Biiyaʼ guiraʼ ni nuu lu sitiu riʼ

guyé lu índice

ARTÍCULO DE ESTUDIU 40

¿Ximodo rusihuinni tuuxa dxandíʼ maʼ guca arrepentir?

¿Ximodo rusihuinni tuuxa dxandíʼ maʼ guca arrepentir?

«Zedayubeʼ [...] binni pecador para gaca arrepentir» (LUC. 5:32).

CANCIÓN 36 Gapa chaahuinu ladxidoʼno

NI ZAZÍʼDINU *

1, 2. ¿Xiñee maʼ gadxé ni biʼniʼ Acab ne Manasés, ne xi pregunta zacábinu?

GUININU de chupa rey ni riete lu Biblia. Tobi ca biʼniʼ mandar ndaaniʼ guidxi Israel, lu reinu stiʼ chii tribu, ne stobi ca biʼniʼ mandar guidxi Judá, lu reinu stiʼ chupa tribu. Neca gadxé gadxé tiempu bibánicabe, guirópacabe qué nuzuubacabe stiidxaʼ Jehová, bicaacabe xquidxi gucheené laa, biʼniʼ adorárcabe Dios ni cadi dxandíʼ ne biiticabe binni. Peru maʼ gadxé ni biʼniʼ guirópacabe despué. Tobi de laacabe biʼniʼ cosa malu dede dxi gutiʼ ne stobi ca guca arrepentir de ca cosa malu ni biʼniʼ ne biʼniʼ perdonar Dios laa. ¿Tuu nga ca rey ni caninu yaʼ?

2 Rey stiʼ Israel que láʼ Acab, ne rey stiʼ Judá que láʼ Manasés. Ni bizaaca guiropaʼ hombre riʼ rusiidiʼ ni laanu stale cosa nabé risaca, tobi de laani nga gaca arrepentirnu (Hech. 17:30; Rom. 3:23). ¿Xii nga gaca arrepentir tuuxa ne ximodo rusihuinni dxandíʼ nuu arrepentidu? Nabé risaca gánnanu ni purtiʼ guiranu racaláʼdxinu guni perdonar Jehová laanu ora gucheʼnu. Para guicábinu ca pregunta riʼ, guidúʼyanu xi bizaaca guiropaʼ rey riʼ ne guidúʼyanu xi zanda guizíʼdinu de ni bizaacacabe. Despué zazíʼdinu modo guníʼ Jesús naquiiñeʼ gaca arrepentir tuuxa.

XI RIZÍʼDINU DE NI BIZAACA REY ACAB

3. ¿Ximodo guca rey Acab?

3 Acab nga ni biʼniʼ mandar ndaaniʼ guidxi Israel despué de xhoopaʼ rey. Bichaganabe Jezabel, xiiñiʼ rey de Sidón, ti guidxi nabé galán ni guyuu ladu guiaʼ de Israel. Zándaca pur bichaganáʼ Acab Jezabel nga gupa guidxi Israel stale cosa risaca, peru laaca bixhele ni guidxi ca de Jehová. Biʼniʼ adorar Jezabel Baal ne bicaabe Acab gucaa binni guni practicar religión nabé feu riʼ, religión riʼ rucaani binni gaca prostituir ndaaniʼ ca templu que ne guni sacrificarcaʼ ca xcuidihuiiniʼ. Dxi naca gunaa riʼ reina, guyuu xquendanabani ca profeta stiʼ Jehová lu peligru. Ne biʼniʼ mandarbe gatiʼ stale de laacaʼ (1 Rey. 18:13). Acab «nga ni jma biʼniʼ cosa feu nezalú Jehová, jma que xcaadxi rey guyuu ante de laa» (1 Rey. 16:30). Biiyaʼ Jehová guiráʼ cosa ni cayuni Acab ne Jezabel, peru biabe xquídxibe ne biseendabe profeta Elías para gacanebe Acab, Jezabel ne guidxi que guchaacaʼ ante gunitilube laacaʼ. Peru qué nulabi Acab ne Jezabel.

4. ¿Xi gudxi ti profeta stiʼ Jehová Acab, ne xi biʼniʼ ora binadiaga ni?

