Xeen tiʼ baʼax ku taasik

Xeen tu cuadroil baʼax ku taasik

Koʼoneʼex nojbeʼenkúuntik Jéeoba teʼ múuchʼuliloʼ

Koʼoneʼex nojbeʼenkúuntik Jéeoba teʼ múuchʼuliloʼ

Koʼoneʼex nojbeʼenkúuntik Jéeoba teʼ múuchʼuliloʼ

«Bíin tʼaanaken ta woʼolal tiʼ in sukuʼunoʼob, yéetel bíin in kʼaytech kʼaayoʼob chúumuk u múuchʼul le j-oksaj óoloʼoboʼ.» (HEBREOB 2:12.)

1, 2. ¿Baʼaxten unaj k-tsʼáaik nib óolal tiʼ Jéeoba, yéetel maases baʼaxten k-muchʼikba?

ÚUCHIL tak bejlaʼeʼ, le wíinkoʼoboʼ ku yuʼubkoʼob yaabiltaʼanoʼob yéetel kanáantaʼanoʼob tumen u familiaʼob. Baʼaleʼ, le Bibliaoʼ ku yaʼalikeʼ tu múuchʼulil Dioseʼ u millonesi máakoʼobeʼ ku yuʼubkoʼob xan jach kanáantaʼanoʼob yéetel yaabiltaʼanoʼob. Kex wa ka wáantaʼal tumen tuláakal a familia wa kex maʼatecheʼ, unaj a tsʼáaik nib óolal tiʼ Dios yoʼolal le áantaj ku tsʼáaiktech teʼ múuchʼuliloʼ. Wa tiaʼanech ichil upʼéel u múuchʼulil u j-jaajkunajoʼob Jéeobaeʼ, a wojel jach ka wáantaʼal yéetel ka kanáantaʼaliʼ.

2 U j-jaajkunajoʼob Jéeobaeʼ maʼ chéen ku muchʼkubaʼob utiaʼal ka u máansoʼob upʼéel maʼalob súutukiliʼ mix chéen utiaʼal u beetkoʼob wa baʼax utstuyichoʼobiʼ. Letiʼobeʼ maases ku muchʼkubaʼob utiaʼal u beetkoʼob le baʼax ku yaʼalik u libroi Salmos 35:18: «Yaan in tsʼáaiktech nib óolal tu táan tuláakal a kaajal; ¡yaan in kiʼikiʼtʼantikech tu táan tuláakal a nojoch kaajoʼ!». Tsʼoʼoleʼ, Salmo 107:31, 32 ku yaʼaliktoʼon xan: «Tsʼaʼex nib óolal tiʼ Yuumtsil tu yoʼolal u yaakunaj, ¡tu yoʼolal le uts ku beetik tiʼ le máakoʼoboʼ! ¡Kaʼanalkúunteʼex u kʼaabaʼ tu táan u múuchʼkabil kaajoʼ!».

3. ¿Baʼax tu yaʼalaj Pablo yoʼolal le múuchʼuliloʼ?

3 Le apóstol Pablooʼ tu yaʼalaj xaneʼ, «u Iglesia [wa u múuchʼulil] le kuxaʼan Jajal Diosoʼ, u yokmil yéetel u chuumpakʼil le jaajoʼ» (1 Timoteo 3:15). ¿Baʼax le iglesia wa múuchʼulil tiʼ le tʼaanaj Pabloaʼ? ¿Bix u meyaj teʼ Biblia le tʼaan múuchʼuliloʼ? ¿Bix unaj k-ilik le múuchʼuliloʼ, yéetel bix jeʼel u yáantikoʼon maas meyajt Dioseʼ? Yáaxeʼ, koʼox ilik bix u meyaj le tʼaan múuchʼulil teʼ Bibliaoʼ.

