Xeen tiʼ baʼax ku taasik

Xeen tu cuadroil baʼax ku taasik

Jéeobaeʼ maʼ talam bix u kaʼanskoʼoniʼ

Jéeobaeʼ maʼ talam bix u kaʼanskoʼoniʼ

«Ta weʼesaj tiʼ le mejen paalaloʼoboʼ le kaʼansajoʼob ta taʼakaj tubeel tiʼ le máaxoʼob jach kaanbalnajaʼanoʼob yéetel yaan u naʼatoʼoboʼ.» (LUC. 10:21)

1. ¿Baʼaxten kiʼimak u yóol kaʼach Jesús? (Ilawil le dibujo yaan tu káajbal le xookaʼ.)

ILAWIL bix kiʼimakil u yóol Jesús, táan u cheʼej. ¿Baʼaxten ta tʼaan? Tumen táan u suut u 70 disipuloʼob tu túuxtaj u kʼaʼaytoʼob u Reino Diosoʼ. Jesuseʼ u yojel kaʼacheʼ yaʼab máak maʼ ken u kʼam le maʼalob péektsiloʼ, le oʼolal jach taak u yojéeltik kaʼach bix binik tiʼ u disipuloʼoboʼ. Ichil le máaxoʼob maʼ uts tu tʼaan u yuʼubikoʼoboʼ tiaʼan le escribaʼob yéetel le fariseoʼob kaʼanchajaʼan u xookoʼob yéetel yaan u naʼatoʼoboʼ. Letiʼobeʼ u kʼáatoʼob ka ilaʼak Jesús chéen bey juntúul carpinteroeʼ yéetel ka ilaʼak u disipuloʼob chéen bey «óotsil máakoʼob maʼ xooknajaʼanoʼobeʼ» (Bax. 4:13; Mar. 6:3). Kex beyoʼ ka suunaj u disipuloʼob teʼ kʼaʼaytajoʼ jach kiʼimak u yóoloʼob. Le disipuloʼoboʼ kʼaʼaytajnajoʼob kex le máakoʼob yéetel le demonioʼob maʼ u kʼáatoʼoboʼ. ¿Baʼax áantoʼob utiaʼal u kiʼimaktal u yóoloʼob yéetel maʼ u chʼaʼikoʼob saajkil? (Xok Lucas 10:1, 17-21.)

2. 1) ¿Baʼaxten tu yaʼalaj Jesús tiʼ u disipuloʼob mejen paalaloʼob? 2) ¿Baʼax áant u disipuloʼob Jesús u naʼatoʼob le baʼaxoʼob talamtak ku kaʼansik le Bibliaoʼ?

2 Jesuseʼ tu yaʼalaj tiʼ Jéeoba: «In Taata, teech u Yuumil kaʼan yéetel Luʼum. Kin kiʼikiʼtʼantkech tu táan le máakoʼoboʼ, tumen ta weʼesaj tiʼ le mejen paalaloʼoboʼ le kaʼansajoʼob ta taʼakaj tiʼ le máaxoʼob jach kaanbalnajaʼanoʼob yéetel yaan u naʼatoʼoboʼ. Beyoʼ, in Yuum, tumen bey ta wóotilak ka úuchkoʼ» (Mat. 11:25, 26). ¿Baʼaxten tu yaʼalaj Jesús tiʼ u disipuloʼob mejen paalaloʼob? Tumen letiʼobeʼ ku chaʼik u kaʼansaʼaloʼob jeʼex le mejen paalaloʼoboʼ, pero le escribaʼob yéetel le fariseoʼoboʼ maʼatech u chaʼik u kaʼansaʼaloʼob tumen ku yaʼalikoʼobeʼ kaʼanchajaʼan u xookoʼob yéetel yaan u naʼatoʼob (Mat. 18:1-4). Le disipuloʼoboʼ kabal u yóoloʼob, le oʼolal Jéeobaeʼ yéetel u kiliʼich muukʼeʼ tu beetaj u naʼatkoʼob le baʼaloʼob talamtak ku kaʼansik le Bibliaoʼ. Pero u nuuktakil le judíoʼoboʼ kaʼanal u yichoʼob yéetel pixaʼan u tuukuloʼob tumen Satanás.

3. ¿Baʼax ken k-il teʼ xookaʼ?

