kaajal Jéeoba úuchjeakil, 2) yaan k-ilik bix u nuʼuktikoʼon teʼ kʼiinoʼobaʼ yéetel 3) yaan k-ilik baʼax utsiloʼob jeʼel k-jóoʼsik wa k-chaʼik k-nuʼuktaʼal tumen Jéeobaeʼ.

Desde úuchjeakileʼ Jéeobaeʼ ku tsʼáaik wíinikoʼob utiaʼal nuʼuktik u kaajal (Ilawil párrafo 3)


¿BIX TU NUʼUKTIL JÉEOBA U KAAJIL ISRAEL?

4, 5. ¿Bix tu yeʼesil Jéeoba letiʼ tsʼáaj Moisés utiaʼal nuʼuktik le kaajoʼ? (Ilawil le dibujo yaan tu yáax páginail le revistaaʼ).

4 Jéeobaeʼ tu tsʼáaj Moisés utiaʼal ka u jóoʼs u kaajil Israel tiʼ u luʼumil Egipto. Letiʼeʼ jejeláas baʼaloʼob tu beetaj utiaʼal u yeʼesik letiʼ yéey Moisés utiaʼal u nuʼuktik le kaajoʼ. Tu yeʼesaj yéetel le múuyal nuʼuktoʼob de díaoʼ bey xan yéetel le kʼáakʼ nuʼuktoʼob de áakʼaboʼ (Éxo. 13:21). Moiséseʼ tu chaʼaj u nuʼuktaʼal tumen le baʼaloʼobaʼ, yoʼolal leloʼ letiʼ yéetel le israelitaʼoboʼ kʼuchoʼob teʼ Mar Rojooʼ. Chéen baʼaleʼ le ka tu yilaj le israelitaʼob táan u chʼaʼpachtaʼaloʼob tumen u soldadoiloʼob Egipto yéetel minaʼan tuʼux u púutsʼloʼobeʼ jach sajakchajoʼob. Le oʼolal káaj u tuklikoʼob maʼ maʼalob le bej tuʼux bisaʼaboʼob tumen Moisésoʼ. Pero le baʼax tu tukloʼoboʼ maʼ maʼalobiʼ tumen Jéeoba aʼal tiʼ Moisés baʼax bejil unaj u bisik (Éxo. 14:2). Tsʼoʼoleʼ Jéeobaeʼ tu salvartoʼob yéetel junpʼéel milagro (Éxo. 14:​26-28).

Moiséseʼ tu chaʼaj u nuʼuktaʼal tumen le múuyaloʼ utiaʼal ka páajchajak u nuʼuktik u kaajal Dios teʼ desiertooʼ (ilawil párrafo 4 yéetel 5).


5 Moiséseʼ ich 40 años tu chaʼaj u nuʼuktaʼal tumen le múuyal utiaʼal ka páajchajak u nuʼuktik u kaajal Dios teʼ desiertooʼ. a Yaan kʼiineʼ Jéeoba tu chaʼaj u yantal le múuyal yóokʼol le naj de nookʼ tuʼux yaan Moisésoʼ beyoʼ tuláakal máak ku páajtal kaʼach u yilik (Éxo. 33:​7, 9, 10). Jéeobaeʼ desde teʼ múuyal ku tʼanik kaʼach Moisés utiaʼal u yaʼaliktiʼ le baʼaxoʼob kéen u yaʼal tiʼ le kaajoʼ (Sal. 99:7). Jeʼex k-ilkoʼ jach yaʼab baʼaxoʼob eʼes tiʼ le israelitaʼob Jéeoba yéey Moisés utiaʼal u nuʼuktikoʼoboʼ.

Moisés yéetel Josué, le máax jeelintoʼ (Ilawil párrafo 5 yeétel 7)


6. ¿Bix úuchik u kʼamik le israelitaʼob le máax tsʼaʼab tumen Jéeoba utiaʼal nuʼuktikoʼoboʼ? (Números 14:​2, 10, 11).