4. Teʼ Kiliʼich Tsʼíiboʼob ich Ebreooʼ, ¿maases bix u meyaj le tʼaan múuchʼuliloʼ?

4 Le tʼaan ich ebreo qa·hál yaan tuʼux ku suʼutul «kaaj» wa «múuchʼul» teʼ Bibliaʼob ich mayaoʼ, ku taal tiʼ upʼéel tʼaan u kʼáat u yaʼal «muchʼkíintaj» (Deuteronomio 4:10; 9:10). Tu libroi Salmoseʼ le tʼaanaʼ ku meyaj xan ken úuchuk tʼaan tiʼ le angeloʼoboʼ bey xan tiʼ le kʼasaʼan máakoʼoboʼ (Salmo 26:5; 89:5-7, NM). Baʼaleʼ, teʼ Kiliʼich Tsʼíiboʼob ich Ebreooʼ, le tʼaanaʼ maases ku meyaj ken úuchuk tʼaan tiʼ le israelitaʼoboʼ. Dioseʼ tuʼ yaʼalaj tiʼ Jacob kun jóokʼol kaʼach «yaʼabkach múuchʼ [wa múuchʼulil] kaajoʼob», yéetel jach bey úuchikoʼ (Génesis 28:3; 35:11; 48:4). Israeleʼ yéeyaʼab utiaʼal u kʼuchul u beetuba «u kaajal» wa u múuchʼulil Yuumtsil (Números 20:4; Nehemías 13:1; Josué 8:35; 1 Samuel 17:47; Miqueas 2:5).

5. ¿Baʼax tʼaanil ku suʼutul «iglesia» wa múuchʼulil, yéetel bix u meyaj le tʼaanaʼ?

5 Le tʼaan múuchʼuliloʼ, ich griegoeʼ ek·klē·sí·a, yéetel tiʼ u taal tiʼ kaʼapʼéel tʼaanoʼob u kʼáat u yaʼaloʼob «táankab» yéetel «tʼanaʼal». Yaan kʼiineʼ ku meyaj xan utiaʼal u yúuchul tʼaan tiʼ máaxoʼob maʼatech u muchʼkubaʼob utiaʼal adorar, jeʼex ka úuch tʼaan tiʼ «jumpʼéel muchʼtáambal» tu beetaj Demetrio tu contra Pablo tu kaajil Efesoeʼ (Beetaʼanoʼob [Hechos] 19:32, 39, 41). Baʼaleʼ, teʼ Bibliaoʼ maases ku meyaj utiaʼal u yúuchul tʼaan tiʼ u múuchʼulil le cristianoʼoboʼ. Kex yaan Bibliaʼob, jeʼex le Bibliaʼob ich maya, ku sutkoʼob «iglesiaeʼ», le Nuevo Diccionario Bíblico Ilustrado ku yaʼalikeʼ, «le tʼaan jeʼelaʼ maʼ u kʼáat yaʼal upʼéel naj mix upʼéel kúuchil utiaʼal u yúuchul adorariʼ». Baʼaleʼ maʼalob xan ka k-ojéelteʼ teʼ Kiliʼich Tsʼíiboʼob ich Griegooʼ le tʼaan «iglesia» wa múuchʼuliloʼ kampʼéel baʼax u kʼáat u yaʼale.

U múuchʼulil Dios yéeyaʼanoʼ

6. ¿Baʼax tu beetoʼob David yéetel Jesús tu chúumuk le múuchʼuliloʼ?

6 Apóstol Pabloeʼ le ka tu chʼaʼachiʼitaj le baʼax tsʼíibtaʼan teʼ Salmo 22:22, tu yaʼalaj tu yoʼolal Jesús: «Bíin tʼaanaken ta woʼolal tiʼ in sukuʼunoʼob, yéetel bíin in kʼaytech kʼaayoʼob chúumuk u múuchʼul le j-oksaj óoloʼoboʼ. Utiaʼal leloʼ kʼaʼabéetchaj ka beetaʼak tiʼ [Jesús] [...] jeʼel bix u sukuʼunoʼobeʼ, utiaʼal ka kʼuchuk u beet u nojoch [sacerdotei] chúukaʼan u yóol bey xan chuup yéetel chʼaʼa óotsilil tu táan Jajal Dios» (Hebreob 2:12, 17). Davideʼ tu nojbeʼenkúuntaj Dios tu chúumuk u múuchʼulil le israelitaʼob úuchiloʼ (Salmo 40:9). Baʼaleʼ ¿tiʼ baʼax múuchʼulil táan u tʼaan Pablo, le ka tu yaʼalaj Jesuseʼ tu nojbeʼenkúuntaj Dios tu «chúumuk [le] múuchʼul[oʼ]»?

7. Ken chíikpajak le tʼaan iglesia wa múuchʼulil teʼ Kiliʼich Tsʼíiboʼob ich Griegooʼ, ¿maases tiʼ baʼax ku yúuchul tʼaan?

