Xeen tiʼ baʼax ku taasik

Xeen tu cuadroil baʼax ku taasik

Le tsʼíiboʼ upʼéel baʼal jach Meyajnaj Tu úuchben kaajil Israel

Le tsʼíiboʼ upʼéel baʼal jach Meyajnaj Tu úuchben kaajil Israel

Le tsʼíiboʼ upʼéel baʼal jach Meyajnaj Tu úuchben kaajil Israel

¿A XOKMAJ wa le poema ku kʼaabaʼtik Ilíada wa le Odisea, tsʼíibtaʼaboʼob tu úuchben kaajil Greciaoʼ? Ku tuklaʼaleʼ tsʼíibtaʼaboʼob teʼ siglo nueve wa teʼ siglo ocho táanil tiʼ u taal Cristooʼ. Le kaʼapʼéel poemaʼobaʼ, ¿baʼax u jelaʼaniloʼob tiʼ le Biblia, upʼéel libro káaj u tsʼíibtaʼal yaʼab jaʼaboʼob táanil tiʼ letiʼoboʼ? Upʼéel tiʼ u jelaʼaniloʼobeʼ tiʼ ku yaʼalaʼal teʼ libro La Biblia judía y la Biblia cristiana: «Le Bibliaoʼ kex 429 utéenel ku tʼaan tiʼ u yúuchul tsʼíib bey xan tiʼ tsʼíiboʼob beetaʼanoʼob. Baʼaleʼ le Ilíadaoʼ chéen utéen ku tʼaan tiʼ uláakʼ tsʼíib yéetel le Odiseaoʼ mix utéen».

Le libro The Oxford Encyclopedia of Archaeology in the Near East (Enciclopedia Oxford tiʼ u arqueologíai Oriente Próximo) ku tsolikeʼ «tu úuchben kaajil Israeleʼ, le tsʼíiboʼ upʼéel baʼal jach ku meyaj kaʼach ichil le adoracionoʼ». Jeʼex u núuptʼaanil le Leyoʼ, tsʼíibtaʼabi yéetel ku xokaʼal kaʼach tu táan tuláakal le kaajoʼ, tuʼux táakaʼan koʼoleloʼob yéetel mejen paalaloʼobiʼ. Suuk xan u xokaʼal ichil u múuchʼ máakoʼob bey xan u xokaʼal chéen tu juunal máak. Ka tsʼoʼok u xakʼaltik jujumpʼéel baʼaloʼob yaan yil yéetel le Leyoʼ, Alan Millard, utúul nojoch j-kaʼansaj ku meyaj tu Universidadi Liverpooleʼ, tu yaʼalaj: «Le xook yéetel tsʼíiboʼ jach suuk kaʼach u beetaʼal tumen tuláakal [le israelitaʼoboʼ]» (Deuteronomio 31:9-13; Josué 1:8; Nehemías 8:13-15; Salmo 1:2).

Apóstol Pabloeʼ ku yaʼaliktoʼon bix unaj k-ilik le kiliʼich tsʼíiboʼoboʼ: «Tuláakal baʼax aʼalaʼab tiʼ le Kiliʼich Tsʼíiboʼ, tsʼíibtaʼan utiaʼal ka kaambalnakoʼon, utiaʼal ka yanaktoʼon alab óolal». Techeʼ, ¿ka xokik wa le Biblia sáamsamaloʼ? Wa ka beetkeʼ yaan a weʼesik jach nojoch baʼal a wilik le kiliʼich tsʼíiboʼoboʼ (Romailoʼob 15:4).