6 U maas yaʼabil le israelitaʼob kaʼachoʼ maʼ tu reconocertoʼob wa Jéeoba yéey Moisés utiaʼal nuʼuktikoʼobiʼ (xok Números 14:​2, 10, 11). Como maʼ tu respetartoʼob le meyaj tsʼaʼab tiʼ Moisésoʼ Jéeobaeʼ maʼ tu chaʼaj u yookloʼob teʼ luʼum u yaʼalmaj u tsʼáaiktiʼoboʼ (Núm. 14:30).

7. ¿Máaxoʼob tu chaʼaj u nuʼuktaʼaloʼob tumen Jéeoba? (Números 14:24; ilawil xan le dibujooʼ).

7 Chéen baʼaleʼ yanchaj israelitaʼob tu chaʼaj u nuʼuktaʼaloʼob tumen Jéeoba. Por ejemploeʼ Jéeobaeʼ tu yaʼalaj: «Caleb, le máax meyajtikenoʼ [ . . . ] tu yuʼubaj in tʼaan yéetel tuláakal u puksiʼikʼal» (xok Números 14:24). Dioseʼ jach tu bendecirtaj Josué, hasta tu chaʼaj u yéeyik tuʼux u kʼáat kajtal tu luʼumil Canaán (Jos. 14:​12-14). Jeʼex Calebeʼ le israelitaʼob ookoʼob teʼ luʼum aʼalaʼab u tsʼaʼabaltiʼoboʼ tu chaʼaj u nuʼuktaʼaloʼob tumen Jéeoba. «Letiʼobeʼ jach tu respetartoʼob [Josué] tuláakal u kʼiiniloʼob u kuxtal», le máax yéeyaʼab tumen Jéeoba utiaʼal u jeelint Moisésoʼ (Jos. 4:14). Le oʼolal Jéeobaeʼ jach tu bendecirtoʼob yéetel tu chaʼaj u kajtaloʼob teʼ luʼum u yaʼalmaj u tsʼáaiktiʼoboʼ (Jos. 21:​43, 44).

8. ¿Bix tu nuʼuktil u kaajal Jéeoba tu kʼiinil le reyoʼoboʼ? (Ilawil xan le dibujooʼ).

8 Le ka máan kʼiineʼ Jéeobaeʼ tu tsʼáaj juezoʼob utiaʼal nuʼuktik le kaajoʼ. Tu kʼiiniloʼob xan le reyoʼoboʼ Jéeobaeʼ tu tsʼáaj profetaʼob utiaʼal ka u beetoʼob le meyajaʼ. Le reyoʼob chúukpajal u yóoloʼob tiʼ Jéeobaoʼ tu beetoʼob le baʼax ku yaʼalik le profetaʼoboʼ. Por ejemploeʼ rey Davideʼ tu kʼamaj le consejo tsʼaʼabtiʼ tumen profeta Natánoʼ (2 Sam. 12:​7, 13; 1 Cró. 17:​3, 4). Rey Jeosafat xaneʼ tu beetaj le baʼax tu yaʼalaj profeta Jaazieloʼ yéetel tu yaʼalaj tiʼ le kaaj ka ‹yanak u fejoʼob tiʼ le baʼax ku yaʼalik u profetaʼob Diosoʼ› (2 Cró. 20:​14, 15, 20). Teʼ kʼiinoʼob jach muʼyajnaj le kaajoʼ rey Ezequíaseʼ tu kʼáataj u yáantaj profeta Isaías (Isa. 37:​1-6). Le reyoʼob kaʼachoʼ le kéen u beetoʼob baʼax ku yaʼalik Jéeobaeʼ letiʼeʼ ku bendecirkoʼob yéetel ku kanáantkoʼob (2 Cró. 20:​29, 30; 32:22). Jeʼex k-ilkoʼ Jéeobaeʼ tu tsʼáaj profetaʼob utiaʼal ka u nuʼuktoʼob u kaajil Israel. Chéen baʼaleʼ u maas yaʼabil tiʼ le reyoʼob yéetel tiʼ le israelitaʼoboʼ maʼ tu kʼamoʼob le nuʼuktaj ku tsʼáaik Jéeobaoʼ (Jer. 35:​12-15).

Rey Ezequías yéetel profeta Isaías (Ilawil párrafo 8)


¿BIX TU NUʼUKTIL JÉEOBA LE SUKUʼUNOʼOB TEʼ YÁAX SIGLOOʼ?