3 Jesuseʼ jach kiʼimakchaj u yóol tumen tu yileʼ Jéeobaeʼ tak tiʼ le máaxoʼob maʼ kaʼanchajaʼan u xookoʼob ku kaʼansik le baʼaloʼob talamtak yaan teʼ Bibliaoʼ. Jéeobaeʼ maʼ kʼexpajkiʼ, tak bejlaʼa u kʼáat ka séeb naʼataʼak le baʼaloʼob talamtakoʼ. ¿Baʼaxten k-aʼalik maʼ kʼexpajak bix u kaʼansaj Jéeobaiʼ? Teʼ xookaʼ yaan k-ilik bix u kaʼansik Jéeoba bejlaʼa le baʼaxoʼob talamtak yaan teʼ Biblia tiʼ le máaxoʼob kabal u yóoloʼoboʼ.

KU TSOʼOLOL TIʼ TULÁAKAL MÁAK BAʼALOʼOB TALAMTAK

4. ¿Bix tsʼoʼok u yáantaj le revista U Pʼíich Tulumil Kanan maas séeb u naʼataʼaloʼ?

4 Teʼ tu tsʼook añoʼobaʼ u kaajal Jéeobaeʼ tsʼoʼok u kʼexik bix u kaʼansaj, tumen bejlaʼeʼ le publicacionoʼoboʼ maas séeb u naʼataʼal yéetel claro. Koʼox ilik óoxpʼéel baʼaxoʼob eʼesik. Yáaxeʼ bejlaʼeʼ ku jóoʼsaʼal junpʼéel revista U Pʼíich Tulumil Kanan maas séeb u naʼataʼal (edición simplificada). * Lelaʼ jach tsʼoʼok u yáantik yaʼab máakoʼob, tak le máaxoʼob maʼ u jach ojloʼob xook wa istikyaj u naʼatkoʼob junpʼéel idiomaoʼ. Le taatatsiloʼoboʼ tsʼoʼok u yilkoʼobeʼ u paalaloʼobeʼ maas séeb u naʼatkoʼob le baʼax ku yaʼalik le revistaaʼ. Yaʼabeʼ tsʼoʼok u tsʼíibtikoʼob cartaʼob utiaʼal u tsʼáaikoʼob u diosboʼotikil. Juntúul kiikeʼ tu yaʼaleʼ sajak comentar tu xookil U Pʼíich Tulumil Kanan. Pero xuʼul u sajaktal. Ka káaj u meyaj le revista tiʼ le kiikoʼ, tu yaʼalaj: «Bejlaʼeʼ yaʼab u téenel kin comentar, tsʼoʼoleʼ xuʼul in sajaktal. ¡Jach kin tsʼáaik u graciasil tiʼ Jéeoba bey xan tiʼ teʼex!».

5. ¿Baʼax utsiloʼob tsʼoʼok u taasik le túumben Biblia ich inglesoʼ?

5 U kaʼapʼéeleʼ letiʼe Biblia U Suttʼaanil Túumben Luʼum ich inglés presentartaʼab 5 tiʼ octubre tiʼ 2013 teʼ reunion anualoʼ. Le Bibliaaʼ jel xakʼaltaʼab utiaʼal u maas séebtal u naʼataʼal baʼax ku yaʼalik. * Utiaʼal lelaʼ menoskíintaʼab u tʼaaniloʼob jujunpʼéel tekstoʼob, chéen baʼaleʼ maʼ kʼexpaj baʼax u kʼáat u yaʼaliʼ. Jeʼex teʼ Job 10:1, ku taasik kaʼach 27 tʼaanoʼob pero bejlaʼeʼ chéen 19. Proverbios 8:6 xaneʼ ku taasik kaʼach 20 tʼaanoʼob pero bejlaʼeʼ chéen 13. Le oʼolal bejlaʼeʼ maas séeb u naʼataʼal le tekstoʼobaʼ. Juntúul sukuʼun yéeyaʼan tsʼoʼok u xáantal joʼopʼok u meyajtik Jéeobaeʼ, ku yaʼalik: «Táant u tsʼoʼokol in xokik u libroil Job teʼ túumben Bibliaaʼ yéetel tin wuʼuyaj bey mix juntéen in xookeʼ». Yaʼab sukuʼunoʼobeʼ tsʼoʼok xan u yuʼubikubaʼob beyoʼ.

6. ¿Bix a wuʼuyikaba úuchik a maas naʼatik baʼax ku yaʼalik Mateo 24:45 tak 47?