4 Ra gudiʼdiʼ tiempu, birá paciencia stiʼ Jehová. Ngue runi biseendaʼ Jehová Elías para gabi Acab ne Jezabel chigunitilube familia sticaʼ. Gucaná Acab ora binadiaga ca diidxaʼ ni guníʼ profeta que. Ngue runi, málasi bisihuinni hombre orgulloso riʼ cayuubaʼ ladxidóʼ pur ca cosa ni cadi jneza biʼniʼ (1 Rey. 21:19-29).

Biseguyoo rey Acab profeta stiʼ Dios, ngue bisihuinni cadi dxandíʼ nuu arrepentidu. (Biiyaʼ párrafo 5 ne 6). *

5, 6. ¿Ximodo nánnanu cadi dxandíʼ guca arrepentir Acab?

5 Neca gucaná ladxidóʼ Acab óraque, peru ca cosa ni bíʼnibe despué bisihuínnini cadi dxandíʼ cayaca arrepentirbe. Qué nucueezabe guidxi Israel para maʼ cadi ñuni adorarcaʼ Baal, ne laaca qué ñacanebe laacaʼ ñuni adorarcaʼ Jehová. Ne bíʼnibe xcaadxi cosa ni bisihuinni cadi nuube arrepentidu.

6 Despué, gunabaʼ Acab Jehosafat, rey stiʼ Judá, chiné laabe lu guerra para tindenécabe ca siriu, peru gudxi Jehosafat laabe primeru naquiiñeʼ guiniʼnécabe ti profeta stiʼ Jehová. Qué ñuulaʼdxiʼ Acab ni gudxi rey riʼ laa, ngue runi guníʼ: «Nuuruʼ sti hombre ni zanda guiniʼné Jehová pur laanu, peru nanaladxeʼ laabe, purtiʼ qué runi profetizarbe cosa galán de naa, puru si cosa malu». Neca zaqué, guniʼnécabe profeta Micaya, ne gudxi profeta riʼ Acab zapa guendanagana. Lugar de ñaca arrepentir Acab ne ninabaʼ Jehová ñuni perdonar laa, laga biseguyoobe profeta Micaya (1 Rey. 22:7-9, 23, 27). Neca biseguyoo rey riʼ profeta stiʼ Jehová, qué ñanda nucueezabe ñaca cumplir profecía que. Ora guyebe lu guerra, biiticabe laabe (1 Rey. 22:34-38).

7. ¿Xi guníʼ Jehová de Acab despué de guti?

7 Despué de guti Acab, bisihuinni Jehová ximodo ruuyaʼ laabe. Dxi biguetaʼ rey Jehosafat ra lidxi ne qué nizaaca gastiʼ, biseendaʼ Jehová profeta Jehú ra nuube para tindené laabe xiñee yenebe Acab lu guerra. Gúdxibe laa: «¿Ñee rábiluʼ jneza nga gacaneluʼ ca binni malu ne gannaxhiiluʼ ca ni nanalaʼdxiʼ Jehová la?» (2 Crón. 19:1, 2). Guiníʼ íquenu ndiʼ: pa ñaca dxandíʼ guca arrepentir Acab, qué niníʼ diʼ profeta que gúcabe «binni malu» ne «ni nanalaʼdxiʼ Jehová». Racá ridúʼyanu, neca gucaná Acab pur ca cosa malu ni biʼniʼ, peru cadi dxandíʼ diʼ guca arrepentirbe.

8. ¿Xi zanda guizíʼdinu pur modo guca arrepentir Acab?

8 ¿Xi rizíʼdinu de ni bizaaca Acab? Dxi gudxi Elías laabe xi chiguizaacabe né familia stibe, gucaná ladxidoʼbe. Ne biaʼsi ni bíʼnibe que. Peru ca cosa ni bíʼnibe despué, bisihuínnicani cadi dxandíʼ cayaca arrepentirbe. Ndiʼ rusiidiʼ laanu, ora dxandíʼ raca arrepentir ti binni cadi riuubaʼ si ladxidóʼ pur ca cosa malu ni biʼniʼ. Yanna guidúʼyanu sti ejemplu ni zacané laanu guiénenu ni.

