Xeen tiʼ baʼax ku taasik

Xeen tu cuadroil baʼax ku taasik

TIʼ U YÁAX TÁAN JUʼUNIL | JEʼEL U PÁAJTAL A NAʼATIK LE BIBLIAOʼ

Jeʼel k-áantkech a naʼat le Bibliaoʼ

Jeʼel k-áantkech a naʼat le Bibliaoʼ

Tukulteʼ ka bin xíimbal tiʼ junpʼéel luʼum maʼ a kʼaj óoliʼ. Ka wilkeʼ le máakoʼoboʼ jelaʼan u kuxtaloʼob, yaanal baʼax ku jaantkoʼob yéetel mix juntéen a wil le clase taakʼin ku meyajtiʼoboʼ. ¿Máasaʼ maʼ ten a kaxt baʼax a beete?

Ken a yáax xok le Bibliaoʼ maʼ xaaneʼ jeʼel xan a wuʼuyikaba bey tiaʼanech tiʼ junpʼéel luʼum maʼ a kʼaj óoleʼ. Yaan a kʼaj óoltik úuchben chʼiʼibaloʼob, jeʼex le filisteoʼoboʼ, yéetel yaan a wojéeltik baʼaloʼob jelaʼantak suuk u beetaʼal úuchjeakil, jeʼex le u jatik u nookʼ máakoʼ. Yaan xan a wojéeltikeʼ anchaj junpʼéel janal u kʼaabaʼeʼ maná bey xan junpʼéel taakʼin u kʼaabaʼeʼ dracma (Éxodo 16:31; Josué 13:2; 2 Samuel 3:31; Lucas 15:9). Tuláakal lelaʼ jeʼel u xaʼakʼbesik a tuukuleʼ. Le oʼolaleʼ ¿máasaʼ jeʼel u kiʼimaktal a wóol wa ka áantaʼakecheʼ?

LE ÁANTAJ TSʼAʼAB ÚUCHJEAKILOʼ

Desde ka káaj u tsʼíibtaʼal le Biblia teʼ siglo 16 táanil tiʼ Cristooʼ, yaan áantaj tsʼoʼok u tsʼaʼabal utiaʼal ka páajchajak u naʼataʼal. Por ejemploeʼ Moisés, u yáax joʼolpóopil u kaajil Israeleʼ, «tu tsʼáaj u yóol u tsol» le baʼax tsʼíibtaʼaboʼ (Deuteronomio 1:5, Traducción del Nuevo Mundo de las Santas Escrituras).

Ka máan mil añoseʼ láayliʼ yaan máakoʼob u yojel u tsoloʼob u Tʼaan Dioseʼ. Tu jaʼabil 455 táanil tiʼ Cristoeʼ tu kʼíiwikil Jerusaleneʼ tu muchʼuba yaʼab judíoʼob; ichileʼ tiaʼan tak mejen paalaliʼ. U j-kaʼanbesajiloʼob le Bibliaoʼ káaj «u kʼaʼam xokikoʼob u juʼunil u yaʼalmaj tʼaan [Dios]», ka tu tsoloʼob tiʼ le máakoʼob «utiaʼal ka páatak u yutsil naʼatkoʼob le xookoʼ» (Nehemías 8:1-8).

Ka máan kex quinientos añoseʼ, Jesucristoeʼ tu tsʼáaj xan u yóol u kaʼans baʼax ku yaʼalik le Kiliʼich Tsʼíiboʼoboʼ. U jaajileʼ maases kʼaj óoltaʼab bey juntúul j-kaʼansajeʼ (Juan 13:13). Letiʼeʼ tu kaʼansaj máakoʼob junmúuchʼ yaniloʼob bey xan a jujuntúulil. Juntéenjeakeʼ tu muchʼaj yaʼab máakoʼob tiʼ junpʼéel puʼukeʼ ka joʼopʼ u kaʼanskoʼob. Le máakoʼoboʼ hasta «pʼáat jaajap u chiʼob yoʼolal bix u kaʼansaj» (Mateo 5:1, 2; 7:28). Tu jaʼabil 33, Jesuseʼ tʼaanaj yéetel kaʼatúul u disipuloʼob le táan u binoʼob tiʼ junpʼéel chan kajtalil naatsʼ Jerusalenoʼ, ka joʼopʼ «u tsoliktiʼob tuláakal le baʼaxoʼob ku yaʼalik le Kiliʼich Tsʼíiboʼob[oʼ]» (Lucas 24:13-15, 27, 32).

U disipuloʼob Jesuseʼ tu kaʼansoʼob xan tiʼ uláakʼ máakoʼob le baʼax ku yaʼalik u Tʼaan Diosoʼ. Juntéenjeakeʼ juntúul jalaʼach etiopíaileʼ táan u xokik kaʼach junxóotʼ tiʼ le Kiliʼich Tsʼíiboʼoboʼ. Le disipulo Felipeoʼ náatsʼ tu yiknaleʼ ka tu kʼáatajtiʼ: «¿Jach wa tu jaajil ka naʼatik le baʼax ka xokikoʼ?». Le máakoʼ tu núukaj: «¿Bix túun jeʼel u páajtal in naʼatik wa minaʼan máax tsolikteneʼ?». Ka túun tsolaʼabtiʼ tumen Felipe (Baʼaxoʼob [Hechos] 8:27-35).

LE ÁANTAJ KU TSʼAʼABAL BEJLAʼOʼ

Jeʼex úuchjeakil anchaj máaxoʼob kaʼansik baʼax ku yaʼalik le Kiliʼich Tsʼíiboʼoboʼ, bejlaʼeʼ u j-jaajkunajoʼob Jéeobaeʼ táan u kaʼanskoʼob baʼax ku yaʼalik le Biblia tiʼ u máakiloʼob 239 luʼumoʼob (Mateo 28:19, 20). Cada semanaeʼ ku yáantkoʼob maas tiʼ nueve millones máakoʼob u naʼatoʼob le Bibliaoʼ. Yaʼab tiʼ le máakoʼobaʼ líikʼoʼob tiʼ kaajoʼob tuʼux maʼ kʼaj óolaʼan le cristianoʼoboʼ. Gratis u kaʼansaʼaloʼob. Yaneʼ tu yotoch ku kaʼansaʼal, pero cada máak aʼalik tuʼux u kʼáat xook; jeʼel u páajtal u xook tiʼ teléfono wa tiʼ jeʼel baʼaxak nuʼukulil yaan Internet tiʼeʼ.

Wa a kʼáat ka kaʼansaʼakech xan yéetel le Bibliaoʼ, tʼaanen yéetel juntúul u j-jaajkunaj Jéeoba. Yaan a wilkeʼ le Bibliaoʼ maʼ talam u naʼataʼaliʼ, baʼaxeʼ junpʼéel libro «maʼalob utiaʼal kaʼansaj, utiaʼal u yaʼalaʼal u nuʼuk tiʼ máak, utiaʼal tojkíinaj bey xan utiaʼal u yúuchul tsolnuʼuk»; beyoʼ yaan a ‹noʼojaʼantal yéetel yaan a nuʼukbeskaba utiaʼal tuláakal maʼalob meyaj› (2 Timoteo 3:16, 17).