9. ¿Bix tu nuʼuktil Jéeoba le sukuʼunoʼob teʼ yáax siglooʼ? (Ilawil xan le dibujooʼ).

9 ¿Bix tu nuʼuktil Jéeoba le múuchʼuliloʼob teʼ yáax siglooʼ? Tu tsʼáaj Jesús bey u poolil le múuchʼuliloʼ (Efe. 5:23). Chéen baʼaleʼ Jesúseʼ maʼ tu yaʼalaj tiʼ cada juntúul tiʼ le sukuʼunoʼob baʼax unaj u beetkoʼoboʼ. Baʼaxeʼ meyajnajtiʼ le apóstoloʼob yéetel le ancianoʼob yanoʼob Jerusalén utiaʼal ka u nuʼuktoʼob le meyaj ku beetaʼaloʼ (Hech. 15:​1, 2). Tsʼoʼoleʼ tiʼ cada múuchʼulil xaneʼ tsʼaʼab ancianoʼob utiaʼal ka u nuʼuktoʼob le sukuʼunoʼoboʼ (1 Tes. 5:12; Tito 1:5).

Apóstoloʼob yéetel u ancianoiloʼob Jerusalén (Ilawil párrafo 9)


10. 1) Le sukuʼunoʼob teʼ yáax siglooʼ, ¿tu kʼamoʼob wa le nuʼuktaj tsʼaʼabtiʼoboʼ? (Hechos 15:​30, 31). 2) ¿Baʼaxten yaneʼ maʼ tu kʼamaj le máaxoʼob tu tsʼáaj Jéeoba utiaʼal nuʼuktikoʼoboʼ? (Ilawil le cuadro « Yaneʼ maʼ tu kʼamik le máaxoʼob u tsʼaamaj Jéeoba utiaʼal nuʼuktajoʼ»).

10 Le sukuʼunoʼob teʼ yáax siglooʼ, ¿tu kʼamoʼob wa le nuʼuktaj tsʼaʼabtiʼoboʼ? U maas yaʼabil tiʼ letiʼobeʼ tu kʼamaj. Le Bibliaoʼ ku yaʼalikeʼ «jach kiʼimakchaj u yóoloʼob úuchik u líiʼsaʼal u yóoloʼob» (xok Hechos 15:​30, 31). Kux túun teʼ kʼiinoʼobaʼ, ¿bix u nuʼuktik Jéeoba u kaajal?

 

¿BIX U NUʼUKTIKOʼON JÉEOBA TEʼ KʼIINOʼOBAʼ?

11. Aʼal junpʼéel ejemplo eʼesik bix u nuʼuktik u kaajal Jéeoba bejlaʼeʼ.

11 Teʼ kʼiinoʼobaʼ Jéeobaeʼ láayliʼ táan u nuʼuktik u kaajal yéetel u yáantaj Jesús, u poolil le múuchʼuliloʼ bey xan yéetel le Bibliaoʼ. Yaʼab baʼaxoʼob eʼesikeʼ Jéeobaeʼ láayliʼ ku meyajtiʼ máakoʼob utiaʼal ka u nuʼuktoʼob u kaajaleʼ. Por ejemploeʼ tu tsʼoʼokbal le siglo 19, Charles Taze Russell yéetel le máaxoʼob áantkoʼ kʼuch u naʼatoʼobeʼ tu añoil 1914, yaan u yúuchul junpʼéel baʼal jach importante yaan u yil yéetel u Reino Dios (Dan. 4:​25, 26). ¿Bix tu yojéeltiloʼob lelaʼ? Letiʼobeʼ jach tu xakʼaltoʼob le profecíaʼob yaan teʼ Bibliaoʼ. Tsʼoʼoleʼ áantaʼaboʼob xan tumen Jéeoba. Le baʼax úuch 1914, tu yeʼeseʼ káaj u gobernar u Reino Dios. Teʼ año jeʼeloʼ káaj le Primera Guerra Mundialoʼ, yanchaj yaʼab kʼojaʼaniloʼob, terremotoʼob yéetel yanchaj xan wiʼijil (Luc. 21:​10, 11). Tuláakal lelaʼ jach claro u yeʼesikeʼ Jéeobaeʼ táan u meyajtiʼ máakoʼob uts u puksiʼikʼaloʼob utiaʼal ka u yáantoʼob u kaajal.