XI RIZÍʼDINU DE NI BIZAACA REY MANASÉS

9. ¿Ximodo guca rey Manasés?

9 Biaʼ chupa gayuaa iza despué, guca Manasés rey stiʼ guidxi Judá. Zándaca jma malu ca pecadu ni bíʼnibe que ni biʼniʼ rey Acab. Biblia ná: «Bíʼnibe stale cosa malu nezalú Jehová para guchiichibe laa» (2 Crón. 33:1-9). Bizaʼbe altar para dios falsu ne dede guluube ndaaniʼ templu stiʼ Jehová ti poste ra cá ti imagen, zándaca imagen stiʼ ti diosa ni racané binni gapa xiiñiʼ. Biʼniʼ practicarbe magia, gúcabe tobi ni runi adivinar ne bíʼnibe brujería. Laaca «biiti Manasés stale binni inocente». Dede gudíxhebe ca xiiñibe lu guí para gudiibe sacrificiu ca dios falsu (2 Rey. 21:6, 7, 10, 11, 16).

10. ¿Ximodo guluu jneza Jehová Manasés, ne xi biʼniʼ rey riʼ?

10 Cásica Acab, qué nulabi Manasés ni gudxi ca profeta ni biseendaʼ Jehová ra nuu. «Ngue runi biseendacaa Jehová ca jefe stiʼ ejércitu stiʼ rey de Asiria para gucaalucaʼ» Judá. «Gunaazecabe Manasés ne bizaacabe argolla xii ne bindiibicabe laabe né chupa cadena de cobre ne zinécabe laabe Babilonia». Ne zándaca dxi deguyoobe Babilonia guníʼ íquebe ca cosa malu ni bíʼnibe. «Qué nusaana de ñaca humillarbe nezalú Dios stiʼ ca bixhozebiidabe». Peru bíʼnirube sti cosa «biinabe nezalú Jehová» ne «qué nusaana de ñuni orarbe». Bisihuinni hombre malu riʼ cuchaa. Biiyabe naca Jehová, Dios stibe ne biʼniʼ orarbe stale biaje (2 Crón. 33:10-13).

Biʼniʼ rey Manasés stipa cuee ca bidóʼ ni nuu ndaaniʼ guidxi que, ngue bisihuinni dxandíʼ nuu arrepentidu. (Biiyaʼ párrafo 11). *

11. ¿Ximodo bisihuinni Manasés dxandíʼ guca arrepentir? (2 Crónicas 33:15, 16).

11 Ra gudiʼdiʼ tiempu bicabi Jehová oración ni biʼniʼ Manasés. Biiyaʼ Jehová dxandíʼ maʼ bichaabe ne bihuínnini lu ca oración ni bíʼnibe. Biá Jehová laabe ne bidii lugar gácabe rey sti biaje. Biʼniʼ Manasés stipa gusihuinni dxandíʼ cayaca arrepentir. Bíʼnibe ni qué ñuni rey Acab. Bichaabe modo nácabe, guleebe ca dios ni cadi dxandíʼ ne guluube gana guidxi que guni adorar Jehová (biindaʼ 2 Crónicas 33:15, 16). Nánnanu gúpabe fe ne valor para bíʼnibe ni, purtiʼ ante gaca arrepentirbe qué ñácabe ti ejemplu galán para familia stibe, ca binni ni runiné laabe dxiiñaʼ ne guidxi que. Yanna ra maʼ huaniisibe bíʼnibe stipa guni chaahuibe ca cosa ni cadi jneza ni bíʼnibe dxiqué. Ne zándaca guizáʼ gucanebe nietu stibe Josías, ni beeda gaca ti rey chaʼhuiʼ despué (2 Rey. 22:1, 2).

12. ¿Xi zanda guizíʼdinu pur modo guca arrepentir Manasés?