6 U yóoxpʼéeleʼ tsʼoʼok u maas naʼataʼal jujunpʼéel baʼaloʼob ku yaʼalik le Bibliaoʼ. Por ejemploeʼ teʼ revista U Pʼíich Tulumil Kanan 15 tiʼ julio tiʼ 2013, maas naʼataʼab máax «le palitsil chúukaʼan u yóol yéetel yaan u naʼat[oʼ]» (Mat. 24:45-47). Le xookoʼ tu yaʼaleʼ le palitsil chúukaʼan u yóoloʼ letiʼe Cuerpo Gobernanteoʼ. Le revistaaʼ tu tsolaj xaneʼ le ken tʼaanak le Biblia tiʼ «uláakʼ palitsiloʼob[oʼ]» táan u tʼaan tiʼ le yéeyaʼanoʼob bey xan «uláakʼ tamanoʼob» ken u xokoʼob le publicacionoʼoboʼ (Juan 10:16). Toʼoneʼ jach kiʼimakchaj k-óol úuchik k-kanik lelaʼ yéetel kiʼimak xan k-óol ikil k-kaʼansik tiʼ uláakʼ máakoʼob. ¿Bix uláakʼ tsʼoʼok u yeʼesik Jéeoba u kʼáat ka séeb naʼataʼak le baʼaxoʼob ku kaʼansikoʼ?

MAAS SÉEB U NAʼATAʼAL BAʼAX KU YAʼALIK LE BIBLIAOʼ

7, 8. Aʼal jujunpʼéel baʼaloʼob ku tsolik le publicacionoʼob bey profecíaʼoboʼ.

7 Wa tsʼoʼok u yúuchtal joʼopʼok a meyajtik Jéeobaeʼ maʼ xaaneʼ tsʼoʼok a tsʼáaik cuentaeʼ le publicacionoʼoboʼ tsʼoʼok u kʼexpajal bix u tsolkoʼob jujunpʼéel tiʼ le baʼaxoʼob ku yaʼalik le Bibliaoʼ. Úuchjeakileʼ le publicacionoʼoboʼ ku tsolkoʼobeʼ le baʼaxoʼob úuch ichil u kuxtal jujuntúul máakoʼob wa uláakʼ baʼaloʼob ku chʼaʼchiʼitik le Bibliaoʼ ku yilaʼaloʼob bey profecíaʼobeʼ. Lelaʼ ¿maʼalob wa túun ka u beet le publicacionoʼoboʼ? Maʼalob, tumen tak Jesús beet beyaʼ. Juntéenjeakileʼ tu yaʼaleʼ le bukaʼaj tiempo tu máansaj Jonás ichil u nakʼ le nuxiʼ kayoʼ ku chíikbesik le bukaʼaj tiempo kun xáantal mukaʼanoʼ (xok Mateo 12:39, 40).

8 Le Bibliaoʼ ku tʼaan xan tiʼ uláakʼ baʼaloʼob jeʼel u páajtal u yaʼalaʼal bey profecíaʼobeʼ tumen yaan baʼax ku chíikbeskoʼob. Le apóstol Pablooʼ tʼaanaj tiʼ le baʼaloʼobaʼ. Tu yaʼaleʼ le bix tu bisiluba Abrahán yéetel Agar bey xan Saraoʼ ku chíikbesik le bix u biskuba Jéeoba yéetel u úuchben kaajil Israel bey xan yéetel u jaats u kaajal yaan teʼ kaʼanoʼ (Gal. 4:22-26). Pabloeʼ tu yaʼalaj xaneʼ le tabernáculo, le templo, u kʼiinil le saʼatsaj siʼipil, u nojchil le sacerdoteʼob yéetel uláakʼ baʼaloʼob ku yaʼalik le Leyoʼ «u yoochel le maʼalob baʼaloʼob kun taaloʼoboʼ» (Heb. 9:23-25; 10:1). Ken k-xok le baʼaxoʼob ku yaʼalik le Biblia yéetel ken k-naʼat baʼax ku chíikbeskoʼobeʼ ku maas muʼukʼaʼantal k-fe. Chéen baʼaleʼ, ¿u kʼáat wa túun u yaʼaleʼ yaan baʼax ku chíikbesik cada juntúul máax, cada baʼax uchaʼan wa cada junpʼéel baʼal ku yaʼalik le Bibliaoʼ?

9. ¿Bix tu tsolil le publicacionoʼob u tsikbalil Nabotoʼ?