12, 13. Le táan le Segunda Guerra Mundialoʼ, ¿baʼax beetaʼab utiaʼal u kaʼansaʼal maas yaʼab máakoʼob?

12 Tuukulnakoʼon xan tiʼ le baʼax úuch teʼ Segunda Guerra Mundialoʼ. Le sukuʼunoʼob nuʼuktik le central mundialoʼ tu xakʼaltoʼob baʼax ku yaʼalik Apocalipsis 17:​8, ka tu tsʼáajoʼob cuentaeʼ le kéen tsʼoʼokok le guerraoʼ maʼ kun taal Armagedón. Baʼaxeʼ yaan u yantal jeetsʼelil yéetel yaan u páajtal k-maas k-kʼaʼaytaj tiʼ yaʼab máakoʼob. Yoʼolal leloʼ u kaajal Jéeobaeʼ tu chʼaʼtuklaj junpʼéel baʼal chan jelaʼan u yilaʼal: tu yaʼalaj yaan u káajal u meyaj le Colegio Superior Bíblico de la Watchtower de Galaad. b Le escuelaaʼ beetaʼab utiaʼal u preparartaʼal le misioneroʼob utiaʼal u túuxtaʼaloʼob kʼaʼaytaj tiʼ jejeláas luʼumoʼob teʼ yóokʼol kaabaʼ. Le táan le guerraoʼ túuxtaʼab sukuʼunoʼob tiʼ jejeláas tuʼuxoʼob. Tsʼoʼoleʼ le esclavo chúukaʼan u yóol xanoʼ tu yaʼalaj ka káajak u meyaj le curso ku kʼaabaʼtik: Curso en el Ministerio Teocrático. c Lelaʼ beetaʼab utiaʼal u yáantaʼal le publicadoroʼob utiaʼal u kaʼansajoʼob maas maʼaloboʼ. Tuláakal le baʼax beetaʼabaʼ tu yáantaj le máaxoʼob meyajtik Jéeoba utiaʼal ka u beetoʼob junpʼéel maas maʼalob meyajoʼ.

13 Jeʼex k-ilkoʼ Jéeobaeʼ tu nuʼuktaj u kaajal tak teʼ kʼiinoʼob jach yajtakoʼoboʼ. Desde ka tsʼoʼok le Segunda Guerra Mundialoʼ u testigoʼob Jéeobaeʼ libre u kʼaʼaytajoʼob tiʼ yaʼab luʼumiloʼob. Le oʼolal yaʼab máakoʼob tsʼoʼok u kʼuchul u kʼaj óoltoʼob Jéeoba. Bejlaʼeʼ táan u yúuchul kʼaʼaytaj tiʼ tuláakal yóokʼol kaab.

14. ¿Baʼaxten jeʼel u páajtal k-confiar tiʼ u kaajal Jéeoba bey xan tiʼ le ancianoʼoboʼ? (Apocalipsis 2:1; ilawil xan le fotooʼ).

14 Teʼ kʼiinoʼobaʼ le máaxoʼob yanoʼob ichil le Cuerpo Gobernanteoʼ ku chaʼik xan u nuʼuktaʼaloʼob tumen Cristo. Le oʼolal ku nuʼuktajoʼob jeʼex u kʼáat Jéeoba yéetel Jesúseʼ. Letiʼe superintendenteʼob tiʼ circuito yéetel le ancianoʼob aʼalik tiʼ le múuchʼuliloʼob le baʼax ku chʼaʼtuklik le sukuʼunoʼobaʼ. d Le ancianoʼob yéeyaʼanoʼob utiaʼal u binoʼob kaʼan yéetel le u maasil ancianoʼob yanoʼob teʼ múuchʼuliloʼoboʼ tiaʼanoʼob «tu x-noʼoj kʼab» Cristoeʼ (xok Apocalipsis 2:1). Chéen baʼaleʼ tuláakal le ancianoʼoboʼ kʼebanoʼob, le oʼolal yaan kʼiineʼ ku beetkoʼob baʼaloʼob maʼ maʼalobtak jeʼex tu beetil Moisés, Josué yéetel le apóstoloʼoboʼ (Núm. 20:12; Jos. 9:​14, 15; Rom. 3:23). Pero kʼaʼajaktoʼoneʼ Jesús nuʼuktik le esclavo chúukaʼan u yóoloʼ bey xan le ancianoʼob «tak teʼ kʼiinoʼob táan u tsʼoʼokol tiʼ le yóokʼol kaabaʼ» (Mat. 28:20). Yaʼab baʼax eʼesik jeʼel u páajtal k-confiar tiʼ le máaxoʼob u tsʼaamaj Jéeoba utiaʼal u nuʼuktikoʼonoʼ.