12 ¿Xi rizíʼdinu de ni bizaaca Manasés? Cadi guca humillársibe, sínuque laaca biʼniʼ orarbe Jehová, gunábabe laa guiá laabe ne bichaabe. Bíʼnibe stipa guni chaahuibe ca cosa ni cadi jneza ni bíʼnibe ne biʼniʼ adorarbe Jehová sti biaje ne gucanebe xcaadxi binni guni ni. Ni bizaaca Manasés riʼ, rudiini esperanza ca binni ni huayuni cosa malu purtiʼ rusihuínnini nachaʼhuiʼ Dios ne nuu listu para guni perdonar (Sal. 86:5). Runi perdonar Jehová ca binni ni dxandíʼ gusihuinni cayaca arrepentir.

13. ¿Xi ejemplu racané laanu guiénenu xi riníʼ gaca arrepentir tuuxa?

13 Casi bidúʼyanu ca gucaná si Manasés pur ca cosa ni cadi jneza ni biʼniʼ. Ndiʼ rusiidiʼ laanu ti cosa nabé risaca. Para guiénenu ni la? guzéʼtenu ti ejemplu. Guiníʼ íquenu zisinu ti pastel. Peru lugar de nudiicabe laanu ti pastel laga ti dxita nudiicabe laanu. ¿Ñee nicaanu ni la? ¿Coʼ njaʼ? Peru pa gabi binni ca lii riquiiñeʼ dxita ca para gaca ti pastel yaʼ. ¿Ñee zacaaluʼ ni pur nga la? Zacaca nga rizaaca ora guinabaʼ Jehová tuuxa gusihuinni dxandíʼ cayaca arrepentir. Jneza nga guiuubaʼ ladxidóʼ ti binni pur pecadu ni biʼniʼ, peru cadi ngasi nga caquiiñeʼ gúnibe. Para gánnabe xiruʼ caquiiñeʼ gúnibe la? guidúʼyanu ti ejemplu ni guníʼ Jesús.

XIMODO ZANDA GÁNNANU PA DXANDÍʼ MAʼ GUCA ARREPENTIR TUUXA

Ora biguetaʼ xpiaaniʼ hijo pródigo que, biguetaʼ ra lidxi neca guzá zitu. (Biiyaʼ párrafo 14 ne 15). *

14. ¿Ximodo bizulú bisihuinni joven ni bizeeteʼ Jesús lu parábola que dxandíʼ cayaca arrepentir?

14 Guníʼ Jesús historia stiʼ ti joven ni biniti, ne zadxélanu ni lu libru stiʼ Lucas 15:11-32. Guniʼbe maʼ qué niná ti joven nuzuubaʼ stiidxaʼ Bixhoze ngue runi biree de ra lidxi ne «zeʼ ti guidxi zitu». Raqué biʼniʼ ni gupa gana. Peru ora gúpabe guendanagana guníʼ íquebe xii ngue bíʼnibe ne bidiibe cuenta galán ngue nuube ra lidxi bixhózebe. Jesús guníʼ biguetaʼ xpiaaniʼ joven riʼ, biguetaʼ ra lidxi ne gunabaʼ bixhoze guni perdonar laa. Jneza ngue bíʼnibe ora guníʼ íquebe cadi jneza ca decisión ni gucuaabe. Peru cadi ngue si naquiiñeʼ gúnibe. Naquiiñeʼ guchaabe.

15. ¿Ximodo bisihuinni joven ni bizeeteʼ Jesús lu parábola que dxandíʼ cayaca arrepentir pur ca cosa ni cadi jneza biʼniʼ?

15 ¿Ximodo bisihuinni joven ni bizeeteʼ Jesús lu parábola que dxandíʼ cayaca arrepentir? Biguétabe ra lídxibe neca zitu nuube. Ora yendabe bidxagalú bixhózebe laabe ne gúdxibe laa: «Apá, maʼ bicheeniaʼ Dios ne maʼ bicheeniaʼ lii. Maʼ qué runeʼ merecer gápaluʼ naa casi xiiñiluʼ» (Luc. 15:21). Pur ca diidxaʼ ni guniʼbe, bisihuínnibe racaláʼdxibe gaca xhamígube Jehová sti biaje. Laaca gúnnabe bininabe ladxidóʼ bixhózebe pur ca cosa ni bíʼnibe. Ne guyuube dispuestu guni tratárcabe laabe casi ti trabajador para gusiéchebe bixhózebe (Luc. 15:19). Cadi ti historia si parábola ni guníʼ Jesús, sínuque rusiidini stale cosa ni zacané ca ancianu gánnacaʼ pa dxandíʼ maʼ guca arrepentir ti binni ni biʼniʼ ti pecadu grave.