9 Úuchjeakileʼ le publicacionoʼoboʼ tu yaʼaloʼobeʼ cada juntúul máax, cada baʼax uchaʼan wa cada junpʼéel baʼal ku yaʼalik le Bibliaoʼ yaan baʼax ku chíikbeskoʼob. Por ejemploeʼ le Bibliaoʼ ku tsikbaltik baʼax tu beetaj le kʼasaʼan reina Jezabeloʼ. Letiʼeʼ tu túuxtaj kíimsbil Nabot, utiaʼal u pʼáatal tiʼ Acab u parcelail le uvaʼob utiaʼal Nabot kaʼachoʼ (1 Rey. 21:1-16). Tu añoil 1932, U Pʼíich Tulumil Kanan ich ingleseʼ tu yaʼaleʼ Acab yéetel Jezabeleʼ ku chíikbeskoʼob Satanás yéetel le máaxoʼob tsaypachtikoʼ. Naboteʼ ku chíikbesik Jesús, le úuchik u kíimsaʼal Nabotoʼ ku chíikbesik úuchik u kíimsaʼal Jesús. Pero le libro “Santificado sea tu nombre” jóoʼsaʼab tu añoil 1964, tu yaʼaleʼ Naboteʼ ku chíikbesik le yéeyaʼanoʼoboʼ yéetel Jezabeleʼ ku chíikbesik le religionoʼob maʼatech u kaʼanskoʼob u jaajiloʼ. Le úuchik u chʼaʼpachtaʼal Nabot tumen Jezabeloʼ ku chíikbesik bix kun chʼaʼpachtbil le yéeyaʼanoʼob tu tsʼook kʼiinoʼoboʼ. Le baʼaxoʼob tsʼoʼok k-aʼalikaʼ jach tu muʼukʼaʼankúuntaj u fe le sukuʼunoʼob ichil yaʼab tiempooʼ. Chéen baʼaleʼ bejlaʼeʼ maʼ bey u tsoʼololiʼ, ¿baʼaxten?

10. 1) ¿Baʼax ku beetik le palitsil utiaʼal u tsolik junpʼéel tsikbaliloʼ? 2) ¿Maases tiʼ baʼax ku tʼaan le publicacionoʼob bejlaʼoʼ?

10 Ichil yaʼab añoʼobeʼ Jéeobaeʼ tsʼoʼok u yáantik «le palitsil chúukaʼan u yóol yéetel yaan u naʼat» utiaʼal ka u kanáant baʼax ku tsoʼolol teʼ publicacionoʼoboʼ. ¿Bix u chíikpajal lelaʼ? Bejlaʼeʼ le palitsil chúukaʼan u yóoloʼ utiaʼal u tsolik de ke táakaʼan junpʼéel profecía ichil junpʼéel tsikbalileʼ kʼaʼabéet yaan uláakʼ teksto k-eʼesik. Lelaʼ bey beetaʼabikaʼ tumen jujunpʼéel tiʼ le tsikbaliloʼob ku tsoʼolol kaʼach teʼ publicacionoʼobo talam u naʼataʼal yéetel u kʼaʼajsaʼal. Tsʼoʼoleʼ como chéen ku tsoʼolol baʼax ku chíikbesik le máaxoʼob wa le baʼaxoʼob ku yaʼalik le tsikbaliloʼ, ku pʼáatal maʼ tu naʼatik máak baʼax u kʼáat u kaʼanse. Pero bejlaʼeʼ le publicacionoʼoboʼ ken u tsoloʼob junpʼéel baʼax ku yaʼalik le Bibliaoʼ maases ku tsolkoʼob bix jeʼel u muʼukʼaʼankúuntik k-fejeʼ, bix jeʼel k-eʼesik chúukaʼan óolaleʼ yéetel bix jeʼel k-maas yaabiltik Dioseʼ. *

U tsikbalil Naboteʼ yaan baʼax ku kaʼansiktoʼon (Ilawil xóotʼol 11)

11. 1) ¿Bix u tsoʼolol u tsikbalil Nabot bejlaʼeʼ, yéetel baʼax ku kaʼansiktoʼon? 2) Bejlaʼeʼ ¿baʼaxten maʼatech u tsoʼolol baʼax ku chíikbesik le máaxoʼob wa le baʼaxoʼob ku chʼaʼchiʼitaʼal tiʼ junpʼéel tsikbaliloʼ? (Ilawil le xook «Kʼáatchiʼob ku beetaʼal» yaan teʼ táan juʼun 17.)