Le Cuerpo Gobernante teʼ kʼiinoʼobaʼ (Ilawil párrafo 14)


UTSILOʼOB KU TAASIK K-CHAʼIK K-NUʼUKTAʼAL TUMEN JÉEOBA

15, 16. ¿Baʼax k-kanik tiʼ le máaxoʼob ku chaʼik u nuʼuktaʼaloʼob tumen Jéeobaoʼ?

15 Le máaxoʼob ku chaʼik u nuʼuktaʼaloʼob tumen Jéeobaeʼ ku kʼamkoʼob yaʼab utsiloʼob. Por ejemploeʼ Andy yéetel Robyn, u yataneʼ, tu yilaj u kuxtaloʼob chéen yéetel baʼax kʼaʼabéettiʼob (Mat. 6:22). Yoʼolal leloʼ páajchaj u yáantajoʼob tiʼ construcción. Kiik Robyneʼ ku yaʼalik: «Tsʼoʼok k-kajtal tiʼ mejen najoʼob, yaan kʼiineʼ hasta minaʼan tuʼux k-cocinar. Teneʼ jach uts tin tʼaan in chʼaʼik fotoʼob, chéen baʼaleʼ kʼaʼabéetchaj in konik in cámaraʼob yéetel le baʼaxoʼob ku meyajtenoʼ. Jach tin woʼtaj, chéen baʼaleʼ taak kaʼach in beetik jeʼex Sara, u yatan Abraháneʼ: maʼ in chʼíikil in tukult le baʼaxoʼob kin pʼatkoʼ» (Heb. 11:15). ¿Kiʼimak wa túun u yóoloʼob yéetel le baʼaxoʼob tu beetoʼoboʼ? Le kiikoʼ ku yaʼalik: «Jach kiʼimak k-óol tumen táan k-tsʼáaik u maas maʼalobil tiʼ Jéeoba. Cada ken k-beet wa baʼax yoʼolal Jéeobaeʼ k-uʼuyik bey tiaʼanoʼon teʼ túumben luʼumoʼ». Andyeʼ ku yaʼalik: «Jach ku taasik kiʼimak óolal u xuʼupkuba máak utiaʼal u tsʼáaik táanil u Reino Dios».

16 ¿Yaan wa uláakʼ utsiloʼob ku taasik k-chaʼik k-nuʼuktaʼal tumen Jéeoba? Yaan, koʼoneʼex ilik baʼax úuch tiʼ Marcia. Letiʼeʼ ka tsʼoʼok u xook escuelaeʼ tu chʼaʼtuklaj u beetik u precursorail (Mat. 6:33; Rom. 12:11). Marciaeʼ ku yaʼalik: «Junpʼéel universidadeʼ táan kaʼach u tsʼáaikten junpʼéel beca utiaʼal cuatro años. Pero teneʼ taak kaʼach in chukpachtik in metas. Le oʼolal tin chʼaʼtuklaj in kanik junpʼéel meyaj yéetel in beetik in precursorail. Jach maʼ tin arrepentir yoʼolal le baʼax tin beetoʼ. Bejlaʼeʼ precursora regularen yéetel le meyaj kin beetkoʼ ku chaʼik in beetik in voluntaria externail Betel bey xan u yantalten uláakʼ jatsʼuts privilegioʼob».