16. ¿Xiñee raca nagana para ca ancianu gánnacaʼ pa dxandíʼ maʼ guca arrepentir ti binni?

16 Nagana raca para ca ancianu ca gúʼyacaʼ pa dxandíʼ maʼ guca arrepentir ti binni ni biʼniʼ ti pecadu grave. ¿Xiñee yaʼ? Purtiʼ qué zanda gánnacabe xi nuu ndaaniʼ ladxidóʼ binni. Nga runi napa xidé guyúbicabe prueba ni gusihuinni maʼ bichaa hermanu ca ne rixhacalaʼdxiʼ ni biʼniʼ. Nuu biaje, runi cometer tuuxa ti pecadu sin guchiiñaʼ xquendabiaaniʼ laa ne sin guituí lú ne pur nga zándaca gaca nagana para ca ancianu guni crecaʼ pa dxandíʼ nuube arrepentidu ora gaca reunírnecaʼ laabe.

17. a) ¿Xi ejemplu rusihuinni cadi dxandíʼ nuu ti binni arrepentidu neca guiníʼ cayuubaʼ ladxidóʼ? b) ¿Xi naquiiñeʼ guni ti binni ni dxandíʼ nuu arrepentidu? (2 Corintios 7:11).

17 Guzéʼtenu ti ejemplu. Biʼniʼ cometer ti hermanu adulterio stale iza, lugar de niniʼbe xi cayúnibe la? laga rucaachibe ni nezalú xheelabe, ca xhamígube ne ca ancianu. Peru málasi ti dxi, gunna ca ancianu xi cayúnibe. Ora rabi ca ancianu laabe nápacaʼ prueba cayuni cometerbe adulterio zándaca guiniʼbe dxandíʼ ni ne gusihuínnibe cayuubaʼ ladxidoʼbe. Peru ¿ñee riníʼ nga dxandíʼ cayaca arrepentirbe la? Coʼ. Cadi ngasi nga ni naquiiñeʼ guʼyaʼ ca ancianu. Cadi ti biaje si biʼniʼ cometer hombre riʼ pecadu pur ti decisión ni cadi jneza ni gucuaa, sínuque bíʼnibe ni stale biaje ne stale iza. Ne cadi laabe guniʼbe xi bíʼnibe, sínuque gadxé tu gúdxini ca ancianu. Nga runi caquiiñeʼ guʼyaʼ ca ancianu ca prueba ni gusihuinni dxandíʼ maʼ bichaa binni ni biʼniʼ cometer pecadu ca modo riníʼ ique, ni runi sentir ne ni runi (biindaʼ 2 Corintios 7:11). Zándaca ziné tiempu para guihuinni pa dxandíʼ maʼ guca arrepentir binni ca ne cuchaa. Nga runi jma nagueenda gaca expulsarbe de ndaaniʼ congregación (1 Cor. 5:11-13; 6:9, 10).

18. ¿Ximodo rusihuinni ti binni ni nuu expulsadu dxandíʼ maʼ guca arrepentir ne xi zabeendú?

18 ¿Ximodo rusihuinni ti binni ni nuu expulsadu dxandíʼ maʼ guca arrepentir? Cadi naquiiñeʼ guiaadxaʼ reunión ne guni orar, guni estudiar Biblia casi gudxi ca ancianu laa. Ne guni stipa pur gucaanáʼ ca cosa ni zándaca gucaa laa guchee. Pa gúnibe stipa chuʼbe galán né Jehová, zanda chuʼbe seguru zuni perdonar Jehová laabe ne zacané ca ancianu laabe guibiguétabe ndaaniʼ congregación. Nanna ca ancianu ca gadxé gadxé nga cada casu ni runi juzgarcaʼ, nga runi ruyúbicaʼ gánnacaʼ xi guiráʼ bizaaca ne qué rácacaʼ naduxhuʼ ora runi juzgarcaʼ.