11 Le baʼax tsʼoʼok u tsoʼolol yoʼolal Nabot bejlaʼoʼ maas chéen chʼaʼabil u naʼataʼal. Naboteʼ maʼ kíim utiaʼal u chíikbesik Jesús wa le yéeyaʼanoʼoboʼ. Baʼaxeʼ kíimi tumen chúukpaj u yóol tiʼ Dios. Kex chʼaʼpachtaʼab tumen juntúul reina jach yaan u páajtalileʼ tu beetaj baʼax ku yaʼalik Jéeoba (Núm. 36:7; 1 Rey. 21:3). ¿Máasaʼ lelaʼ junpʼéel maʼalob ejemplo utiaʼal le máaxoʼob ku chʼaʼpachtaʼaloʼob ikil u meyajtikoʼob Dios teʼ kʼiinoʼobaʼ? (xok 2 Timoteo 3:12). Jeʼex k-ilkoʼ bejlaʼeʼ maas séeb k-naʼatik yéetel k-kʼaʼajsik, tsʼoʼoleʼ le baʼax ku kaʼansikoʼ ku muʼukʼaʼankúuntik k-fe.

12. 1) ¿Baʼax maʼ unaj u tuʼubultoʼoniʼ? 2) ¿Baʼaxten maas chéen chʼaʼabil k-naʼatik le baʼaxoʼob talamtak ku kaʼansik le Bibliaoʼ? (Ilawil le tsolajiloʼ.)

12 Unaj k-kʼaʼajsikeʼ jujunpʼéel tiʼ le tsikbaliloʼob yaan teʼ Bibliaoʼ yaan xan baʼax ku chíikbeskoʼob, chéen baʼaleʼ teʼ publicacionoʼoboʼ maas ku yilaʼal u tsoʼolol baʼax ku kaʼansiktoʼon yéetel bix u yáantkoʼon ichil k-kuxtal. Por ejemploeʼ Naboteʼ kex chʼaʼpachtaʼab yéetel kíimsaʼabeʼ tu yeʼesaj chúukaʼan óolal, lelaʼ ku kʼaʼajsiktoʼon le chúukaʼan óolal tu yeʼesaj Cristo bey xan le chúukaʼan óolal ku yeʼesik le yéeyaʼanoʼoboʼ. Tsʼoʼoleʼ ku kʼaʼajsik xan toʼon le chúukaʼan óolal ku yeʼesik le «uláakʼ tamanoʼob[oʼ]». Jeʼex k-ilkoʼ le bix u kaʼanskoʼon Jéeoba bejlaʼoʼ maas chéen chʼaʼabil yéetel claro u naʼataʼal. *

U KETTʼAANOʼOB JESUSEʼ MAAS CLARO U TSOʼOLOL

13. ¿Baʼax eʼesik maas séeb u naʼataʼal u kettʼaanoʼob Jesús?

13 Jesucristoeʼ letiʼe maas Maʼalob j-Kaʼansaj anchajaʼanoʼ. Jesuseʼ jach uts tu tʼaan kaʼach u meyajtiʼ kettʼaanoʼob wa ejemploʼob utiaʼal u kaʼansaj (Mat. 13:34). Le kettʼaanoʼob meyajnajtiʼoʼ jach maʼalobtak tumen kex talam baʼax u kʼáat u kaʼanseʼ séeb u naʼataʼal yéetel ku kʼuchul tu puksiʼikʼal máak. U kaajal Jéeobaeʼ tsʼoʼok u máan kʼiin joʼopʼok u tsolik maas claro u kettʼaanoʼob Jesús. Jeʼex U Pʼíich Tulumil Kanan 15 tiʼ diciembre tiʼ 2014, tu yáantoʼon k-maas naʼat u kettʼaanoʼob Jesús tu yoʼolal le levaduraoʼ, u neekʼ le mostazaoʼ yéetel u redil le chuk kayoʼ. Bejlaʼeʼ k-ojleʼ le kettʼaanoʼobaʼ táan u tʼaanoʼob tiʼ bix tsʼoʼok u yáantaj le Reino utiaʼal ka meyajtaʼak Dios tumen u jejeláasil máakoʼoboʼ.

14. 1) ¿Bix u tsoʼolol kaʼach u kettʼaanil le samaritanooʼ? 2) ¿Bix u naʼataʼal u kettʼaanil le samaritano bejlaʼoʼ?