17. ¿Baʼax uláakʼ utsiloʼob jeʼel k-kʼamik wa k-chaʼik k-nuʼuktaʼal tumen Jéeobaeʼ? (Isaías 48:​17, 18).

17 Yaan kʼiineʼ u kaajal Jéeobaeʼ ku tsʼáaiktoʼon consejoʼob utiaʼal maʼ k-bin tu paach ayikʼaliloʼob bey xan utiaʼal maʼ k-beetik baʼaloʼob kʼaastak tu táan Dios. Le consejoʼobaʼ jach ku taasiktoʼon yaʼab utsiloʼob. Wa k-tsʼáaik ichil k-kuxtaleʼ yaan u yantaltoʼon junpʼéel maʼalob conciencia yéetel maʼ ken k-chiʼichnaktal yoʼolal baʼaxoʼob maʼ kʼaʼabéetoʼobiʼ (1 Tim. 6:​9, 10). Beyoʼ yaan u páajtal k-meyajtik Jéeoba yéetel tuláakal k-puksiʼikʼal, yaan u jach kiʼimaktal k-óol yéetel yaan u yantaltoʼon jeetsʼelil (xok Isaías 48:​17, 18).

18. ¿Baʼaxten a kʼáat ka u nuʼuktech Jéeoba mantatsʼ?

18 Jéeobaeʼ yaan u seguer u meyajtiʼ wíinikoʼob utiaʼal u nuʼuktik u kaajal le táan le nojoch muʼyajiloʼ bey xan tu yáamil le Mil Años kun gobernar Jesúsoʼ (Sal. 45:16). Teʼ kʼiinoʼoboʼ, ¿yaan wa a chaʼik a nuʼuktaʼal tumen Jéeoba kex ka yanak a pʼatik le baʼaxoʼob uts ta tʼaanoʼ? Wa ka chaʼik a nuʼuktaʼal desde beoraaʼ yaan xan a chaʼik a nuʼuktaʼal maas táanil. Le oʼolal koʼoneʼex chaʼik k-nuʼuktaʼal tumen Jéeoba mantatsʼ. Ichil lelaʼ táakaʼan k-uʼuyik u tʼaan le máaxoʼob u tsʼaamaj utiaʼal u nuʼuktikoʼonoʼ (Isa. 32:​1, 2; Heb. 13:17). Jach yaʼab baʼax oʼolal unaj k-confiar tiʼ Jéeoba tumen letiʼeʼ ku kanáantkoʼon utiaʼal maʼ k-náachtal tiʼ letiʼ yéetel ku yáantkoʼon utiaʼal ka kuxlakoʼon teʼ túumben luʼumoʼ.

¿BAʼAX JEʼEL A NÚUKIKEʼ?

  • ¿Bix tu nuʼuktil Jéeoba u kaajil Israel?

  • ¿Bix tu nuʼuktil Jéeoba le sukuʼunoʼob teʼ yáax siglooʼ?

  • ¿Baʼax utsiloʼob ku taasiktoʼon k-nuʼuktaʼal tumen Jéeoba bejlaʼeʼ?

KʼAAY 48 Xíimbalnakoʼon mantatsʼ yéetel Jéeoba

a Jéeobaeʼ tu yaʼalaj tiʼ juntúul ángel ka xiʼik «táanil tiʼ le israelitaʼob» utiaʼal ka u nuʼuktoʼob teʼ luʼum u yaʼalmaj u tsʼáaiktiʼoboʼ. Yaʼab baʼax eʼesikeʼ le ángelaʼ Miguel. Lelaʼ letiʼe kʼaabaʼ ku tsʼaʼabal tiʼ Jesús teʼ kaʼanoʼ, u kʼáat u yaʼal u nojchil le ángeloʼoboʼ (Éxo. 14:19; 32:34).

b Ka máan kʼiineʼ tu kʼaabaʼtaj Escuela Bíblica tiʼ Galaad tiʼ le Watchtoweroʼ.

c Ka máan kʼiineʼ tu kʼaabaʼtaj Escuela utiaʼal k-Kaʼansik u Tʼaan Dios. Bejlaʼeʼ k-kaʼansaʼal kʼaʼaytaj teʼ reunión ku máansaʼal yáam semanaoʼ.