7 Le baʼax ku yaʼalik Hebreob 2:12, 17 ku yáankoʼon k-naʼat tiʼ baʼax múuchʼulil táan u tʼaan kaʼach Pablo; teʼeloʼ ku yeʼesikeʼ Cristoeʼ táakaʼan ichil upʼéel múuchʼulil tuʼux tʼaanaj tu yoʼolal Dios tiʼ u sukuʼunoʼob. ¿Máax le u sukuʼunoʼobaʼ? Letiʼ le máaxoʼob «u chʼiʼibal[oʼob] Abraham», le máaxoʼob yéeyaʼanoʼob wa «tʼanaʼanoʼob tumen Jajal Dios» utiaʼal u binoʼob kaʼanoʼ (Hebreob 2:16–3:1; Mateo 25:40). Le tʼaan iglesia wa múuchʼulil ku chíikpajal teʼ Kiliʼich Tsʼíiboʼob ich Griegooʼ maases táan u tʼaan tiʼ u disipuloʼob Cristo yéeyaʼanoʼob utiaʼal u binoʼob kaʼanoʼ. Tuláakloʼobeʼ 144,000 utúulaloʼob, yéetel letiʼob «u múuchʼul u yáax paalaloʼob Jajal Dios máaxoʼob tsʼíibaʼan u kʼaabaʼob teʼ j-kaʼanoʼ» (Hebreob 12:23).

8. ¿Bix tu yaʼalil Jesús yaniliʼi u yantal u múuchʼulil Diosoʼ?

8 Jesuseʼ tu yaʼalaj bix kun antal le «iglesia» wa múuchʼulilaʼ. Óoliʼ u jaʼab u bin utiaʼal u kíimsaʼaleʼ, tu yaʼalaj tiʼ utúul tiʼ u apostoloʼob: «Techeʼ Pedroech, yéetel tu yóokʼol le cháaltunaʼ bíin in líikʼes in Iglesia. Maʼ bíin tsʼáanchaʼataʼak mix tumen u páajtalil metnal» (Mateo 16:18). Pedro yéetel Pabloeʼ tu naʼatoʼobeʼ Jesús le cháaltunoʼ. Pedroeʼ, le ka tʼaanaj tu yoʼolal le máaxoʼob «jeʼel bix kuxaʼan tuunichoʼob» ku meyajoʼob utiaʼal u beetaʼal u múuchʼulil Dios, tuʼux le cháaltun Cristooʼ, tu yaʼalaj: «Teʼexeʼ jumpʼéel kaaj yéeyaʼaneʼex [...], jumpʼéel kaaj utiaʼal Jajal Dios. Lelaʼ bey aniloʼ utiaʼal ka tseʼekteʼex u jakʼbeʼen meyajoʼob Jajal Dios» le máax tʼaneʼexoʼ (1 Pedro 2:4-9; Salmo 118:22; Isaías 8:14; 1 Corintoiloʼob 10:1-4).

9. ¿Baʼax kʼiin ka káaj u yantal u múuchʼulil Dios?

9 Le «kaaj yéeyaʼan[aʼ]», ¿baʼax kʼiin ka suunaj u múuchʼulil Dios? Letiʼe ka tu tsʼáaj Dios u kiliʼich muukʼ tiʼ le disipuloʼob tu muchʼubaʼob Jerusalén tu Pentecostesi u jaʼabil 33 teʼ yáax siglooʼ. Teʼ kʼiin jeʼeloʼ, Pedroeʼ tʼaanaj tu táan yaʼab judíoʼob yéetel maʼ judíoʼobiʼ. Yaʼab tiʼ letiʼobeʼ, yaachaj u yóol u puksiʼikʼaloʼob ikil kíimik Jesús, ka tu kʼexaj u tuukuloʼobeʼ ka okjaʼanajoʼob. Le Bibliaoʼ ku yaʼalikeʼ, tres mil máakoʼob táakpajoʼob tiʼ u túumben múuchʼulil Dios táan u bin u nojochtaloʼ (Beetaʼanoʼob 2:1-4, 14, 37-47). Ka máan kʼiineʼ maas yaʼab judíoʼob yéetel maʼ judíoʼobeʼ tu naʼatoʼobeʼ ichil u múuchʼulil Dioseʼ maʼ táakaʼan tuláakal le judíoʼob jeʼex kaʼachoʼ, baʼaxeʼ chéen le máaxoʼob yanoʼob ichil «u Israel Jajal Dios», tuʼux yaan le máaxoʼob kun binoʼob kaʼanoʼ (Gálatas 6:16, LTN; Beetaʼanoʼob 20:28).