14 Jujunpʼéel tiʼ le kettʼaanoʼob tu yaʼalaj Jesusoʼ yaʼab baʼax táakaʼaniʼ. Yanoʼobeʼ profecíaʼob, pero yanoʼobeʼ chéen ku kaʼansiktoʼon wa baʼax. ¿Bix jeʼel k-ojéeltik máakalmáak yaan u profecíailoʼob yéetel máakalmáak minaʼaneʼ? Jéeobaeʼ tsʼoʼok u yáantkoʼon k-maas naʼate. Koʼox tʼaan tiʼ bix úuchik u meyaj tiʼ Jesús u kettʼaanil le samaritanoeʼ (Luc. 10:30-37). Tu añoil 1924, U Pʼíich Tulumil Kanan ich ingleseʼ tu yaʼaleʼ le samaritanooʼ ku chíikbesik Jesús, u bejil Jerusalén ku bin Jericooʼ ku chíikbesik bix yanil wíinik desde ka kʼebanchaj Adán yéetel Eva. Tsʼoʼoleʼ le j-ookoloʼoboʼ ku chíikbesik le nukuch empresaʼob yéetel le máaxoʼob meyajtikoʼ, le sacerdote yéetel le levitaoʼ ku chíikbesik le religionoʼob maʼatech u kaʼanskoʼob u jaajiloʼ. Pero bejlaʼeʼ teʼ publicacionoʼoboʼ ku meyaj le kettʼaan utiaʼal u kaʼansaʼal maʼ unaj k-pʼektik mix máakiʼ. Toʼoneʼ k-ilik k-áantik tuláakal, maases utiaʼal ka u kanoʼob u jaajil tu yoʼolal Dios. ¿Máasaʼ jach kiʼimak k-óol ikil k-naʼatik baʼax ku kaʼansik Jéeoba?

15. ¿Baʼax ken k-il teʼ xook ku segueroʼ?

15 Teʼ xook ku segueroʼ yaan k-tʼaan tiʼ u kettʼaanil le diez x-chʼúupalaloʼoboʼ (Mat. 25:1-13). ¿Bix u kʼáat Jesús ka k-naʼat le kettʼaan teʼ tu tsʼook kʼiinoʼobaʼ? ¿Yaan wa baʼax ku chíikbesik cada juntúul máax, cada baʼax uchaʼan wa cada junpʼéel baʼal ku yaʼalik le kettʼaanaʼ? ¿Yaan wa ta tʼaan baʼax ku kaʼansik jeʼel u yáantkoʼon teʼ tu tsʼook kʼiinoʼobaʼ? Lelaʼ yaan k-ilik teʼ xook ku segueroʼ.

^ xóot’ol 4 Le revista U Pʼíich Tulumil Kanan séeb u naʼataʼaloʼ (edición simplificada) yáax jóoʼsaʼab ich inglés tu mesil julio tiʼ 2011. Ka tsʼoʼokeʼ jóoʼsaʼab ichil uláakʼ idiomaʼob.

^ xóot’ol 5 Utiaʼal u traducirtaʼal le Biblia U Suttʼaanil Túumben Luʼum ich mayaoʼ meyajnaj le túumben Biblia ich inglesoʼ. Tsʼoʼoleʼ yaan xan u traducirtaʼal ichil uláakʼ idiomaʼob.

^ xóot’ol 10 Le libro Yanaktoʼon le fe anchajtiʼoboʼ ku tʼaan tiʼ 14 máakoʼob meyajt Dios. Le libroaʼ maʼatech u yaʼalik baʼax ku chíikbesik le máaxoʼob ku chíikpajal teʼ tsikbaloʼ, baʼaxeʼ ku tsolik baʼax jeʼel k-kanik tiʼ letiʼobeʼ.

^ xóot’ol 12 Ichil le Bibliaoʼ yaan baʼaloʼob «talam u naʼataʼaloʼob[iʼ]», jeʼex le cartaʼob tu tsʼíibtaj Pablooʼ. Tuláakal le máaxoʼob tsʼíibt le Bibliaoʼ letiʼe kiliʼich muukʼ áantoʼoboʼ. Bejlaʼa xaneʼ Dioseʼ ku yáantik le máaxoʼob meyajtik utiaʼal ka u naʼatoʼob «tak le taamtam baʼaloʼob ku taal tiʼ Diosoʼ» (2 Ped. 3:16, 17; 1 Cor. 2:10).