19. ¿Xi naquiiñeʼ guni ti binni ni biʼniʼ ti pecadu para gusihuinni dxandíʼ maʼ guca arrepentir? (Ezequiel 33:14-16).

19 Casi maʼ bidúʼyanu, ti binni ni dxandíʼ maʼ guca arrepentir pur pecadu ni biʼniʼ cadi riníʼ si cayuubaʼ ladxidóʼ pur ni biʼniʼ. Laaca naquiiñeʼ guchaa modo riníʼ ique, ni runi sentir ne gusihuínnini pur ni guni. Naquiiñeʼ gusaana cosa malu ni cayuni ne guzuubaʼ stiidxaʼ Jehová (biindaʼ Ezequiel 33:14-16). Ni jma guisaca para laabe nga chuʼbe galán né Jehová sti biaje.

GACANENU CA BINNI NI BIʼNIʼ XIIXA PECADU GACA ARREPENTIR

20, 21. ¿Ximodo zanda gacanenu tuuxa ni biʼniʼ cometer ti pecadu grave?

20 Dxi beeda guni Jesús xhiiñaʼ Dios lu Guidxilayú riʼ bizeeteʼ ti cosa nabé risaca zeeda guni ora guníʼ: «Zedayubeʼ binni pecador para gaca arrepentir» (Luc. 5:32). Ngaca nga ni racaláʼdxinu. Yanna, ¿xi naquiiñeʼ gúninu pa gánnanu maʼ biʼniʼ cometer ti xhamígunu ti pecadu grave yaʼ?

21 Pa gucáʼchinu pecadu stiʼ xhamígunu la? lugar de gacanenu laabe, laga zuninanu laabe. Ne qué zanda diʼ gucáʼchinu ni purtiʼ ruuyaʼ Jehová guiráʼ cosa (Prov. 5:21, 22; 28:13). Zanda gacanenu xhamígunu ra gábinu laa racalaʼdxiʼ ca ancianu gacanecaʼ laabe. Peru pa qué nabe guiníʼnebe ca ancianu, gúninu ni laanu. Zacá zusihuínninu racaláʼdxinu gacanenu laabe. Nabé risaca gúninu ndiʼ, purtiʼ pa qué gúninu ni zándaca guixélebe de Jehová.

22. ¿Xi zadúʼyanu lu sti artículo ca?

22 Yanna, pa guni expulsar ca ancianu tuuxa ni maʼ xadxí de cayuni cometer pecadu grave, ¿ñee riníʼ nga qué ñápacabe misericordia laabe la? Lu sti artículo ca zazíʼdinu runi disciplinar Jehová né misericordia ca binni ni runi cometer pecadu ne ximodo zanda chinándanu ejemplu stiʼ.

CANCIÓN 103 Ca ancianu, ti regalu stiʼ Dios

^ párrafo 5 Ti binni ni dxandíʼ nuu arrepentidu qué riníʼ si cayuubaʼ ladxidóʼ pur ti pecadu ni biʼniʼ. Lu artículo riʼ zuzéʼtenu ni bizaaca rey Acab, rey Manasés ne hijo pródigo ni guníʼ Jesús lu ti parábola para guiénenu ximodo nga rusihuinni ti binni dxandíʼ nuu arrepentidu. Laaca zuzéʼtenu caadxi cosa ni naquiiñeʼ ganna ca ancianu ante gúʼyacaʼ pa dxandíʼ maʼ guca arrepentir ti hermanu ni biʼniʼ cometer ti pecadu grave.

^ párrafo 60 NI RIHUINNI LU IMAGEN RIʼ: Guizáʼ cadxiichi rey Acab, ne cayuni mandar ca guardia stiʼ guseguyoocaʼ profeta Micaya.

^ párrafo 62 NI RIHUINNI LU IMAGEN RIʼ: Cayuni mandar rey Manasés gunitilúcabe ca bidóʼ ni guluu ndaaniʼ templu.

^ párrafo 64 NI RIHUINNI LU IMAGEN RIʼ: Neca guizáʼ maʼ bidxaga hijo pródigo, peru riecheʼ ora ruuyaʼ mayaca chindá ra lidxi.