10. ¿Bix yanik Jesús tu múuchʼulil Diosoʼ?

10 Le Bibliaoʼ ken tʼaanak tiʼ Jesús yéetel tiʼ le máaxoʼob yéeyaʼanoʼoboʼ, yaʼab utéenel ku jatsik Jesús tiʼ letiʼob, jeʼex ken u yaʼal «tu yoʼolal Cristo yéetel u iglesia». Jesús u Poolil u múuchʼulil le cristianoʼob kun binoʼob kaʼanoʼ. Pabloeʼ tu yaʼaleʼ, «Cristoeʼ j-tsʼaʼab tiʼ le iglesiaoʼ jeʼel bix u pool tuláakal baʼaleʼ. Tumen le iglesiaoʼ u wíinklil Cristo» (Efesoiloʼob 1:22, 23; 5:23, 32; Colosailoʼob 1:18, 24). Teʼ kʼiinoʼobaʼ, maʼ yaʼab tiʼ le máaxoʼob kun binoʼob kaʼan pʼaatloʼob way luʼumeʼ. Baʼaleʼ, k-ojleʼ Jesucristo, u Pooloʼobeʼ, u yaabiltmoʼob jeʼex u yeʼesik Efesoiloʼob 5:25 ken u yaʼal: «Cristo tu yaabiltaj le iglesiaoʼ ka tu tsʼáaj u kuxtal tu yoʼolal». Jach u yaabiltmoʼob tumen jach ku kiʼikiʼtʼantkoʼob Dios yéetel ku tsʼáaikoʼob kʼaj óolbil u kʼaabaʼ, jeʼex úuchik u beetik letiʼ le ka kuxlaj way Luʼumeʼ (Hebreob 13:15).

Uláakʼ bix u meyaj le tʼaan múuchʼulil teʼ Bibliaoʼ

11. ¿Bix uláakʼ u meyaj le tʼaan múuchʼulil teʼ Bibliaoʼ?

11 Yaan kʼiineʼ, le tʼaan iglesia wa múuchʼuliloʼ maʼ táan u tʼaan tiʼ tuláakal le 144,000 cristianoʼob kun binoʼob kaʼan yanoʼob «tu iglesia Jajal Diosoʼ». Jeʼex le ka tu tsʼíibtaj Pablo tiʼ u múuchʼ cristianoʼob le tʼaanoʼobaʼ: «Maʼ a tsʼáaikeʼex tiʼ mix máak baʼal oʼolal u lúubul: mix tiʼ le judíoʼoboʼ, mix tiʼ le máaxoʼob yanoʼob tu iglesia Jajal Diosoʼ» (1 Corintoiloʼob 10:32). Wa utúul cristiano yaan kaʼach tu kaajil Corinto ku beetik baʼax maʼ maʼalobeʼ, jeʼel u páajtal u beetik kaʼach u tʼóochpajal wa máaxeʼ. Baʼaleʼ ¿jeʼel wa u beetik u tʼóochpajal tuláakal le judíoʼob wa tuláakal le máaxoʼob yéeyaʼanoʼob desde teʼ kʼiinoʼob jeʼel tak bejlaʼoʼ? Maʼatan. Le oʼolaleʼ, teʼ versiculoaʼ, le tʼaan u «iglesia Jajal Diosoʼ» táan u tʼaan tiʼ le cristianoʼob kuxaʼanoʼob tiʼ wa baʼax kʼiiniloʼ. Le beetikeʼ jeʼel u páajtal k-aʼalikeʼ Jéeobaeʼ ku nuʼuktik, ku kanáantik yéetel ku yáantik le múuchʼulil wa tuláakal le cristianoʼob jeʼel tuʼuxak ka yanakoʼobeʼ. Jeʼel xan u páajtal k-tʼaan tiʼ le jeetsʼelil yéetel kiʼimak óolal yaan ichil u múuchʼulil Dios bejlaʼoʼ, yéetel beyoʼ k-tʼaan tiʼ tuláakal le sukuʼunoʼob yanoʼob way Luʼumeʼ.

12. Aʼal u yóoxpʼéel bix u meyaj teʼ Biblia le tʼaan múuchʼuliloʼ.

12 Teʼ Bibliaoʼ le tʼaan «iglesia» wa múuchʼuliloʼ ku meyaj xan utiaʼal u yúuchul tʼaan tiʼ tuláakal le cristianoʼob yanoʼob tiʼ wa baʼax xóotʼ luʼumiloʼ. Jeʼex ken u yaʼal le Biblia: «Le muchʼ [wa múuchʼulil] j-oksaj óoloʼob túunoʼ, yaan kaʼach jeetsʼel tiʼob tiʼ tuláakal u luʼumiloʼob Judea, Galilea yéetel Samaria» (Hechos 9:31, LTN). Teʼ luʼumiloʼob ku chʼaʼachiʼitaʼaloʼob teʼ tekstoaʼ yaan kaʼach yaʼab múuchʼ sukuʼunoʼob ku muchʼkubaʼobiʼ, baʼaleʼ aʼalaʼabeʼ tuláakloʼobeʼ upʼéel múuchʼulil. Teʼ Pentecostés tiʼ u jaʼabil 33 yaʼab máaxoʼob okjaʼanajoʼob, le oʼolaleʼ jeʼel u páajtal k-aʼalikeʼ tak chéen tu kaajil Jerusaleneʼ yaʼab múuchʼ sukuʼunoʼob yaniʼiʼ (Beetaʼanoʼob 2:41, 46, 47; 4:4; 6:1, 7). Herodes Agripa 1 gobernarnaj tu yóokʼol u luʼumil Judea tak tu jaʼabil 44, yéetel jeʼex u yaʼalik 1 Tesalonicailoʼob 2:14, utiaʼal u jaʼabil 50 yaʼab múuchʼuliloʼob yaan kaʼach teʼ luʼumil jeʼeloʼ. Le oʼolaleʼ, ken u yaʼal le Biblia Herodes joʼopʼ u chʼaʼapachtik «tsʼeʼetsʼek tiʼ le iglesiaoʼ», maʼ xaaneʼ u kʼáat u yaʼal joʼopʼ u chʼaʼapachtik tuláakal le múuchʼuliloʼob ku muchʼkubaʼob kaʼach tu kaajil Jerusalenoʼ (Beetaʼanoʼob 12:1).

13. ¿Bix u maas meyaj le tʼaan múuchʼulil teʼ Bibliaoʼ?

13 Teʼ Bibliaoʼ upʼéel bix u maas meyaj le tʼaan múuchʼuliloʼ letiʼe ken úuchuk tʼaan tiʼ le cristianoʼob yanoʼob tiʼ upʼéel kaajoʼ, kex chéen tu yotoch wa máax ku muchʼkubaʼob. Pabloeʼ kaʼatéen tʼaanaj tiʼ «le iglesiaʼob yaan tu luʼumil Galacia», upʼéel luʼumil yaan tu yáanal u páajtalil Roma, tuʼux yaan kaʼach yaʼab múuchʼuliloʼobiʼ. Pabloeʼ tu yaʼalaj «iglesiaoʼob», tumen táan u tʼaan tiʼ le múuchʼuliloʼob yanoʼob tu kaajil Antioquía, Derbe, Listra yéetel Iconio, tuʼux yéeyaʼab ancianoʼobiʼ (1 Corintoiloʼob 16:1; Galaciailoʼob 1:2; Beetaʼanoʼob 14:19-23). Teʼ Bibliaoʼ, tiʼ tuláakal le múuchʼuliloʼobaʼ ku yaʼalaleʼ «u iglesiaʼob Jajal Dios» (1 Corintoiloʼob 11:16; 2 Tesalonicailoʼob 1:4).

14. ¿Baʼax k-kanik tiʼ bix u meyaj le tʼaan múuchʼulil tiʼ jujumpʼéel tekstoʼob tiʼ le Bibliaoʼ?

14 Yaan tuʼuxoʼobeʼ, yaan kaʼach u chan múuchʼ cristianoʼob ku muchʼkubaʼob tu yotoch wa máax, kex beyoʼ ku yaʼalaʼal kaʼach «iglesia» wa múuchʼulil tiʼob. Lelaʼ jeʼel u páajtal k-ilik tiʼ bix aʼalaʼabik tiʼ le máaxoʼob ku muchʼkubaʼob kaʼach tu yotoch Aquila yéetel Priscila, Ninfas yéetel Filemón (Romailoʼob 16:3-5; Colosailoʼob 4:15; Filemón 2). Le oʼolaleʼ, le mejen múuchʼuliloʼob yanoʼob bejlaʼoʼ, yéetel tak le ku muchʼkubaʼob tu yotoch wa máaxeʼ, unaj u jach líikʼil u yóoloʼob. Tumen jeʼex tu kʼamaj Jéeoba le mejen múuchʼuliloʼob teʼ yáax siglooʼ, ku kʼamik xan le yanoʼob bejlaʼoʼ yéetel ku tsʼáaik xan u yutsil tiʼob.

Le múuchʼuliloʼoboʼ ku nojbeʼenkúuntkoʼob Jéeoba

15. ¿Bix úuchik u yilaʼal tu tsʼáaj u kiliʼich muukʼ Dios tiʼ le múuchʼuliloʼob yanoʼob kaʼach teʼ yáax siglooʼ?

15 Tsʼoʼok k-ilkeʼ Jesuseʼ tu nojbeʼenkúuntaj Jéeoba tu chúumuk le múuchʼulil jeʼex u yaʼalik Salmo 22:22 (Hebreob 2:12). Le oʼolaleʼ u disipuloʼobeʼ unaj xan u beetkoʼob jeʼex letiʼoʼ. Teʼ yáax siglooʼ, le ka yéeyaʼab le cristianoʼob tumen le kiliʼich muukʼ utiaʼal u beetkubaʼob u paalaloʼob Dios yéetel sukuʼuntsiloʼob tiʼ Cristoeʼ, yaan tiʼ letiʼobeʼ tu kʼamoʼob xan u páajtalil utiaʼal u beetkoʼob milagroʼob yéetel uláakʼ jakʼ óol baʼaloʼob. Yaan tiʼ letiʼobeʼ tʼaanajoʼob yéetel naʼatil, tu tsʼakoʼob kʼojaʼanoʼob, tu yaʼaloʼob profecíaʼob yéetel tʼaanajoʼob tak ich uláakʼ tʼaaniloʼob (1 Corintoiloʼob 12:4-11).

16. ¿Bix unaj u meyaj kaʼach tiʼ le cristianoʼob le páajtalil tsʼaʼabtiʼob tumen u kiliʼich muukʼ Diosoʼ?

16 Tiʼ le tʼaan beetaʼab ichil uláakʼ tʼaaniloʼoboʼ, Pabloeʼ tu yaʼalaj: «Unaj in kʼaay yéetel [le páajtalil ku tsʼáaik le kiliʼich muukʼoʼ], baʼaleʼ unaj in kʼaay xan yéetel in naʼat» (1 Corintoiloʼob 14:15). Pabloeʼ u yojleʼ wa maʼ tu naʼatal le baʼax ku yaʼalikoʼoboʼ maʼ kun páajtal u kaʼanskoʼob mix baʼal. Baʼax unaj u kaxkoʼob kaʼacheʼ u nojbeʼenkúuntkoʼob Jéeoba teʼ múuchʼuliloʼ, le oʼolal tu yaʼalaj tiʼ le máaxoʼob tsʼaʼantiʼob tumen le kiliʼich muukʼ u páajtalil u beetkoʼob yaʼab baʼaloʼoboʼ: «Táanilkunteʼex tu yóokʼol tuláakaleʼ le páajtaliloʼob ku beetik u kaxtikoʼob uts le máaxoʼob yanoʼob teʼ j-iglesiaoʼ» (1 Corintoiloʼob 14:4, 5, 12, 23). Pabloeʼ tu yilaj u líiʼsik u yóol le múuchʼuliloʼoboʼ, tumen u yojleʼ le cristianoʼob yanoʼoboʼ yaan u páajtalil tiʼob utiaʼal u nojbeʼenkúuntkoʼob Dios.

17. ¿Baʼax k-ojel yoʼolal le múuchʼuliloʼob yanoʼob bejlaʼoʼ?

17 Jéeobaeʼ láayliʼ táan u yáantik u múuchʼulileʼ. Ku yáantik tuláakal le cristianoʼob kun binoʼob kaʼan yanoʼob bejlaʼoʼ, lelaʼ ku yilaʼal yoʼolal le yaʼab kaʼansaj yéetel nuʼuktaj ku tsʼáaiktiʼoboʼ (Lucas 12:42). Ku tsʼáaik u yutsil tiʼ le máaxoʼob meyajtikoʼ yéetel ku tsʼáaik xan u yutsil tiʼ le múuchʼuliloʼob, tuʼux k-nojbeʼenkúuntik yéetel tuláakal baʼaxoʼob k-beetikoʼ. Teʼ múuchʼuliloʼoboʼ tiʼ k-kaʼansaʼal xan utiaʼal k-kiʼikiʼtʼantik Dios tiʼ jeʼel baʼalak súutukil, kex maʼ tiaʼanoʼon teʼ muchʼtáambaloʼoboʼ.

18, 19. ¿Baʼax taak u beetik le máaxoʼob meyajtik Dios yanoʼob teʼ múuchʼuliloʼoboʼ?

18 Kʼaʼajaktoʼoneʼ le apóstol Pablooʼ tu yaʼalaj tiʼ le cristianoʼob tiʼ le múuchʼulil yaan tu kaajil Filiposoʼ: «Kin kʼat óoltik lelaʼ: [...] Ka chuʼupuk a kuxtaleʼex yéetel u yich u [maʼalob] meyaj le ku taal tioʼolal Jesucristo, utiaʼal u nojbeʼenil yéetel u kiʼikiʼtʼaanil Jajal Dios». Lelaʼ u kʼáat u yaʼaleʼ le cristianoʼoboʼ unaj kaʼach u kʼaʼaytkoʼob le maʼalob péektsil tiʼ le máakoʼoboʼ (Filipenses 1:9-11, LTN; Filiposiloʼob 3:8-11). Le oʼolaleʼ, Pabloeʼ tu yaʼalaj tiʼ u sukuʼunoʼob: «Unaj k-kiʼikiʼtʼantik mantatsʼ Jajal Dios tu yoʼolal Jesucristo. Le kiʼikiʼtʼaanaʼ letiʼ le siibal unaj k-tsʼáaikoʼ. ¡Koʼox túun kiʼikiʼtʼantik u kʼaabaʼ yéetel k-chiʼ!» (Hebreob 13:15.)

19 Techeʼ, ¿kiʼimak wa a wóol jeʼex Jesús ikil a nojbeʼenkúuntik Dios teʼ múuchʼuliloʼ, yéetel ikil a kʼaʼaytik u kʼaabaʼ tiʼ le máaxoʼob maʼ u kʼaj óoloʼoboʼ? (Hebreob 2:12; Romailoʼob 15:9-11.) Le núukil ken a tsʼáaoʼ yaan yil yéetel wa ka naʼatik tubeel bix u meyaj u múuchʼulil Dios. Teʼ tuláakʼ xookoʼ yaan k-ilik bix u nuʼuktik Jéeoba le múuchʼuliloʼoboʼ yéetel bix u yáantkoʼon k-maas meyajteʼ.

¿Kʼajaʼan wa toʼon?

• ¿Bix úuchik u yantal u «iglesia Jajal Dios» tuʼux táakaʼan le máaxoʼob kun binoʼob kaʼanoʼ?

• ¿Máakalmáak le uláakʼ óoxpʼéel bix u meyaj le tʼaan múuchʼulil teʼ Bibliaoʼ?

• David, Jesús yéetel le cristianoʼob teʼ yáax siglooʼ, ¿baʼax jach u kʼáat u beetoʼob kaʼach, yéetel baʼax unaj u péekskoʼon k-beet leloʼ?

[U kʼáatchiʼiloʼob le xookoʼ]

[U tsolajil le oochel teʼ táan juʼun 8]

¿Tiʼ baʼax múuchʼulil tu beetaj u cháaltunil wa u chuumpakʼil Cristo?

[U tsolajil le oochel teʼ táan juʼun 9]

Le cristianoʼob ku muchʼkubaʼob kaʼach tiʼ jeʼel baʼalak kaajileʼ letiʼob «u iglesiaʼob» wa u múuchʼuliloʼob Jajal Dios

[U tsolajil le oochel teʼ táan juʼun 10]

Jeʼex le sukuʼunoʼob yanoʼob tu luʼumil Benínoʼ, toʼon xaneʼ k-nojbeʼenkúuntik Jéeoba teʼ múuchʼuliloʼoboʼ